Bratská láska je činná
Vrcholné myšlienky z listu Filémonovi
JEŽIŠ KRISTUS dal svojim nasledovníkom „nové prikázanie“, že majú milovať jeden druhého tak, ako on miloval ich. (Ján 13:34, 35) Na základe tejto lásky budú dokonca zomierať jeden za druhého. Áno, bratská láska je taká silná a činná.
Apoštol Pavol si bol istý, že bratská láska bude podnecovať Filémona, kresťana spojeného so zborom maloázijského mesta Kolosy. Láska už predtým podnietila Filémona k tomu, aby dal svoj dom k dispozícii pre kresťanské zhromaždenia. Filémonov otrok Onezimus utiekol a pravdepodobne ukradol peniaze, aby si zaplatil cestu do Ríma, kde sa neskôr stretol s Pavlom a prijal kresťanstvo.
Tento list adresovaný predovšetkým Filémonovi napísal Pavol v Ríme asi v rokoch 60–61 n. l. Pavol žiadal Filémona, aby prijal vracajúceho sa Onezima v duchu bratskej lásky. Prečítajte si tento list a uvidíte, že je to vynikajúci príklad náklonnosti a taktnosti — príklad, ktorý Jehovov ľud môže napodobňovať.
Chvála za lásku a vieru
Pavol po oslovení Filémona a ostatných najskôr vyjadruje chválu. (Verše 1–7) Apoštol sa dopočul o Filémonovej láske, ktorú mal ku Kristovi a ku všetkým svätým, a o jeho viere. To poskytlo Pavlovi mnoho radosti a útechy a viedlo ho to k vyjadreniu vďaky Jehovovi. Chválime aj my osobne spoluveriacich, ktorí prejavujú príkladnú lásku a vieru? Mali by sme to robiť.
Pavlove slová ukazujú, že nabádanie na základe lásky je vždy žiadúce pri zaobchádzaní so spolukresťanmi. (Verše 8–14) Po takomto taktnom úvode apoštol hovorí, že hoci by mohol Filémonovi nariadiť, aby ‚robil to, čo je správne‘, rozhodol sa ho radšej nabádať. K čomu? Nuž, aby láskavo prijal otroka Onezima späť. Pavol by si bol rád ponechal Onezima, lebo mu robil užitočné služby, ale nechcel to robiť bez Filémonovho súhlasu.
Pavol ďalej naznačuje, že zdanlivo nepriaznivý vývoj udalostí sa môže často ukázať užitočný. (Verše 15–21) Onezimov útek sa vlastne obrátil na dobro. Prečo? Lebo Filémon ho teraz mohol mať ako ochotného a čestného kresťana, nie ako neochotného a azda aj nepoctivého otroka. Pavol požiadal Filémona, aby privítal a prijal Onezima späť tak, akoby prijímal Pavla. Ak Onezimus urobil Filémonovi dačo zlé, apoštol to chcel zaplatiť. Aby priviedol Filémona ešte k väčšej ochote, Pavol mu pripomenul, že aj on — Filémon — mu je dlžníkom, lebo od neho prijal kresťanstvo. Preto si Pavol bol istý, že Filémon urobí ešte viac ako len to, o čo ho požiada. Aká taktná a láskavá prosba! Takisto by sme mali aj my zaobchádzať so spolukresťanmi.
Pavol píše na konci svojho listu o nádeji, posiela pozdravy a priania všetkého dobrého. (Verš 22–25) Dúfal, že prostredníctvom modlitieb ostatných za neho bude čoskoro prepustený z väzenia. (Ako ukazuje 2. list Timotejovi, tieto modlitby boli vypočuté.) Svoj list uzatvára pozdravmi a vyjadrením želania, aby nezaslúžená láskavosť Ježiša Krista bola s duchom, ktorého prejavuje Filémon a jeho spoluctitelia Jehovu.
[Rámček/obrázok na strane 23]
Viac ako otrok: Pavol hovorí o náprave Filémonovho otroka: „Azda preto odišiel na hodinu, aby si ho mal navždy späť, ale už nie ako otroka, ale viac ako otroka, ako milovaného brata, zvlášť pre mňa, ale ešte viac pre teba, tak v telesnom príbuzenstve, ako i v Pánovi.“ (Filémonovi 15, 16) Otroctvo bolo v Rímskej ríši presadzované vládou a Pavol uznával tieto „nadriadené vrchnosti“. (Rimanom 13:1–7) Neobhajoval vzbury otrokov, ale pomáhal takým jednotlivcom získať duchovnú slobodu kresťana. Pavol poslal Onezima naspäť k Filémonovi v súlade so svojou vlastnou radou otrokom, aby sa podriaďovali svojim pánom. (Kolosanom 3:22–24; Títus 2:9, 10) Onezimus sa stal teraz čosi viac ako svetský otrok. Stal sa milovaným veriacim, ktorý je relatívne podriadený Filémonovi ako lepší otrok, ktorý sa sám riadi božskými zásadami a prejavuje bratskú lásku.