Prečo potrebujeme vieru a múdrosť

Vrcholné myšlienky z listu Jakoba

JEHOVOVI služobníci potrebujú vytrvalosť, keď sú v skúške. Musia sa tiež vyhýbať správaniu, ktoré by malo za následok Božie neschválenie. To sú hlavné myšlienky, zdôraznené v liste Jakoba. Robiť niečo pozitívne v tomto smere si však vyžaduje činnú vieru a nebeskú múdrosť.

Pisateľ tohto listu sa nepredstavuje ako jeden z dvoch Ježišových apoštolov s menom Jakob, ale ako ,otrok Boha a Krista‘. Ježišov nevlastný brat Júda hovorí podobne, že je ‚otrokom Ježiša Krista, ale bratom Jakoba‘. (Jakob 1:1; Júda 1; Matúš 10:2, 3) Teda je zjavné, že Ježišov nevlastný brat Jakob napísal list, ktorý nesie jeho meno. — Marek 6:3.

V tomto liste nie je žiadna zmienka o zničení Jeruzalema v roku 70 n. l. a historik Josephus uvádza, že Jakob bol umučený krátko po smrti rímskeho prokurátora Festa. Teda je zjavné, že tento list bol napísaný pred rokom 62 n. l. Bol určený „dvanástim kmeňom“ duchovného izraela, pretože bol adresovaný tým, ktorí sa držia „viery nášho Pána Ježiša Krista“. — Jakob 1:1; 2:1; Galaťanom 6:16.

Jakob používa znázornenia, ktoré nám môžu pomôcť pripomínať si jeho rady. Poukazuje napríklad na to, že kto žiada Boha o múdrosť, by nemal pochybovať, „lebo ten, kto pochybuje, je ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta sem a tam“. (1:5–8) Mali by sme ovládať svoj jazyk, pretože môže riadiť našu životnú cestu, ako kormidlo riadi loď. (3:1, 4) A aby sme vedeli obstáť v skúškach, musíme prejavovať trpezlivú vytrvalosť ako roľník, keď očakáva úrodu. — 5:7, 8.

Viera, skúšky a skutky

Jakob najprv ukazuje, že napriek našim skúškam môžeme byť ako kresťania šťastní. (1:1–18) Niektoré z týchto skúšok, ako napríklad choroby, sú bežné pre všetkých ľudí, ale kresťania trpia aj preto, že sú otrokmi Boha a Krista. Jehova nám dá múdrosť potrebnú na to, aby sme mohli vytrvať, ak ho o to budeme neustále s vierou žiadať. On nás nikdy neskúša zlými vecami a môžeme sa na neho spoľahnúť, že nám dá to, čo je dobré.

Aby sme mohli prijať Božiu pomoc, musíme ho uctievať skutkami, ktoré dokazujú našu vieru. (1:19–2:26) To vyžaduje, aby sme boli „činiteľmi slova“, nie len poslucháčmi. Musíme ovládať svoj jazyk, starať sa o siroty a vdovy a zostať bez poškvrny od sveta. Keby sme dávali prednosť bohatým a nevšímali si chudobných, porušovali by sme „kráľovský zákon“ lásky. Musíme tiež pamätať na to, že viera sa prejavuje skutkami, ako to dobre znázorňujú príklady Abraháma a Rachab. Skutočne, „viera bez skutkov je mŕtva“.

Nebeská múdrosť a modlitba

Učitelia potrebujú aj vieru, aj múdrosť na vykonávanie svojich povinností. (3:1–18) Majú veľmi vážnu zodpovednosť preto, že vyučujú. Podobne ako oni, musíme aj my ovládať svoj jazyk a v tom nám pomôže nebeská múdrosť.

Múdrosť nám tiež umožní uvedomiť si, že podľahnutie svetským sklonom by zničilo náš vzťah k Bohu. (4:1–5:12) Ak bojujeme o dosiahnutie sebeckých cieľov alebo odsudzujeme svojich bratov, musíme robiť pokánie. A aké dôležité je vyhýbať sa priateľstvu s týmto svetom, lebo je to duchovné cudzoložstvo! Nikdy neprehliadajme Božiu vôľu hmotárskym plánovaním a kiež sa vždy chránime pred duchom netrpezlivosti a pred tým, že by sme vzdychali jeden proti druhému.

Každý, kto je duchovne chorý, by mal vyhľadať pomoc zborových starších. (5:13–20) Ak hrešil, ich modlitby a múdre rady pomôžu obnoviť duchovné zdravie kajúcneho. Skutočne, „ten, kto odvráti hriešnika od jeho mylnej cesty, zachráni dušu [previnilca] od [duchovnej a večnej] smrti“.

[Rámček na strane 23]

Činitelia slova: Mali by sme byť „činiteľmi slova a nie iba poslucháčmi“. (Jakob 1:22–25) Kto je len poslucháčom „je ako muž, ktorý sa pozerá na svoju prirodzenú tvár v zrkadle”. Po krátkom nahliadnutí odchádza „a ihneď zabúda, akým je človekom“. Ale ‚činiteľ slova‘ sa pozorne pozerá na dokonalý — úplný zákon a prijíma všetko, čo sa od kresťana vyžaduje. „Trvá na ňom“ a pokračuje v skúmaní, aby urobil nápravné opatrenia, a tak sa mu presne prispôsobil. (Žalm 119:16) Čím sa odlišuje „činiteľ slova“ od muža, ktorý sa letmo pozrie do zrkadla a zabúda, čo je v ňom vidieť? Činiteľ slova uplatní Jehovovo slovo a teší sa z Jeho priazne! — Žalm 19:7–11; 19:8–12, RP.