„Prineste všetky desiatky do zásobárne“

„Vyskúšajte ma, prosím, v tomto... či vám neotvorím nebeské stavidlá.“ — MALACHIÁŠ 3:10.

1. a) K čomu vyzval Jehova svoj ľud v piatom storočí pred n. l.? b) Čo to prinieslo, keď v prvom storočí n. l. prišiel Jehova k chrámu, aby súdil?

V PIATOM storočí pred n. l. boli Izraeliti Jehovovi neverní. Nedávali desiatky a ako obete prinášali do chrámu nevyhovujúce zvieratá. Napriek tomu Jehova sľúbil, že ak prinesú do zásobárne celý desiatok, vyleje na nich požehnanie, takže už nebude nedostatok. (Malachiáš 3:8–10) Asi o 500 rokov neskôr prišiel Jehova, ktorého zastupoval Ježiš ako jeho posol zmluvy, k chrámu v Jeruzaleme, aby súdil. (Malachiáš 3:1) Izrael ako národ bol nájdený ako nedostatočný, ale jednotlivci, ktorí sa vrátili k Jehovovi, boli bohato požehnaní. (Malachiáš 3:7) Boli pomazaní, aby sa stali Jehovovými duchovnými synmi, novým stvorením, „Božím Izraelom“. — Galaťanom 6:16; Rimanom 3:25, 26.

2. Kedy mal mať Malachiáš 3:1–10 druhé splnenie a k čomu sme v súvislosti s tým vyzvaní?

² Potom, takmer o 1900 rokov neskôr, v roku 1914, bol Ježiš dosadený na trón ako Kráľ Božieho nebeského Kráľovstva a božsky inšpirované slová z Malachiáša 3:1–10 mali mať druhé splnenie. V súvislosti s touto vzrušujúcou udalosťou sú dnešní kresťania vyzývaní, aby prinášali celý desiatok do zásobárne. Ak to budeme robiť, aj my sa budeme tešiť z požehnania, takže už nebudeme mať nedostatok.

3. Kto bol poslom pripravujúcim cestu pred Jehovom a) v prvom storočí? b) pred prvou svetovou vojnou?

³ O svojom príchode k chrámu Jehova povedal: „Hľa, posielam svojho posla a ten predo mnou prečistí cestu.“ (Malachiáš 3:1) Toto proroctvo sa v prvom storočí splnilo tak, že k Izraelu prišiel Ján Krstiteľ a hlásal pokánie z hriechov. (Marek 1:2, 3) Konalo sa nejaké prípravné dielo v súvislosti s druhým príchodom Jehovu k jeho chrámu? Áno. V desaťročiach pred prvou svetovou vojnou sa na svetovej scéne objavili Bádatelia Biblie, ktorí učili čisté biblické náuky a odhaľovali lži zneuctievajúce Boha, akými sú napríklad náuka o trojici a náuka o pekelnom ohni. Varovali tiež pred približujúcim sa koncom časov pohanov v roku 1914. Mnohí ľudia prijali týchto nositeľov svetla pravdy priaznivo. — Žalm 43:3; Matúš 5:14, 16.

4. Aká otázka mala byť vyriešená počas Pánovho dňa?

⁴ V roku 1914 sa začalo obdobie, ktoré Biblia nazýva ‚Pánov deň‘. (Zjavenie 1:10) Počas tohto dňa sa mali odohrať významné udalosti zahrnujúce aj to, že mal byť rozpoznaný ‚verný a rozvážny otrok‘ a mal byť ustanovený „nad celým [Pánovým] majetkom“. (Matúš 24:45–47) V roku 1914 tvrdili tisícky cirkví, že sú kresťanské. Ktorú skupinu uzná Pán, Ježiš Kristus, ako svojho verného a rozvážneho otroka? Táto otázka mala byť vyriešená, keď Jehova príde k chrámu.

Príchod k duchovnému chrámu

5, 6. a) K akému chrámu prišiel Jehova súdiť? b) Aký rozsudok dostalo „kresťanstvo“ od Jehovu?

⁵ K akému chrámu však prišiel? Je jasné, že nie k doslovnému chrámu v Jeruzaleme. Posledný z tých chrámov bol zničený už v roku 70 n. l. Jehova má však väčší chrám, ktorého predobrazom bol chrám v Jeruzaleme. O tomto väčšom chráme hovoril Pavol a ukázal, aký je skutočne veľkolepý, so svätyňou v nebi a nádvorím tu na zemi. (Hebrejom 9:11, 12, 24; 10:19, 20) Je to teda tento veľký duchovný chrám, ku ktorému prišiel Jehova, aby vykonal dielo súdu. — Porovnaj Zjavenie 11:1; 15:8.

⁶ Kedy sa to stalo? Podľa dostupných, presvedčivých dokladov to bolo v roku 1918.a A aké to malo následky? Pokiaľ ide o „kresťanstvo“, Jehova videl organizáciu, ktorej kvapkala krv z rúk, skazený náboženský systém, ktorý sa oddával prostitúcii s týmto svetom, spájal sa s bohatými a utláčal chudobných, vyučoval pohanské náuky miesto toho, aby sa venoval čistému uctievaniu. (Jakub 1:27; 4:4) Prostredníctvom Malachiáša Jehova varoval: „Stanem sa rýchlym svedkom proti čarodejníkom a proti cudzoložníkom a proti tým, ktorí falošne prisahajú, a proti tým, ktorí konajú podvodnícky so mzdou námezdného robotníka, s vdovou a s chlapcom bez otca.“ (Malachiáš 3:5) „Kresťanstvo“ robilo toto všetko a dopúšťalo sa ešte horších vecí. V roku 1919 už bolo jasne vidieť, že Jehova ho odsúdil na zničenie spolu so zvyškom Veľkého Babylona, celosvetovou stavbou falošného náboženstva. Odvtedy sa začala šíriť výzva k tým, ktorí majú správne naklonené srdce: „Vyjdite z neho, ľud môj.“ — Zjavenie 18:1, 4.

7. Koho Ježiš uznal za svojho verného a rozvážneho otroka?

⁷ Teda kto bol tým verným a rozvážnym otrokom? V prvom storočí začal pôsobiť ako malá skupina, ktorá priaznivo reagovala na svedecké dielo Jána Krstiteľa a Ježiša, posla zmluvy. V našom storočí to bolo niekoľko tisíc ľudí, ktorí priaznivo reagovali na prípravné dielo Bádateľov Biblie v rokoch, ktoré predchádzali roku 1914. Počas prvej svetovej vojny podstúpili tvrdé skúšky, ale dokázali, že ich srdce je s Jehovom.

Dielo prečisťovania

8, 9. V akých ohľadoch potreboval verný a rozvážny otrok prečistenie v roku 1918 a aký sľub dal v tomto smere Jehova?

⁸ Aj táto skupina však potrebovala prečistenie. Niektorí z tých, čo sa k nej pripojili, sa prejavili ako nepriatelia viery a museli z nej byť odstránení. (Filipanom 3:18) Iní neboli ochotní niesť zodpovednosť spojenú so službou Jehovovi a odlúčili sa. (Hebrejom 2:1) Okrem toho tu pretrvávali aj babylonské zvyky, ktorých sa bolo treba zbaviť. Verný a rozvážny otrok musel byť prečistený aj po organizačnej stránke. Bolo treba spoznať a uplatňovať správny postoj neutrality voči tomuto svetu. Keďže svet sa stával čoraz skazenejším, museli sa pustiť do tvrdého zápasu, aby sa do zborov nedostala mravná a duchovná nečistota. — Porovnaj Júdu 3, 4.

⁹ Áno, bolo potrebné prečisťovanie, ale v súvislosti s Ježišom dosadeným na trón Jehova láskyplne sľúbil: „Sadne si ako prečisťovač a čistič striebra a očistí synov Léviho; a vyčistí ich ako zlato a ako striebro a určite sa Jehovovi stanú ľudom, ktorý predkladá obetný dar v spravodlivosti.“ (Malachiáš 3:3) V roku 1918 začal Jehova prostredníctvom tohto posla zmluvy spĺňať svoj sľub a prečisťovať svoj ľud.

10. Aký druh obete prinášal Jehovov ľud a k čomu ho Jehova vyzval?

¹⁰ Kristovi pomazaní bratia a veľký zástup, ktorý sa k nim neskôr v službe Jehovovi pripojil, mali úžitok z toho, že Jehova pôsobil ako prečisťovač a čistič striebra. (Zjavenie 7:9, 14, 15) Ako organizácia prišli a stále prichádzajú, predkladajúc obetný dar v spravodlivosti. A ich obetný dar je „Jehovovi skutočne príjemný ako za dávnych dní a ako za starobylých rokov“. (Malachiáš 3:4) Boli to oni, koho Jehova prorocky vyzval: „‚Prineste všetky desiatky do zásobárne, nech je v mojom dome potrava; a vyskúšajte ma, prosím, v tomto,‘ povedal Jehova vojsk, ‚či vám neotvorím nebeské stavidlá a nevylejem na vás požehnanie, až kým ho viac nebude treba.‘“ — Malachiáš 3:10.

Obete a desiatky

11. Prečo sa už nevyžadujú obete podľa mojžišovského Zákona?

¹¹ V Malachiášových dňoch prinášal Boží ľud doslovné obete a desiatky, napríklad obilie, ovocie a dobytok. Aj v Ježišových dňoch predkladali verní Izraeliti doslovné obete v chráme. Avšak po Ježišovej smrti sa to všetko zmenilo. Zákon, vrátane príkazu predkladať stanovené hmotné obete a desiatky, bol zrušený. (Efezanom 2:15) Ježiš naplnil prorocký predobraz, ktorý predstavovali obete pod Zákonom. (Efezanom 5:2; Hebrejom 10:1, 2, 10) Teda ako môžu kresťania prinášať obete a desiatky?

12. Aký druh duchovných obetných darov a obetí predkladajú kresťania?

¹² V ich prípade ide predovšetkým o duchovné obete. (Porovnaj Filipanom 2:17; 2. Timotejovi 4:6.) Napríklad o zvestovateľskom diele hovoril Pavol ako o obeti, keď povedal: „Prostredníctvom neho vždy obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu.“ Na ďalší druh duchovnej obete poukázal, keď nabádal: „Nezabúdajme konať dobro a deliť sa o veci s inými, lebo také obete sa páčia Bohu.“ (Hebrejom 13:15, 16) Možno povedať, že keď rodičia povzbudzujú svoje deti, aby vstúpili do priekopníckej služby, obetujú ich Jehovovi v tom zmysle, v akom Jefta obetoval svoju dcéru ako „zápalnú obeť“ Bohu, ktorý mu dal víťazstvo. — Sudcovia 11:30, 31, 39.

13. Prečo sa od kresťanov nevyžaduje, aby dávali doslovnú desatinu zo svojho príjmu?

¹³ Ako je to však s desiatkami? Sú kresťania povinní odkladať si desatinu zo svojich hmotných príjmov a dávať ju Jehovovej organizácii, podobne ako sa to robí v niektorých cirkvách kresťanstva? Nie, to sa nevyžaduje. Žiaden text Písma nestanovuje kresťanom takéto pravidlo. Keď Pavol zbieral príspevky pre núdznych v Judei, nezmienil sa o nejakej stanovenej percentuálnej sume, ktorá sa mala dať. Naopak, povedal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ (2. Korinťanom 9:7) Keď Pavol hovoril o tých, ktorí slúžili vo zvláštnych prideleniach, ukázal, že zatiaľ čo niektorí boli celkom náležite podporovaní dobrovoľnými príspevkami, on je pripravený pracovať a živiť sa sám. (Skutky 18:3, 4; 1. Korinťanom 9:13–15) Na tento účel neboli určené nijaké desiatky.

14. a) Prečo prinášanie desiatku nepredstavuje to, že dávame Jehovovi všetko, čo máme? b) Čo predstavuje desiatok?

¹⁴ Je zrejmé, že pre kresťanov desiatok niečo symbolizuje alebo predstavuje. Keďže je to jedna desatina a číslo desať v Biblii často symbolizuje pozemskú úplnosť, je azda desiatok symbolom toho, že dávame Jehovovi všetko, čo máme? Nie. Keď sa oddáme Jehovovi a symbolizujeme to krstom vo vode, vtedy mu dávame všetko, čo máme. Odkedy sme sa oddali, nemáme nič, čo by už nepatrilo Jehovovi. Jehova však dovoľuje, aby jednotlivci disponovali tým, čo je ich. A tak desiatok predstavuje určitú časť z toho, čo je naše, tú časť, ktorú prinášame Jehovovi alebo ktorú využívame v službe Jehovovi na dôkaz toho, že ho milujeme a uznávame skutočnosť, že mu patríme. Dnešný desiatok nemusí byť presne desatina. V niektorých prípadoch bude menší. V iných bude predstavovať viac. Každý človek prináša to, k čomu ho pobáda srdce a čo mu dovoľujú jeho okolnosti.

15, 16. Čo zahŕňa náš duchovný desiatok?

¹⁵ Čo patrí k tomuto duchovnému desiatku? Jehovovi dávame jednak náš čas a energiu. Čas, ktorý strávime na zhromaždeniach, návštevou krajských a oblastných zjazdov, vo zvestovateľskej službe, to všetko je niečo dané Jehovovi — je to časť nášho desiatku. Čas a energia, ktoré venujeme návštevám chorých a pomoci iným — aj to je časť nášho desiatku. Podobne je jeho časťou pomoc pri výstavbe sál Kráľovstva a podiel na prácach súvisiacich s údržbou a čistením sály.

¹⁶ Náš desiatok zahŕňa aj naše finančné príspevky. Pri mimoriadnom vzraste Jehovovej organizácie v posledných rokoch vzrástli tiež finančné záväzky. Sú potrebné nové sály Kráľovstva, ako aj nové zariadenia odbočiek a nové zjazdové sály a takisto je potrebné udržiavať tie, ktoré sú už postavené. Úhrada výdavkov kresťanov, ktorí sa dali k dispozícii pre zvláštnu službu — často za cenu veľkých osobných obetí — je ďalšou vážnou úlohou. V roku 1991 iba výdavky spojené s podporou misionárov, cestujúcich dozorcov a zvláštnych priekopníkov presiahli sumu 40 miliónov dolárov, ktorá bola celá poskytnutá z dobrovoľných príspevkov.

17. Koľko by sme mali dávať ako svoj duchovný desiatok?

¹⁷ Koľko by sme mali dávať ako svoj duchovný desiatok? Jehova nestanovuje nejaké percentá. Vedomie oddanosti, pravá láska k Jehovovi a k bratom, ako aj vedomie naliehavosti, keď si uvedomujeme, že treba zachraňovať životy, nás napriek tomu povzbudzujú, aby sme prinášali celý duchovný desiatok. Cítime sa podnecovaní slúžiť Jehovovi v čo najväčšej možnej miere. Keby sme boli skúpi alebo dávali neochotne či už samých seba, alebo zo svojich prostriedkov, bolo by to to isté, ako keby sme olupovali Boha. — Lukáš 21:1–4.

Žehnaní tak, že už nie je nedostatok

18, 19. Ako je Jehovov ľud požehnaný za to, že prináša celý desiatok?

¹⁸ Od roku 1919 Jehovov ľud štedro reaguje tak, že dáva svoj čas, energiu a finančné prostriedky na potreby zvestovateľského diela. Skutočne priniesol do zásobárne celý desiatok. Preto Jehova spĺňa svoj sľub a vylieva požehnanie, takže už nie je nedostatok. To je mimoriadne viditeľné na vzraste počtu jeho ľudu. Z tých niekoľko tisíc pomazaných, ktorí slúžili Jehovovi, keď prišiel k svojmu chrámu v roku 1918, sa ich počet tak rozrástol, že dnes je pomazaných spolu s ich spoločníkmi, inými ovcami, v 211 rôznych krajinách oveľa viac ako štyri milióny. (Izaiáš 60:22) Boli požehnaní aj stálym vzrastom porozumenia pravdy. Prorocké slovo sa pre nich stalo istejšie. Ich dôvera v splnenie Jehovových predsavzatí bola pevne založená. (2. Petra 1:19) Sú naozaj ľudom, ktorý je ‚vyučený Jehovom‘. — Izaiáš 54:13.

¹⁹ Prostredníctvom Malachiáša Jehova predpovedal i ďalšie požehnanie: „V tom čase tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, spolu hovorili, každý so svojím druhom, a Jehova stále pozoroval a počúval. A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ (Malachiáš 3:16) Zo všetkých organizácií, ktoré tvrdia, že sú kresťanské, iba Jehovovi svedkovia myslia na jeho meno a aj ho zvelebujú medzi národmi. (Žalm 34:3) Aké šťastie nachádzajú v uistení, že Jehova na ich vernosť pamätá!

20, 21. a) Z akého požehnaného vzťahu sa tešia praví kresťania? b) Aký rozdiel sa stáva stále jasnejším, pokiaľ ide o kresťanskú vieru?

²⁰ Pomazaný ostatok je Jehovovým zvláštnym ľudom, a veľký zástup, ktorý sa zhromažďuje do spoločenstva s ním, žne spolu s ním požehnania plynúce z čistého uctievania. (Zechariáš 8:23) Prostredníctvom Malachiáša Jehova sľubuje: „‚Určite sa stanú mojimi,‘ povedal Jehova vojsk, ‚v deň, keď vytvorím zvláštne vlastníctvo. A ja im prejavím súcit, ako muž prejavuje súcit svojmu synovi, ktorý mu slúži.‘“ (Malachiáš 3:17) Aké je to požehnanie, že Jehova im prejavuje taký nežný ohľad!

²¹ Rozdiel medzi pravými a falošnými kresťanmi sa stáva naozaj stále viac zjavným. Zatiaľ čo Jehovov ľud sa snaží zachovávať Božie meradlá, „kresťanstvo“ klesá hlbšie a hlbšie do bahna nečistoty tohto sveta. Naozaj sa ukazujú ako pravdivé Jehovove slová: „Určite opäť uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a zlým, medzi tým, ktorý slúži Bohu, a tým, ktorý mu neslúžil.“ — Malachiáš 3:18.

22. Z akých požehnaní sa môžeme s dôverou tešiť, keď budeme naďalej prinášať celý desiatok?

²² Pre falošných kresťanov už čoskoro príde deň účtovania. „‚Hľa, prichádza deň, ktorý horí ako pec, a všetci opovážlivci a všetci, ktorí konajú zlo, budú ako strnisko. A deň, ktorý prichádza, ich určite pohltí,‘ povedal Jehova vojsk.“ (Malachiáš 4:1) Jehovov ľud vie, že Boh ho v tom čase ochráni, tak ako ochránil svoj duchovný národ v roku 70 n. l. (Malachiáš 4:2) Aký je šťastný, že má toto uistenie! Preto až dovtedy nech každý z nás prejavuje ocenenie a lásku k Jehovovi tým, že bude prinášať celý desiatok do zásobárne. Potom môžeme mať dôveru, že Jehova nás bude naďalej žehnať, takže už nebudeme mať nedostatok.

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

◻ Kedy v novej dobe prišiel Jehova k chrámu so svojím poslom zmluvy?

◻ Kto je verným a rozvážnym otrokom a aké prečisťovanie potreboval po roku 1918?

◻ Aké druhy duchovných obetí prinášajú praví kresťania Jehovovi?

◻ Čo je desiatok, ktorý by mali kresťania prinášať do zásobárne?

◻ Z akých požehnaní sa teší Boží ľud, keď prináša duchovné desiatky?

[Obrázok na strane 15]

K našim duchovným desiatkom patrí i to, že dávame svoju silu a prostriedky na výstavbu sál Kráľovstva

[Obrázok na strane 16]

Jehova požehnáva svoj ľud, a preto je potrebná rozsiahla výstavba, ku ktorej patria aj stavby sál Kráľovstva a zjazdových sál