Aká je pravda o Betleheme a Vianociach?
„KEĎ uvažujeme o betlehemskom tajomstve, nemôžeme sa ubrániť otázkam a pochybnostiam, ktoré nám prichádzajú na myseľ.“ — Maria Teresa Petrozzi: Betlehem.
Možno sa opýtate: ‚Aké otázky a pochybnosti?‘ Veď rôzne názory o Vianociach a miestach spojených s týmito názormi sú založené na faktoch. Alebo azda nie?
Kedy sa narodil?
Čo sa týka dátumu narodenia Ježiša, Maria Teresa Petrozzi sa pýta: „Kedy presne sa Spasiteľ narodil? Radi by sme vedeli nielen rok, ale tiež mesiac, deň i hodinu. Presné číselné údaje sme nedostali.“ Nová katolícka encyklopédia podporuje toto tvrdenie: „Dátum narodenia Ježiša Krista môže byť vypočítaný len približne.“ A o dátume, ktorý sa pripisuje Kristovmu narodeniu, píše: „25. december sa neviaže na Kristovo narodenie, ale na slávnosť Natalis Solis Invicti, rímsky sviatok slnka pri slnovrate.“
A tak sa môžeme spýtať: ‚Ak sa Ježiš nenarodil 25. decembra, kedy sa teda narodil?‘ Z Matúša 26. a 27. kapitoly sa dozvedáme, že Ježiš zomrel v čase židovského sviatku pesach, ktorý sa začal 1. apríla roku 33 n. l. Okrem toho Lukáš 3:21–23 nás informuje, že Ježiš mal asi tridsať rokov, keď začal svoju službu. Keďže jeho pozemská služba trvala tri a pol roka, mal okolo tridsaťtri a pol roka v čase svojej smrti. Kristus by dovŕšil tridsaťštyri rokov o šesť mesiacov neskôr, čo by bolo asi 1. októbra. Keď počítame späť, aby sme zistili, kedy sa Ježiš narodil, prídeme nie k 25. decembru alebo 6. januáru, ale pravdepodobne k 1. októbru roku 2 pred n. l.
Stojí tiež za povšimnutie, že v decembri je v Betleheme a jeho okolí studené zimné počasie so studenými dažďami a niekedy i sneží. V tom čase nevidieť pastierov so svojimi stádami vonku. Takéto počasie tam nie je len teraz. Biblia nás informuje, že judský kráľ Jehojakim „sedel vo svojom zimnom sídle v deviatom mesiaci [kislev, zodpovedajúci novembru–decembru] pri koši na žeravé uhlie, ktoré pred ním horelo.“ (Jeremiáš 36:22) Potreboval oheň, aby udržal vnútri teplo. V Ezdrášovi 10:9, 13 nachádzame jasný dôkaz toho, že mesiac kislev bol „obdobím dažďov a nie je možné v ňom stáť vonku“. To všetko ukazuje, že klimatické podmienky Betlehema v decembri sa nehodia k biblickému opisu udalostí spojených s narodením Ježiša Krista. — Lukáš 2:8–11.
Na ktorom mieste?
Ako nadobudnúť správny pohľad na miesto, ktoré patrilo k príčinám Krymskej vojny (1853–56), kde si krvavý boj vyžiadal vyše stotisíc životov francúzskych vojakov? Je toto miesto skutočným rodiskom Ježiša?
Treba povedať, že Biblia nespomína presné miesto Ježišovho narodenia. Matúš a Lukáš potvrdzujú, že Ježišovo narodenie naplnilo mesiášske proroctvo v Micheášovi 5:2, ktoré predpovedalo, že „Ten, ktorý sa má stať vládcom v Izraeli, ktorého pôvod je z ranných čias“, príde z Betlehema. (Matúš 2:1, 5; Lukáš 2:4) Obidve evanjeliá spomínajú len podstatné veci: menovite, že Ježiš sa narodil v Betleheme, a podľa Lukáša, že dieťa bolo zavinuté do plátna a uložené do jaslí. — Lukáš 2:7.
Prečo pisatelia evanjelií nepridali ďalšie podrobnosti? Maria Teresa Petrozzi poznamenáva: „Evanjelisti zanedbali tieto detaily zjavne preto, že ich považovali za nepodstatné. Je zrejmé, že ani sám Ježiš nepovažoval podrobnosti svojho narodenia za zvlášť významné. Ani raz nie je uvedené, že by spomínal dátum alebo presné miesto svojho narodenia. A hoci sa narodil v Betleheme, Ježiš nepovažoval toto miesto za svoj domov, ale odvolával sa na galilejskú oblasť ako „svoj domov“. — Marek 6:1, 3, 4; Matúš 2:4, 5; 13:54.
Ak si prečítame Jána 7:40–42, pochopíme, že ľudia vo všeobecnosti nepoznali miesto jeho narodenia a mysleli si, že sa narodil v Galilei. „Niektorí hovorili: ‚Či azda Kristus prichádza z Galiley?‘“ Na základe toho, čo je uvedené v Jánovi 7:41, kniha Chrám narodenia Pána v Betleheme (angl.) usudzuje: „Fakt, že takéto debaty vznikali, nespochybňuje to, že Kristus sa narodil v Betleheme; ale prinajmenšom dokazuje, že mnoho jeho spoločníkov nevedelo o tom nič.“
Je očividné, že počas svojho pobytu na zemi Ježiš neoznámil podrobnosti svojho narodenia. Miesto jeho narodenia nebolo v tom čase nijakým spôsobom zdôrazňované. Čo potom tvorí základ pre vieru, že Jaskyňa narodenia Pána je miestom, kam Jozef priviedol Máriu, aby porodila?
Petrozzi otvorene pripúšťa: „Nie je možné s úplnou istotou vedieť, či táto jaskyňa bola jednou z mnohých prírodných jaskýň v okolí Betlehema, alebo sa používala ako stajňa v hostinci. Avšak tradícia, ktorá siaha do prvej polovice 2. storočia, je jednoznačná; bola to jaskyňa — stajňa.“ — Kurzíva od nás.
Číra tradícia
Aj Maria Teresa Petrozzi, aj R. W. Hamilton spolu s ostatnými bádateľmi dejín Betlehema určujú Justína Mučeníka z 2. storočia n. l. ako prvého, kto tvrdil, že Ježiš sa narodil v jaskyni, bez toho, aby uviedol v ktorej. Hamilton o výroku Justína Mučeníka usudzuje: „Je to len bežná poznámka, a predpokladať, že svätý Justín tým myslel jednu určitú jaskyňu, alebo že by sa dokonca odvolával na dnešnú Jaskyňu narodenia Pána, by znamenalo násilne vyvodzovať dôkaz z jedného slova.“
V poznámke pod čiarou Hamilton píše: „Správa o narodení nachádzajúca sa v apokryfickej ‚Knihe Jakuba‘ alebo v ‚Protoevanjeliu‘, napísanom približne v tom istom období, tiež uvádza jaskyňu, ale tvrdí, že ležala na polceste do Betlehema. Pokiaľ má tento príbeh nejakú historickú hodnotu, naznačuje, že tradícia ešte nebola spojená s nejakým určitým miestom, a už vôbec nie s Jaskyňou narodenia Pána.“
Náboženskí pisatelia tretieho storočia, Origenes a Eusebius, sa hlásili ku tradícii, ktorá hovorila o jednom určitom mieste. Hamilton uvažuje: „Akonáhle sa raz udalosť spojila s určitou jaskyňou, pravdepodobne sa už na tom nič nemenilo a s istotou môžeme usudzovať, že jaskyňa ukazovaná návštevníkom začiatkom 3. storočia n. l. je totožná so súčasnou Jaskyňou narodenia Pána.“
W. H. Barlett vo svojej knihe Prechádzky po meste Jeruzalem a okolí (angl., 1842) si o tejto jaskyni myslí: „Hoci tradícia o tomto mieste narodenia nášho Spasiteľa je značne stará, lebo ju spomenul už svätý Hieroným, ktorý žil a zomrel v malom mníšskom príbytku v susedstve, je nepravdepodobné, že by to bolo tak. Aj keď sa v Palestíne jaskyne niekedy používajú ako stajne, táto je hlbšie pod zemou, a preto by nebola vhodná na takéto použitie. Keď zvážime tendenciu mníchov spájať scény najdôležitejších biblických udalostí s jaskyňami, azda kvôli pôsobivosti takéhoto miesta, námietka voči tomuto miestu je takmer nezvratná.“
Aký záver možno urobiť z historických dôkazov, a čo je ešte dôležitejšie, z biblických skutočností, že ani Ježiš, ani niktorý z jeho apoštolov neprisúdili žiadnu dôležitosť miestu jeho narodenia? Je zrejmé, že keď kráľovná Helena, matka Konštantína Veľkého, určila miesto Chrámu narodenia v roku 326 n. l., urobila to na základe toho, čo Hamilton nazýva ‚spojenie s dlhoročnou tradíciou‘, a nie na základe historických alebo biblických dôkazov.
To vedie k ďalšiemu záveru, že skutočné miesto Kristovho narodenia je neznáme. Je preto rozumné, aby veriaci chodili na púte na také miesta ako je Jaskyňa narodenia a aby ich uctievali? Ak by sa niečo také od kresťanov vyžadovalo, nepovedal by Ježiš svojim učeníkom, že je to ich povinnosť alebo jeho prianie, keď sa s nimi lúčil? Nebolo by to napísané v Božom slove, Biblii, aby si to mohol každý prečítať? Pretože takéto dôkazy v Svätých písmach nápadne chýbajú, urobíme dobre, ak si položíme otázku, čo si podľa Ježiša naozaj zaslúži spomienkovú slávnosť.
Akokoľvek usilovne budeme hľadať, zistíme, že jedinou udalosťou, ktorú si mali jeho učeníci počas generácií pripomínať, bola jeho obetná smrť. Zomrel na jar, krátko po tom, keď oslávil so svojimi učeníkmi poslednú večeru pesach. Vtedy nariadil svojim verným učeníkom, aby jedli symbolické jedlo, nekvasený chlieb ako je maces, a aby pili červené víno. O tejto jednoduchej slávnosti, ktorá sa prvýkrát konala 1. apríla roku 33 n. l., prikázal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ — Lukáš 22:19, 20.
Jehovovi svedkovia poslúchajú tento biblický príkaz Ježiša a na celom svete každoročne konajú slávnosť na pamiatku Kristovej obetnej smrti. Pri tejto príležitosti sa nezhromažďujú v nejakej zvláštnej vrchnej miestnosti v Jeruzaleme, pretože Ježiš to tak nenariadil. Ale na celom svete sa zhromažďujú v sálach kráľovstva a na ostatných miestach vhodných na zhromažďovanie v mieste svojho bydliska. Budúca oslava sa uskutoční 30. marca 1991 po západe slnka. Pozývame vás na túto slávnosť do najbližšej sály kráľovstva Jehovových svedkov.
Nepotrebujeme cestovať do Jeruzalema alebo Betlehema, aby sme sa zúčastnili na tejto dôležitej oslave na dôkaz našej poslušnosti voči Ježišovmu príkazu. Ani Ježiš, ani jeho učeníci neprisudzovali vážnosť niektorým miestam ako centrám kresťanského uctievania. Naopak, Ježiš povedal Samaritánke, ktorá určila za stredisko uctievania Gerazim, vrch v Samárii severne od Jeruzalema: „Ver mi, žena, prichádza hodina, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Ale prichádza hodina a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec skutočne hľadá ctiteľov tohto druhu.“ — Ján 4:21, 23.
Tí, ktorí uctievajú Otca duchom a pravdou, nie sú závislí vo svojom uctievaní od určitých miest ako Betlehem, ani od vecí ako sú napríklad obrazy. Apoštol Pavol povedal: „Zatiaľ čo sme doma v tele, sme vzdialení od Pána, lebo chodíme vierou a nie videním.“ — 2. Korinťanom 5:6, 7.
Možno ešte stále uvažujete o tom, ako môže človek uctievať Boha spôsobom, ktorý mu je prijateľný. Nabudúce, keď k vašim dverám príde Jehovov svedok, spýtajte sa ho na to.
[Obrázok na strane 5]
V zime môže byť zem neďaleko Betlehema pokrytá snehom. Spali by tu pastieri vonku so svojimi ovcami?
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.
[Obrázky na strane 7]
Chrám narodenia Pána v Betleheme a jeho podzemná jaskyňa
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.
[Prameň ilustrácie]
Garo Nalbandian