Kresťanstvo a obchod s otrokmi

POČAS devätnásteho storočia boli katolícki a protestantskí misionári zjednotení v odpore proti obchodu s otrokmi. Takýto postoj však nezastávali vždy. V predchádzajúcich storočiach obchod s otrokmi schvaľovali a zúčastňovali sa na ňom, a to napriek strašnému utrpeniu, ktoré z neho vyplývalo.

Misionári začali prichádzať na východné i západné pobrežie Afriky, keď bola v pätnástom storočí objavená obchodná cesta po mori okolo Mysu dobrej nádeje. Po troch storočiach sa však misionárske dielo v Afrike takmer skončilo. Bolo málo afrických konvertitov. Jedným z dôvodov tohto neúspechu bolo zapojenie kresťanstva do obchodu s otrokmi. C. P. Groves vysvetľuje v diele The Planting of Christianity in Africa (Sadenie kresťanstva v Afrike):

„Kresťanskú misiu sprevádzal aktívny obchod s otrokmi, ktorý nebol považovaný za nesprávny. I samotná misia mala vlastných otrokov a istý jezuitský kláštor v Loande [terajšej Luande, hlavnom meste Angoly] ich mal 12 000. Keď sa medzi Angolou a Brazíliou rozvinul obchod s otrokmi, loandský biskup udelil na kamennej stolici na nábreží svoje biskupské požehnanie odchádzajúcemu nákladu, sľubujúc budúcu blaženosť, keď sa skončia búrlivé skúšky života.“

Jezuitskí misionári nevzniesli žiadnu „námietku proti černošskému otroctvu“, potvrdzuje C. R. Boxer, ako to uvádza kniha Africa From Early Times to 1800 (Afrika od raných čias do roku 1800). Skôr ako otroci v Luande nastúpili na lode, ktoré sa plavili do španielskych a portugalských kolónií, dodáva Boxer, „boli vzatí do neďalekého kostola... a tam ich farár postupne krstil v skupinách po stovkách“. Po pokropení „svätenou vodou“ bolo otrokom povedané: „Hľa, ľudia, už ste Božími deťmi; idete do krajiny Španielov, kde sa naučíte veci viery. Už nemyslite na to, odkiaľ pochádzate... Choďte v pokoji.“

Pravdaže, misionári kresťanstva neboli jediní, ktorí schvaľovali obchod s otrokmi. „Až do druhej polovice osemnásteho storočia,“ hovorí Geoffrey Moorhouse vo svojej knihe The Missionaries, „to bol postoj väčšiny sveta.“ Moorhouse uvádza príklad protestantského misionára z osemnásteho storočia, Thomasa Thompsona, ktorý napísal traktát s názvom Africký obchod s černošskými otrokmi sa ukazuje ako zlučiteľný so zásadami ľudskosti a so zákonmi zjaveného náboženstva.

Svojou účasťou však kresťanstvo má podiel na zodpovednosti za strašné utrpenie miliónov afrických otrokov. „Okrem otrokov, ktorí zomreli ešte pred plavbou z Afriky,“ hovorí The Encyclopædia Britannica, „dvanásť a pol percenta ich prišlo o život počas cesty do Západnej Indie; na Jamajke zomrelo štyri a pol percenta v prístavoch alebo ešte predtým, ako ich predali, a ďalšia tretina zomrela pri ‚aklimatizácii‘.“

Boh Jehova zakrátko vyzve k účtovaniu kresťanstvo a ostatné druhy falošného náboženstva za všetky tie strašné skutky krviprelievania, ktoré boli prehliadané, a dokonca požehnávané. — Zjavenie 18:8, 24.

[Nákres na strane 8]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Zobrazenie spôsobu, akým boli otroci nakladaní na otrokársku loď

[Prameň ilustrácie]

Shomburg Center for Research in Black Culture/​The New York Public Library/​Astor, Lenox and Tilden Foundations