Prírodné katastrofy — znamenie doby?
„POVSTANE národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu a bude nedostatok potravín a zemetrasenia na jednom mieste za druhým. To všetko je začiatok tiesnivých bolestí.“ Týmito slovami Ježiš Kristus pred devätnástimi storočiami vysvetlil svojim učeníkom, že takéto katastrofálne udalosti spolu so vzrastom nezákonnosti a celosvetovým kázaním dobrého posolstva o Božom Kráľovstve uvedú zložené znamenie vyznačujúce „záver systému vecí“. — Matúš 24:3–14.
Vzhľadom na to si musíme položiť otázky: Zažívame viac katastrofálnych zemetrasení, hurikánov, povodní, období sucha a hladomorov než predošlé generácie? Trpí v ich dôsledku napriek pokroku vo vede a technike relatívne viac ľudí?
Mnohí by odpovedali: Áno. Napríklad časopis New Scientist upozorňuje, že „v deväťdesiatych rokoch môže svet očakávať viac katastrof než v minulých desaťročiach“. Podobne v časopise UN Chronicle z júna 1991 riaditeľ Svetovej meteorologickej organizácie uviedol: „Trend je celkom jasný. Od šesťdesiatych do osemdesiatych rokov... bol päťnásobný nárast vo frekvencii veľkých prírodných katastrof a trojnásobný nárast v celkových ekonomických stratách.“ Časopis Svetovej zdravotníckej organizácie OSN World Health v úvode ku krátkemu prehľadu o tejto veci poznamenal: „Príklady prírodných katastrof a ich ničivých následkov možno nájsť v celých dejinách. Ale teraz, keď sa blíži 21. storočie, stojíme pred meniacou sa zmesou demografických, ekologických a technických podmienok, čo spôsobuje, že mnohé spoločenstvá sú účinkami prírodných katastrof i katastrof spôsobených ľuďmi zraniteľnejšie.“
Ten, kto sleduje súčasné udalosti, nie je prekvapený takýmito výrokmi. V spravodajských médiách nikdy nechýbajú senzačné správy, či je to výbuch sopky na Filipínach, zemetrasenie v Kalifornii, záplavy v Bangladéši, hladomor v Somálsku, hurikán na Havajských ostrovoch alebo prílivová vlna v Nikarague. Sotva uplynie čo len mesiac bez správy o nejakej katastrofe v tej či onej časti sveta.
Niektorí ľudia to považujú za bezvýznamné. Argumentujú, že dôvodom zjavného vzrastu počtu katastrof v našej dobe je iba zlepšenie v ich hlásení a zaznamenávaní. Okrem toho tvrdia, že katastrofy postihujú väčšie množstvo ľudí jednoducho preto, že v súčasnosti žije viac ľudí. Sú tieto argumenty dostatočné?
Všimnite si, čo sa hovorí v už spomínanom článku v New Scientist. „V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bolo hlásených 523 katastrof a v sedemdesiatych rokoch 767. V osemdesiatych rokoch to bolo 1387.“ Ďalej sa vysvetľuje, že „zjavný vzrast v minulom desaťročí možno čiastočne pripísať väčšej otvorenosti pri podávaní správ o katastrofách v Číne a Sovietskom zväze“. Článok dodáva: „No i tak počet [katastrof] narastá.“ Prudký vzrast počtu katastrof nemožno uspokojivo vysvetliť iba zlepšením v ich hlásení a zaznamenávaní.
UN Chronicle z marca 1992 uvádza: „V uplynulých dvoch desaťročiach prišlo o život asi 3 milióny ľudí a ďalších 800 miliónov bolo postihnutých utrpením, spustošením a ťažkosťami spôsobenými prírodnými katastrofami.“ To znamená, že približne každý siedmy človek, ktorý žije na zemi, bol postihnutý nejakou katastrofou alebo tragédiou. To je naozaj strašné a necháva to len málo priestoru na pochybnosti o tom, že naša doba je dobou otrasov a nepokoja.
Keďže Biblia predpovedá takýto čas tiesne, znamená to, že Boh je zodpovedný za katastrofy a z nich vyplývajúce utrpenie? Mnohí ľudia si to myslia. Ale čo ukazujú skutočnosti? A čo je ešte dôležitejšie, čo ukazuje Biblia?
[Prameň ilustrácie na strane 2]
Na obálke: W. Faidley/Weatherstock
[Prameň ilustrácie na strane 3]
Fotografia uprostred: Mark Peters/Sipa Press
WHO/League of Red Cross