Deň, na ktorý by sme mali pamätať
„Povedal som vám to, aby ste mali prostredníctvom mňa pokoj. Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ — JÁN 16:33.
1, 2. Ktorý deň v dejinách vyniká nad všetky ostatné a prečo?
VO SVETE sa dnes mnoho hovorí o mieri. Na konci druhej svetovej vojny bol mier spájaný s Dňom víťazstva v Európe a s Dňom víťazstva nad Japonskom. Aj každý rok na Vianoce ľudia uvažujú o ‚pokoji na zemi‘. (Lukáš 2:14) V celých ľudských dejinách však existuje jeden deň, ktorý vyniká nad všetky ostatné. Je to deň, v ktorom Ježiš Kristus povedal vyššie citované slová. Z viac než dvoch miliónov dní existencie ľudstva na zemi je to ten jeden deň, ktorý úplne zmenil beh ľudstva na jeho večné dobro.
2 Týmto významným dňom bol 14. nisan podľa židovského kalendára. V roku 33 nášho letopočtu sa 14. nisan začal 1. apríla pri západe slnka. Pouvažujme o udalostiach tohto epochálneho dňa.
Štrnásty nisan!
3. Ako Ježiš využíval tieto posledné hodiny?
3 Ako sa stmieva, nádherný mesiac v splne žiari zrejme ako pripomienka, že Jehova určuje časy a obdobia. (Skutky 1:7) A čo sa deje v tej hornej miestnosti, kde sa zhromaždil Ježiš so svojimi 12 apoštolmi, aby slávili výročný židovský pesach? Keď sa Ježiš pripravuje ‚prejsť z tohto sveta k Otcovi, prejavuje lásku svojim až do konca‘. (Ján 13:1) Ako to robí? Slovom i príkladom Ježiš naďalej vštepuje svojim učeníkom vlastnosti, ktoré im pomôžu zvíťaziť nad svetom.
Obliecť si pokoru a lásku
4. a) Ako Ježiš názorne ukázal svojim učeníkom jednu základnú vlastnosť? b) Ako vieme, že sa Peter poučil o dôležitosti pokory?
4 Apoštoli sa ešte musia zbaviť určitej miery ctižiadostivej žiarlivosti a pýchy. A tak sa Ježiš prepáše uterákom a začne im umývať nohy. Nie je to predvádzanie predstieranej pokory, ako to každoročne v Ríme robí pápež kresťanstva. Skutočne nie! Pravá pokora je dávanie seba samého, vyvierajúce z ‚pokory mysle‘, ktorá ‚považuje ostatných za vyšších od seba‘. (Filipanom 2:2–5) Peter najprv nechápe, o čo ide, a nechce dovoliť, aby mu Ježiš umyl nohy. Potom, keď je usmernený, žiada ho, aby mu umyl celé telo. (Ján 13:1–10) Peter sa však z toho určite poučil. Po rokoch on sám dáva správne rady iným. (1. Petra 3:8, 9; 5:5) Aké dôležité je dnes, aby sme všetci ako otroci slúžili Kristovi s pokorou! — Pozri aj Príslovia 22:4; Matúš 23:8–12.
5. Aké Ježišovo prikázanie ukázalo dôležitosť ďalšej základnej vlastnosti?
5 Jeden z tých dvanástich však nemá úžitok z Ježišovej rady. Je to Judáš Iškariotský. Pokračujúc v jedle pesach, Ježiš sa v duchu znepokojí, označuje Judáša ako svojho zradcu a posiela ho preč. Až potom hovorí svojim jedenástim verným učeníkom: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:34, 35) Je to skutočne nové prikázanie, doložené Ježišovým vlastným neprekonateľným príkladom! Zatiaľ čo sa približuje hodina Ježišovej obetnej smrti, prejavuje znamenitú lásku. Využíva každú cennú minútu, aby učil a povzbudzoval týchto učeníkov. Neskôr zdôrazňuje dôležitosť lásky, keď hovorí: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás. Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ — Ján 15:12, 13.
„Cesta a pravda a život“
6. Aký cieľ predkladá Ježiš svojim dôverne blízkym učeníkom?
6 Ježiš hovorí jedenástim verným: „Nech sa neznepokojuje vaše srdce. Prejavujte vieru v Boha, prejavujte vieru aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to bolo inak, bol by som vám to povedal, lebo idem, aby som vám pripravil miesto.“ (Ján 14:1, 2) Toto miesto má byť v „nebeskom kráľovstve“. (Matúš 7:21) Ježiš uvádza, ako môže táto dôverne blízka skupina verných učeníkov dosiahnuť svoj cieľ. Hovorí: „Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ (Ján 14:6) Platí to aj pre tých ľudí, ktorí získajú večný život na zemi. — Zjavenie 7:9, 10; 21:1–4.
7–9. Prečo sa Ježiš označil za ‚cestu a pravdu a život‘?
7 Ježiš je „cesta“. Prístup k Bohu v modlitbe je možný jedine prostredníctvom Ježiša Krista. Sám Ježiš uisťuje svojich učeníkov, že Otec im dá čokoľvek, o čo prosia v Ježišovom mene. (Ján 15:16) Modlitby k obrazom či k náboženským „svätým“, alebo modlitby preplnené slovami Zdravas’ Mária a ich monotónne odriekavanie Otec nepočúva a neprijíma. (Matúš 6:5–8) Okrem toho v Skutkoch 4:12 o Ježišovi čítame: „Niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení.“
8 Ježiš je „pravda“. Apoštol Ján o ňom povedal: „Tak sa stalo Slovo telom a bývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu, aká patrí jednosplodenému synovi od otca; a bol plný nezaslúženej láskavosti a pravdy.“ (Ján 1:14) Ježiš sa stal pravdou pre stovky proroctiev v Hebrejských písmach tým, že ich naplnil. (2. Korinťanom 1:20; Zjavenie 19:10) Urobil pravdu známou, keď rozprával svojim učeníkom a zástupom, ktoré ho počúvali, keď v rozhovoroch oponoval pokryteckému duchovenstvu, ako aj svojím živým príkladom.
9 Ježiš je „život“. Ako Boží Syn Ježiš povedal: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život; kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale Boží hnev zostáva na ňom.“ (Ján 3:36) Prejavovanie viery v Ježišovu obeť vedie k večnému životu — nesmrteľnému životu v nebi pre „malé stádo“ pomazaných kresťanov a večnému životu na rajskej zemi pre veľký zástup „iných oviec“. — Lukáš 12:32; 23:43; Ján 10:16.
Znášať prenasledovanie
10. Prečo musíme ‚zvíťaziť nad svetom‘ a aké povzbudenie v tomto ohľade dal Ježiš?
10 Tí, ktorí dúfajú, že budú žiť v Jehovovom novom systéme, musia zápasiť so svetom, ktorý „leží v moci toho zlého“, Satana Diabla. (1. Jána 5:19) Aké povzbudzujúce sú teda Ježišove slová v Jánovi 15:17–19! Vyhlasuje: „Toto vám prikazujem, aby ste sa navzájom milovali. Ak vás svet nenávidí, viete, že mňa nenávidel skôr, ako nenávidel vás. Keby ste boli časťou sveta, svet by mal rád to, čo je jeho. Keďže však nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ Praví kresťania sú nenávidení až dodnes, do roku 1992. Ako veľmi sa však radujeme zo znamenitých príkladov tých, ktorí ďalej stoja pevne, pokorne nachádzajúc silu pod mocnou Božou rukou. (1. Petra 5:6–10) Každý z nás môže vytrvať v skúškach, keď bude prejavovať vieru v Ježiša, ktorý uzatvára svoju reč týmito povzbudzujúcimi slovami: „Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ — Ján 16:33.
Zavedenie novej zmluvy
11. Čo prorokoval Jeremiáš o novej zmluve?
11 Počas tohto večera, keď sa oslava pesach chýli k záveru, Ježiš hovorí o novej zmluve. Prorok Jeremiáš to predpovedal storočia vopred, keď povedal: „‚Hľa, prichádzajú dni,‘ je Jehovov výrok, ‚a ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu... Ja vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom... Odpustím totiž ich previnenie a na ich hriech už viac nebudem spomínať.‘“ (Jeremiáš 31:31–34) Obeť, ktorá túto novú zmluvu uvedie do platnosti, má byť predložená 14. nisana roku 33 n. l.!
12. Ako Ježiš zaviedol novú zmluvu a čo táto zmluva umožňuje?
12 Ježiš hovorí jedenástim verným, že si veľmi prial jesť s nimi tento pesach. Potom vezmúc chlieb vzdáva vďaky, láme ho, podáva im ho a hovorí: „To znamená moje telo, ktoré má byť dané za vás. Stále to robte na moju pamiatku.“ Podobne im podáva pohár červeného vína a hovorí: „Tento pohár znamená novú zmluvu mocou mojej krvi, ktorá má byť vyliata za vás.“ (Lukáš 22:15, 19, 20) Nová zmluva vstupuje do platnosti na základe Ježišovej „drahocennej krvi“, ktorá má oveľa väčšiu hodnotu než krv zvierat vykropená na potvrdenie izraelskej zmluvy Zákona. (1. Petra 1:19; Hebrejom 9:13, 14) Tí, ktorí sú vzatí do novej zmluvy, sa tešia z úplného odpustenia hriechov. Preto sa môžu stať spôsobilými byť medzi 144 000, ktorí dostanú večné dedičstvo ako duchovný Izrael. — Galaťanom 6:16; Hebrejom 9:15–18; 13:20; Zjavenie 14:1.
„Na moju pamiatku“
13. a) O čom by sme mali uvažovať v čase Pamätnej slávnosti? b) Iba kto by mal prijímať symboly a prečo?
13 Tisíc deväťsto šesťdesiata výročná slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti pripadá na 17. apríla 1992. Tento dátum sa blíži, a preto je dobré, ak uvažujeme o všetkom, čo sa Ježišovou dokonalou obeťou dosahuje. Toto opatrenie vyvyšuje Jehovovu múdrosť a jeho hlbokú lásku k ľudstvu. Ježišova bezchybná rýdzosť, až po bolestnú smrť, obhajuje Jehovu pred Satanovým posmechom, že ľudské stvorenie je chybné a že v skúške zlyhá. (Jób 1:8–11; Príslovia 27:11) Svojou obetnou krvou Ježiš sprostredkováva novú zmluvu, Jehovov prostriedok na výber ‚vyvoleného rodu, kráľovského kňazstva, svätého národa, ľudu pre zvláštne vlastníctvo‘. Kým sú títo ešte na zemi, ‚široko-ďaleko oznamujú znamenitosti‘ svojho Boha Jehovu, ktorý ich „povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla“. (1. Petra 2:9; porovnaj 2. Mojžišovu 19:5, 6.) Je správne, že len oni každý rok prijímajú symboly Pamätnej slávnosti.
14. Ako sú obohatené milióny pozorovateľov?
14 Na minuloročnej Pamätnej slávnosti bolo na celej zemi prítomných 10 650 158 ľudí, ale len 8 850 z nich, čo je menej ako desatina percenta, prijímalo symboly. Aký úžitok majú teda z tejto slávnosti milióny pozorovateľov? Veľký! Hoci neprijímajú symboly, sú duchovne obohatení týmto spoločenstvom s veľkým celosvetovým bratstvom, keď počúvajú o všetkých úžasných veciach, ktoré Jehova uskutočňuje prostredníctvom obete svojho Syna.
15. Aký úžitok z Ježišovej obete majú tí, čo nepatria k pomazaným?
15 Okrem toho nám apoštol v 1. Jánovi 2:1, 2 podáva takúto informáciu: „Máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého. A on je obeťou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ Áno, Ježišova obeť, hoci má z nej najprv úžitok Jánova trieda pojatá do novej zmluvy, poskytuje aj odpustenie hriechov „celého sveta“. Je to „obeť zmierenia“ za hriechy všetkých ostatných zo sveta ľudstva, ktorí prejavujú vieru v Ježišovu preliatu krv, ktorá im otvára šťastnú vyhliadku na večný život na rajskej zemi. — Matúš 20:28.
„V kráľovstve môjho Otca“
16. a) Čoho sa teraz zúčastňuje Ježiš a jeho spoludedičia? b) Čo sa dnes vyžaduje tak od pomazaného ostatku, ako aj od veľkého zástupu?
16 Ježiš ďalej povzbudzuje svojich apoštolov a poukazuje na deň, keď bude v symbolickom zmysle piť z plodu nového viniča so svojimi učeníkmi v Kráľovstve svojho Otca. (Matúš 26:29) Hovorí im: „Vy ste to však, ktorí ste so mnou vydržali v mojich skúškach, a ja robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch, aby ste súdili dvanásť kmeňov Izraela.“ (Lukáš 22:28–30) Keďže Ježiš sa ujal kráľovskej moci v nebi roku 1914, môžeme usudzovať, že väčšina Ježišových spoludedičov zhromažďovaných počas stáročí už bola vzkriesená, aby spolu s ním „sedeli na trónoch“. (1. Tesaloničanom 4:15, 16) Deň, keď anjeli uvoľnia ‚štyri vetry‘ „veľkého súženia“, sa rýchlo blíži! Dovtedy bude pečatenie 144 000 členov duchovného Izraela a zhromažďovanie miliónov osôb veľkého zástupu dokončené. Každý z nich si musí zachovať rýdzosť tak ako Ježiš, aby dostal cenu večného života. — Zjavenie 2:10; 7:1–4, 9.
17. a rámček a) Keby bol niektorý pomazaný zavrhnutý ako neverný, kto by ho logicky mohol nahradiť? b) Aké zaujímavé svetlo o budovaní a neskoršom rozširovaní teokratickej organizácie na zemi priniesli články v Strážnej veži v roku 1938?
17 Čo ak si niektorí pomazaní nezachovajú rýdzosť? V tomto pokročilom čase bude počet takýchto neverných nepochybne malý. Je logické, že ak by došlo k akémukoľvek nahradeniu, nebolo by to z novopokrstených, ale spomedzi tých, ktorí vytrvávali s Ježišom v jeho skúškach počas mnohých rokov vernej služby. Žiarivé záblesky duchovného svetla, ktoré prišlo prostredníctvom Strážnej veže v dvadsiatych a tridsiatych rokoch nášho storočia, naznačujú, že zhromažďovanie ostatku pomazaných bolo v tom období prakticky dokončené. Tí, ktorí si odvtedy ‚perú svoje rúcha a bielia ich v Baránkovej krvi‘, majú odlišnú radostnú nádej. Prostredníctvom Krista ich Jehovov duch vedie k „prameňom vôd života“ na rajskej zemi. — Zjavenie 7:10, 14, 17.
Veľmi vrúcna modlitba
18. Aké mocné poučenia získavame z Ježišovej modlitby v 17. kapitole Jána?
18 Ježiš uzatvára zhromaždenie Pamätnej slávnosti so svojimi učeníkmi vrúcnou modlitbou zaznamenanou v Jánovi 17:1–26. Najprv sa modlí, aby ho Otec oslávil, pretože zachováva rýdzosť až do konca. Tým bude oslávený aj Jehova, jeho meno bude posvätené, očistené od všetkej potupy, pretože dokonalý človek Ježiš skutočne dokazuje, že Božie ľudské stvorenie môže byť bezchybné, a to aj pri najťažšej skúške. (5. Mojžišova 32:4, 5; Hebrejom 4:15) Okrem toho Ježišova obetná smrť otvára veľkú príležitosť Adamovmu potomstvu. Ježiš hovorí: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ Aké nevyhnutné je získať presné poznanie o Bohu Jehovovi a o jeho Synovi, Božom Baránkovi, ktorý dal svoj život na ospravedlnenie Jehovu a na záchranu ľudstva! (Ján 1:29; 1. Petra 2:22–25) Vážiš si túto výnimočne láskyplnú obeť do tej miery, že sa úplne oddávaš Jehovovi a jeho vzácnej službe?
19. Ako sa môže ostatok a veľký zástup tešiť zo vzácnej jednoty?
19 Ježiš sa ďalej modlí k svojmu svätému Otcovi, aby bdel nad učeníkmi, zatiaľ čo oni budú dokazovať, že nie sú časťou sveta, držia sa jeho Slova ako pravdy a udržujú si vzácnu jednotu s Otcom a Synom. Či nie je táto modlitba až dodnes úžasne vypočúvaná, keď pomazaný ostatok a veľký zástup spolu zjednotene slúžia v zväzku lásky, zatiaľ čo zachovávajú neutralitu voči svetu, jeho násiliu a skazenosti? Aké vzácne sú Ježišove záverečné slová k jeho Otcovi, Jehovovi! „Oznámil som im tvoje meno a oznámim,“ povedal Ježiš, „aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v spojení s nimi.“ — Ján 17:14, 16, 26.
20. Prečo je 14. nisan roku 33 n. l. rozhodne dňom, na ktorý by sme mali pamätať?
20 Ježiš, vchádzajúc do getsemanskej záhrady, je ešte krátko v spoločnosti svojich učeníkov a posilňuje ich. Potom k nemu prichádzajú jeho nepriatelia. Slovami nemožno opísať Ježišovo telesné utrpenie, jeho srdcervúci zármutok nad potupou privádzanou na Jehovu a tiež Ježišovu príkladnú rýdzosť v tom všetkom. Ježiš vytrváva až do konca — celú noc a väčšinu hodín denného svetla toho dňa. Jasne dokazuje, že jeho Kráľovstvo nie je časťou sveta. Pri svojom poslednom výdychu zvolá: „Je dokonané!“ (Ján 18:36, 37; 19:30) Jeho víťazstvo nad svetom je úplné. Štrnásty nisan roku 33 n. l. je rozhodne deň, na ktorý by sme mali pamätať!
Ako by si odpovedal?
◻ Čo Ježiš učil o pokore a láske?
◻ Ako sa Ježiš stal ‚cestou a pravdou a životom‘?
◻ Aký je účel novej zmluvy?
◻ Akú jednotu a lásku zdieľa pomazaný ostatok a veľký zástup?
[Rámček na strane 20]
Múdrosť väčšieho Šalamúna
Články v Strážnej veži z 1. a 15. júna 1938 (angl.) pod názvom „Organizácia“ stanovili základné teokratické usporiadanie, ktorým sa Jehovovi svedkovia dodnes riadia. Boli vyvrcholením pozoruhodného obdobia náukových a organizačných úprav, ktoré sa začalo v roku 1919. (Izaiáš 60:17) Porovnávajúc toto 20-ročné obdobie s 20 rokmi, počas ktorých Šalamún staval chrám a kráľovský dom v Jeruzaleme, Strážna veža uviedla: „Písma ukazujú, že po dvadsiatich rokoch stavebného programu... sa Šalamún venoval celonárodnému budovateľskému programu. (1. Kráľ. 9:10, 17–23; 2. Par. 8:1–10) Potom prišla kráľovná zo Šeby ‚z najvzdialenejších častí zeme, aby počula Šalamúnovu múdrosť‘. (Mat. 12:42; 1. Kráľ. 10:1–10; 2. Par. 9:1–9, 12) Navodzuje to otázku: Aká je bezprostredná budúcnosť Jehovovho ľudu na zemi? S plnou dôverou budeme čakať a uvidíme.“ Táto dôvera nebola márna. Pod vedením teokratickej organizácie boli veľkým celosvetovým programom duchovného budovania zhromaždené vyše štyri milióny ľudí tvoriacich veľký zástup. Tak ako kráľovná zo Šeby, prišli z najvzdialenejších častí zeme, aby počúvali múdrosť väčšieho Šalamúna, Ježiša Krista, ktorá sa k nim dostáva cez „verného a rozvážneho otroka“. — Matúš 24:45–47.