Vianoce — prečo sú také populárne v Japonsku?

VIERA v Ježiška je veľmi rozšírená medzi deťmi v takej budhisticko-šintoistickej krajine ako je Japonsko. V roku 1989 napísali japonské deti organizácii Santa World vo Švédsku 160 000 listov. Zo žiadnej inej krajiny ich neprišlo viac. Napísali tieto listy v nádeji na splnenie svojich najväčších túžob, či už to mal byť detský „... počítač“ za 18 000 jenov, alebo prenosná videohra za 12 500 jenov.

Pre japonské dievčatá má zvláštny význam schôdzka s priateľom na Štedrý večer. „V prieskume konanom medzi mladými ženami,“ hovoria noviny Mainichi Daily News, „38 percent povedalo, že plány na Štedrý večer si urobili už mesiac vopred.“ Mladí muži tiež majú skryté pohnútky, keď chcú byť so svojimi priateľkami na Štedrý večer. „Dobrý nápad je modliť sa v pokoji spolu so svojou priateľkou,“ navrhuje jeden časopis pre mladých mužov. „Vyberte si na to nejaké elegantné miesto. Váš vzťah sa rýchlo stane dôvernejším.“

Aj japonskí manželia dúfajú, že sa dovolajú nejakej magickej sily, keď podľa svojej vianočnej tradície cestou z práce domov kupujú „bohato vyzdobený koláč“. Takáto hra na Mikuláša má vynahradiť zanedbávanie rodiny počas zvyšku roka.

Vianoce skutočne zapustili korene aj medzi Japoncami, ktorí nie sú kresťanmi. V prieskume, ktorý organizovalo združenie obchodných domov, 78 percent opýtaných povedalo, že na Vianoce chystá niečo osobitné. Tento pomer je ohromný v krajine, kde tých, ktorí tvrdia, že sú veriaci kresťania, je iba jedno percento z celkového počtu obyvateľstva. Zatiaľ čo sa ďalší hlásia k budhizmu alebo šintoizmu, nepociťujú zábrany tešiť sa z „kresťanského“ sviatku. Známa šintoistická svätyňa Ise uvádza vo svojom kalendári spolu s japonskými sviatkami aj 25. december ako deň „Kristovho narodenia“. Scény toho, ako sa nekresťania podieľajú na vianočnom veselení, však vyvolávajú otázku:

Oslavou koho sú teda Vianoce?

Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary definuje Vianoce ako „kresťanský sviatok 25. decembra... ktorým sa pripomína narodenie Krista“. Pozerá sa na ne ako na čas, keď sa „kresťania spoja svojimi pocitmi radosti v deň Kristovho narodenia“.

Tí, ktorí oslavujú Vianoce ako čisto náboženský sviatok, sa môžu pozerať na tých, čo z tohto dňa robia veselicami a dávaním darčekov niečo svetské, ako na rušiteľov a dokonca rúhačov. „V Japonsku máme krajný stupeň komercializácie: žiadny Kristus,“ napísal jeden Američan žijúci v Japonsku. „Očiam človeka zo Západu,“ napísal zase niekto iný o japonských Vianociach, „nechýba až tak moriak [ktorý sa bežne nenachádza na japonských trhoch], ale tá najpodstatnejšia zložka, vianočný duch.“

Čo je teda vianočný duch? Je to atmosféra cirkevných bohoslužieb s koledami, cezmínou a sviečkami, čo mnohí používajú pri svojom jedinom každoročnom putovaní do kostola? Alebo je to to, čo mnohých podnecuje k štedrosti, láska, radostná nálada a dávanie darčekov? Je to pokoj, ktorý zavládne na bojiskách, kým vojaci zachovávajú niekoľko dní „pokoj na zemi“?

Je prekvapujúce, že vianočnému duchu sa často nepodarí priniesť pokoj dokonca ani na domáci front. Podľa jedného prieskumu, ktorý sa konal v Anglicku v roku 1987, bolo odhadnuté, že ‚domáca vojna‘ vypukne počas Vianoc v tom roku v 70 percentách britských domácností. Hlavným dôvodom mali byť boje o peniaze. K hádkam vedie aj prílišné pitie a neplnenie si svojej úlohy v rodine.

„Kladiem si otázku, či sa v niečom nemíňame cieľa, pokiaľ ide o pravý význam Vianoc,“ napísal istý človek zo Západu žijúci v Japonsku, ktorý nedávno navštívil svoju domovinu počas vianočného obdobia. „Vždy 25. decembra pociťujem tú istú túžbu vrátiť sa k tým starodávnym Vianociam dávnoveku — pohanským obradom, ktorými sa oslavoval zimný slnovrat uctievaním stromov a orgiami. Stále máme všetky tie pohanské ozdoby, imelo, cezmínu, jedličky atď. — ale jednako už nie sú Vianoce tým, čím bývali, odkedy sa ich zmocnili kresťania a zmenili ich na náboženský sviatok.“

Je nepopierateľné, že Vianoce sú pohanským sviatkom. Raní kresťania ich neoslavovali, „pretože považovali oslavu narodenia niekoho za pohanský zvyk,“ hovorí The World Book Encyclopedia. Pôvodcom veselenia sa a dávania darčekov sú pohanské sviatky Saturnálie a Nový rok.

Ak sú Vianoce v podstate pohanské, praví kresťania si musia položiť otázku: Sú Vianoce vhodné pre kresťanov? Pozrime sa teda, čo hovorí Biblia o oslave dňa Kristovho narodenia.

[Rámček na strane 4]

Pôvod oslavy Vianoc

Hoci presné podrobnosti sú stratené v šere staroveku, existujú náznaky, že okolo roku 336 n. l. slávila rímska cirkev určitú formu Vianoc. „Dátum Vianoc sa zámerne stanovil na 25. decembra,“ vysvetľuje The New Encyclopædia Britannica, „aby sa zatlačil do pozadia veľký sviatok boha slnka“. Počas týchto sviatkov, to jest rímskych saturnálií a keltského a germánskeho sviatku zimného slnovratu, sa pohania vyžívali v orgiách. The New Caxton Encyclopedia hovorí, že „cirkev sa chopila príležitosti pokresťančiť tieto sviatky“.