Úloha nadriadených vrchností

„Lebo je Božou služobníčkou, tebe na dobro. Ale ak konáš to, čo je zlé, boj sa.“ — RIMANOM 13:4.

1, 2. Ako sa mnohí v kresťanstve zapojili do revolučných činností?

PRED dvoma rokmi sa konalo v Londýne zhromaždenie biskupov, ktoré vyvolalo rozhorčenú odozvu v úvodníku novín New York Post. Bola to Lambethská konferencia, na ktorej sa zúčastnilo vyše 500 biskupov anglikánskej cirkvi. Pobúrenie spôsobila rezolúcia schválená konferenciou, vyjadrujúca pochopenie ľuďom, „ktorí si po vyčerpaní všetkých ostatných prostriedkov vybrali cestu ozbrojeného boja ako jedinú cestu na dosiahnutie spravodlivosti.“

² Post napísal, že je to vlastne schvaľovanie terorizmu. Biskupi však iba nasledovali vzrastajúci trend. Ich postoj sa nelíši od postoja katolíckeho kňaza v Ghane, ktorý odporučil partizánsku vojnu ako najrýchlejší, najistejší a najbezpečnejší spôsob, ako oslobodiť Afriku; alebo afrického metodistického biskupa, ktorý zložil sľub, že bude viesť „vojnu za oslobodenie až do horkého konca“; alebo mnohých misionárov kresťanstva v Ázii a Južnej Amerike, ktorí bojovali so vzbúrencami proti jestvujúcim vládam.

Praví kresťania sa ‚nestavajú proti vrchnosti‘

3, 4. a) Aké zásady porušujú takzvaní kresťania, ktorí podporujú revolúciu? b) Čo zistil jeden človek o Jehovových svedkoch?

³ V prvom storočí povedal Ježiš o svojich nasledovníkoch: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:14) Každý takzvaný kresťan, ktorý podporuje revolúciu, je vo veľkej miere časťou sveta. Nie je nasledovník Ježiša a nie je „podriadený nadriadeným vrchnostiam.“ (Rimanom 13:1) Urobil by dobre, keby dbal na výstrahu apoštola Pavla, že „ten, kto sa stavia proti vrchnosti, postavil sa proti Božiemu usporiadaniu, a tí, ktorí sa postavili proti nemu, dostanú svoj rozsudok“. — Rimanom 13:2.

⁴ Jehovovi svedkovia, na rozdiel od mnohých ľudí v kresťanstve, nemajú účasť na ozbrojenom násilí. Presvedčil sa o tom aj istý Európan. Tento muž píše: „Keď som videl, čo spôsobilo náboženstvo a politici, dal som sa do služieb boja za zvrhnutie jestvujúceho spoločenského poriadku. Pripojil som sa k skupine teroristov a absolvoval som výcvik v narábaní so všetkými druhmi zbraní; zúčastnil som sa na mnohých ozbrojených prepadoch. Môj život bol ustavične v nebezpečenstve. Časom mi začalo byť jasné, že bojujeme prehratý boj. Bol som stratený človek a zmocnila sa ma absolútna beznádej. Vtedy zaklopala na naše dvere jedna Jehovova svedkyňa. Rozprávala mi o Božom kráľovstve. Pokladal som to za stratu času, ale navrhol som manželke, aby si ju vypočula. Ona počúvala a začalo sa domáce biblické štúdium. Nakoniec som aj ja súhlasil so štúdiom. Nedokážem slovami vyjadriť úľavu, ktorú som pocítil, keď som pochopil, aká sila ženie ľudstvo do náručia zla. Nádherný sľub kráľovstva ma udržiava v nádeji a dáva mi zmysel života.“

5. Prečo sú kresťania pokojne podriadení nadriadeným vrchnostiam a dokedy to tak bude?

⁵ Kresťania sú poslovia alebo vyslanci Boha a Krista. (Izaiáš 61:1, 2; 2. Korinťanom 5:20; Efezanom 6:19, 20) Ako takí zostávajú neutrálni v sporoch tohoto sveta. Aj keď sa niektoré politické systémy javia byť ekonomicky úspešnejšie ako iné, a niektoré poskytujú viac slobody ako iné, kresťania nepodporujú ani jeden z nich, ani nevyvyšujú jeden systém nad iný. Vedia, že všetky systémy sú nedokonalé. Je to „Božie usporiadanie“, že existujú, až kým ich jeho Kráľovstvo neodstráni. (Daniel 2:44) Preto sa kresťania pokojne podriaďujú nadriadeným vrchnostiam a prispievajú k večnému blahu iných oznamovaním dobrého posolstva o kráľovstve. — Matúš 24:14; 1. Petra 3:11, 12.

Poslušnosť voči zákonu

6. Prečo sú mnohé ľudské zákony dobré, aj keď „celý svet leží v moci toho zlého“?

⁶ Národné vlády vydávajú sústavy zákonov a väčšina týchto zákonov je dobrá. Malo by nás to prekvapiť, lebo vieme, že „celý svet leží v moci toho zlého“? (1. Jána 5:19) Nie. Jehova dal nášmu praotcovi Adamovi svedomie a tento vrodený zmysel pre správne a nesprávne sa rôznym spôsobom odráža v ľudských zákonoch. (Rimanom 2:13–16) Staroveký babylonský zákonodarca Chammurapi v predhovore k svojmu zákonníku hovorí: „Vtedy ma menovali, aby som podporoval blaho ľudu, mňa, Chammurapiho, oddané, bohabojné knieža, aby som dal v krajine zavládnuť právu, aby som zahubil ohavných a zlých, aby silný nemohol utláčať slabého.“

7. Keď niekto poruší zákon, kto má právo potrestať ho a prečo?

⁷ Väčšina vlád by povedala, že zmysel ich zákonov je podobný: podporovať blaho občanov a poriadok v spoločnosti. Trestajú protispoločenské činy, ako sú vraždy a krádeže, a určujú predpisy, ako je obmedzenie rýchlosti a pravidlá parkovania. Kto úmyselne porušuje zákony, stavia sa proti vrchnosti a ‚dostane svoj rozsudok‘. Rozsudok od koho? Nie nevyhnutne od Boha. Grécke slovo, ktoré sa tu prekladá ako rozsudok, môže znamenať skôr občiansky súd ako rozsudok od Jehovu. (Porovnaj 1. Korinťanom 6:7.) Ak niekto koná nezákonne, nadriadené vrchnosti majú právo potrestať ho.

8. Ako zareaguje zbor, keď sa nejaký člen dopustí vážneho trestného činu?

⁸ Jehovovi svedkovia majú dobrú povesť, že sa nestavajú proti ľudským vrchnostiam. Ak sa stane, že niekto v zbore poruší zákon, zbor mu nepomôže vyhnúť sa trestu. Ak niekto kradne, vraždí, očierňuje, podvádza na daniach, znásilňuje, spreneveruje, nezákonne užíva drogy alebo inak sa stavia proti zákonnej vrchnosti, čaká ho prísne odsúdenie v zbore — a nemal by sa cítiť prenasledovaný, keď ho potrestá svetská vrchnosť. — 1. Korinťanom 5:12, 13; 1. Petra 2:13–17, 20.

Postrach

9. Akú pomoc majú kresťania, keď sa im vyhrážajú nezákonné živly?

⁹ Pavol pokračujúc vo svojom pojednaní o nadriadených vrchnostiach hovorí: „Tí, ktorí vládnu, nie sú postrachom za dobrý čin, ale za zlý. Nechceš sa báť vrchnosti? Stále konaj dobro a budeš mať od nej chválu.“ (Rimanom 13:3) Trestu vrchnosti sa nemusia báť verní kresťania, ale činitelia bezprávia, tí, ktorí konajú ‚zlé skutky‘, páchajú trestné činy. Keď sú Jehovovi svedkovia ohrozovaní takýmito nezákonnými živlami, je správne, ak príjmu ochranu policajnej alebo vojenskej moci. — Skutky 23:12–22.

10. Ako ‚majú Jehovovi svedkovia chválu‘ od vrchnosti?

¹⁰ Kresťanom, ktorí zachovávajú zákon nadriadenej vrchnosti, Pavol hovorí: „Budeš mať od nej chválu.“ Príkladom na to sú niektoré listy, ktoré dostali Jehovovi svedkovia v Brazílii po ich oblastnom zjazde. Od predsedu mestskej športovej sekcie: „Najvyššiu chválu si zaslúži vaše pokojné správanie. Je potešujúce v dnešnom problematickom svete vedieť, že také množstvo ľudí stále verí v Boha a uctieva ho.“ Od riaditeľa mestského štadióna: „Napriek veľmi veľkej účasti nebol, vďaka bezchybnej organizácii, zaznamenaný žiadny incident, ktorý by túto udalosť narušil.“ Od kancelárie starostu mesta: „Chceme vám pri tejto príležitosti zablahoželať k vašej poriadkumilovnosti a úžasnej spontánnej disciplíne a želáme vám veľa úspechov pri budúcich podujatiach.“

11. Prečo nemožno nazvať zvestovanie dobrého posolstva zlým činom?

¹¹ Výraz „dobrý skutok“ znamená skutky poslušnosti voči zákonom nadriadených vrchností. Navyše, naša zvestovateľská práca, ktorú nariadil Boh, nie človek, nie je zlý čin – za aký by ju mohli považovať politické vrchnosti. Je to verejná služba, ktorá zvyšuje morálne kvality tých, ktorí na ňu reagujú. Preto dúfame, že nadriadené vrchnosti budú chrániť naše právo zvestovať druhým. Pavol sa odvolal na vrchnosti, aby právne zaistil hlásanie dobrého posolstva. (Skutky 16:35–40; 25:8–12; Filipanom 1:7) Podobne i nedávno Jehovovi svedkovia požiadali o zákonné uznanie ich diela vo východnom Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Benine a v Myanmare (Barme), a dostali ho.

„Je Božou služobníčkou“

12–14. Ako slúžili nadriadené vrchnosti ako Božia služobníčka a) v biblických časoch? b) v modernej dobe?

¹² Pavol ďalej hovorí o svetskej vrchnosti: „Je Božou služobníčkou, tebe na dobro. Ale ak konáš to, čo je zlé, boj sa: Lebo nadarmo nenosí meč; je totiž Božou služobníčkou, pomstiteľkou, aby prejavila hnev nad tým, kto koná zlo.“ — Rimanom 13:4.

¹³ Národné vrchnosti niekedy slúžia ako Božie služobníčky osobitným spôsobom. Tak slúžil Cýrus, keď povolal Židov, aby sa vrátili naspäť z Babylonu a znovu vystavili Boží dom. (Ezdráš 1:1–4; Izaiáš 44:28) Artaxerxes bol Božím služobníkom, keď poslal Ezdráša s príspevkom na výstavbu tohto domu a keď neskôr splnomocnil Nehemiáša, aby obnovil jeruzalemské hradby. (Ezdráš 7:11–26; 8:25–30; Nehemiáš 2:1–8) Rímska nadriadená vrchnosť takto slúžila vtedy, keď v Jeruzaleme vyslobodila Pavla z rúk davu, keď ho chránila počas stroskotania lode a keď zariadila, aby mohol mať v Ríme vlastný dom. — Skutky 21:31, 32; 28:7–10, 30, 31.

¹⁴ Podobne slúžia svetské vrchnosti ako Božie služobníčky aj v súčasnosti. V roku 1959 Najvyšší súd v Kanade rozhodol o nevine jedného Jehovovho svedka obžalovaného v Quebecku zo šírenia poburujúcich a urážlivých klebiet – a tým sa súd postavil proti zaujatosti vtedajšieho quebeckého premiéra Mauricea Duplessisa.

15. Ako všeobecne pôsobia nadriadené vrchnosti ako Božia služobníčka a aké právo im to dáva?

¹⁵ Hlavný spôsob, akým národné vlády slúžia ako Boží služobník, je ochrana verejného poriadku, kým túto úlohu neprevezme Božie kráľovstvo. Podľa Pavla až do tohto konca vrchnosť „nosí meč“, čo symbolizuje jej právo trestať. K tomu zvyčajne patrí väznenie a platenie pokút. V niektorých krajinách je to aj trest smrti.a

16. a) Keďže je vrchnosť Božou služobníčkou, čo považovali niektorí Boží služobníci za dobré robiť? b) Aký druh zamestnania by kresťania nemali prijímať a prečo?

¹⁶ Skutočnosť, že nadriadené vrchnosti sú Božími služobníčkami, vysvetľuje, prečo Daniel, traja Hebreji, Nehemiáš a Mardochej mohli prijať zodpovedné miesta v babylonských a perzských vládach. Mohli sa tak obracať na vrchnosť štátu pre dobro Božieho ľudu. (Nehemiáš 1:11; Ester 10:3; Daniel 2:48, 49; 6:1, 2) Aj dnes niektorí kresťania pracujú v štátnych službách. Ale pretože sú oddelení od sveta, nehlásia sa k politickým stranám, neusilujú sa získať štátnické funkcie, ani neprijímajú významné postavenie v politických organizáciách, ktoré by ich zaväzovalo k politickej aktivite.

Potreba viery

17. Aké situácie môžu podnietiť nekresťanov, aby odporovali vrchnosti?

¹⁷ Ale čo ak vrchnosť trpí korupciu alebo útlak? Majú sa kresťania snažiť zameniť vrchnosť druhou, ktorá sa zdá lepšia? Nespravodlivosť vlády a úplatkárstvo nie je nič nové. V prvom storočí rímska ríša pripúšťala nespravodlivosť, napríklad otroctvo. Trpela tiež skorumpovaných úradníkov. Biblia hovorí o vyberačoch daní, ktorí podvádzali, o nespravodlivom sudcovi a o miestodržiteľovi provincie, ktorý chcel úplatok. — Lukáš 3:12, 13; 18:2–5; Skutky 24:26, 27.

18, 19. a) Ako kresťania reagujú, keď niektorí vládni úradníci zneužívajú svoju moc alebo sú skorumpovaní? b) Ako kresťania zlepšujú životy jednotlivcov, ako to ukazuje história a dole uvedený dopis?

¹⁸ Kresťania mohli bojovať proti takémuto zneužívaniu, ale nerobili to. Napríklad Pavol nezvestoval koniec otroctva a nehovoril kresťanským vlastníkom otrokov, aby prepustili svojich otrokov. Ale radil otrokom a otrokárom, aby prejavovali kresťanský súcit pri vzájomnom styku jedného s druhým. (1. Korinťanom 7:20–24; Efezanom 6:1–9; Filémonovi 10–16; pozri aj 1. Petra 2:18) Kresťania sa nezúčastňovali ani na revolučnej činnosti. Boli príliš zamestnaní zvestovaním „dobrého posolstva pokoja“. (Skutky 10:36) V roku 66 n. l. rímske vojsko obľahlo Jeruzalem a potom odtiahlo. Namiesto toho, aby sa hebrejskí kresťania postavili na stranu vzbúrených obrancov mesta, ‚utiekli na vrchy‘ a tak poslúchli Ježišov príkaz. — Lukáš 21:20, 21.

¹⁹ Raní kresťania brali veci tak, ako boli a snažili sa zlepšiť život jednotlivcov tým, že im pomáhali riadiť sa biblickými zásadami. Historik John Lord vo svojej knihe Starý rímsky svet píše: „Skutočný triumf kresťanstva bolo vidieť vo vytváraní dobrých ľudí z tých, ktorí sa hlásili k jeho náukám, a nie v zmene vonkajších všeobecne rozšírených inštitúcií, vlád alebo zákonov.“ Mali by kresťania dnes konať inak?

Keď štát nepomáha

20, 21. a) Ako jedna svetská vrchnosť zlyhala v konaní ako Božia služobníčka pre dobro? b) Ako reagujú Jehovovi svedkovia, keď sú prenasledovaní so schválením štátu?

²⁰ V septembri roku 1972 nastalo zlomyseľné prenasledovanie Jehovových svedkov v jednej krajine strednej Afriky. Tisíce boli olúpené o všetok majetok a podrobené rôznym zverstvám vrátane bitia, mučenia a vraždy. Splnila nadriadená vrchnosť svoju povinnosť ochrany Jehovových svedkov? Nie! Skôr podporovala násilie a prinútila nevinných kresťanov utiecť do susedných bezpečných krajín.

²¹ Mali by sa Jehovovi svedkovia hnevať na takýchto prenasledovateľov? Nie. Kresťania majú trpezlivo znášať takúto pohanu a pokorne napodobňovať Ježiša: „Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ — 1. Petra 2:23) Pamätali si, že keď bol Ježiš zatknutý v Getsemanskej záhrade, pokarhal učeníka, ktorý ho prišiel obrániť mečom, a neskôr povedal Pontskému Pilátovi: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ — Ján 18:36; Matúš 26:52; Lukáš 22:50, 51.

22. Aký dobrý príklad nám dali niektorí svedkovia v Afrike, keď trpeli kruté prenasledovanie?

²² Tým, že pamätali na tento Ježišov príklad, mali africkí svedkovia odvahu, aby sa riadili Pavlovou radou: „Nikomu neodplácajte zlé zlým. Robte znamenité veci pred očami všetkých ľudí. Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, udržiavajte pokoj so všetkými ľuďmi. Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ (Rimanom 12:17–19; porovnaj Hebrejom 10:32–34.) Ako nás všetkých povzbudzuje príklad našich afrických bratov dnes! Dokonca aj keď vrchnosť odmieta konať čestne, praví kresťania neopúšťajú biblické zásady.

23. O akých otázkach budeme hovoriť?

²³ Čo môžu nadriadené vrchnosti očakávať od kresťanov? A sú azda nejaké hranice požiadaviek, ktoré môžu právom vyžadovať? O tom sa bude hovoriť v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

◻ Aké sú niektoré spôsoby, ktorými sa jednotlivec ‚stavia proti‘ nadriadeným vrchnostiam?

◻ Čo je ‚Božím usporiadaním‘ vo vzťahu k nadriadeným vrchnostiam?

◻ V akom zmysle sú vrchnosti „postrachom“?

◻ Ako slúžia ľudské vlády ako „Božia služobníčka“?

[Rámček na strane 21]

List od náčelníka polície

DO ODBOČKY Spoločnosti Strážna veža v Brazílii prišiel list s pečiatkou „Služba verejnosti štátu Minas Gerais“. Bol od náčelníka polície z mesta Conquista. Nebolo azda niečo v poriadku? Nech to vysvetlí sám list. Hovorí:

„Milý pane,

veľmi rád sa Vám predstavujem týmto listom. Približne tri roky som náčelníkom polície v meste Conquista, Minas Gerais. Vždy sa snažím byť v práci svedomitý, ale len s ťažkosťami som udržiaval vo väznici pokoj. Väzni síce dostávali určitú prácu, ale boli nekľudní.

Pred niekoľkými mesiacmi prišiel do nášho mesta pán O., ktorý sa predstavil ako jeden z Jehovových svedkov. Začal niektorým väzňom kázať z Biblie, učil ich čítať a písať, ukazoval im základné hygienické zásady a spoločenské chovanie a rozprával im aj o svätej Biblii. V spôsobe práce tohto kazateľa sa prejavovala oddanosť, láska a obetavosť. Chovanie väzňov sa čoskoro pozoruhodne zmenilo k lepšiemu na veľký úžas a uznanie tých, ktorí ich pozorovali.

Vzhľadom na to, čo sa stalo v našej väznici, by som chcel oficiálne informovať Biblickú a traktátnu spoločnosť Strážna veža o svojom ocenení tejto znamenitej práce, ktorú v našej spoločnosti vykonal tento bohabojný kazateľ.“

Apoštol Pavol povedal o nadriadenej vrchnosti: „Stále konaj dobro a budeš mať od nej chválu.“ (Rimanom 13:3) V uvedenom prípade to iste bola pravda. Aký to bol dôkaz pretvárajúcej moci Božieho slova, keď dobrá správa vykonala za niekoľko mesiacov to, čo trestný systém nemohol urobiť za roky! — Žalm 19:7–9; 8–10, RP.