Potrebujeme nový svet

POOBZERAJ sa okolo seba a všimni si pomery, ktoré ťa obklopujú. Páči sa ti, čo vidíš?

Azda máš pekný dom v príjemnom a udržiavanom prostredí. Možno máš dobre platenú prácu, ktorá sa ti páči. Možno sa ty aj tvoji drahí tešíte z istej miery zdravia. Možno sa cítiš pomerne bezpečne a šťastne.

Ale zamysli sa nad inými oblasťami, inými časťami krajiny, v ktorej žiješ, nad inými územiami. Pozri sa na celý svet. Je to pekný obraz? Vidíš naozaj spokojnosť, pokoj a blahobyt?

Podľa niektorých predchádzajúcich predpovedí z tohto storočia veda už mala dávno odstrániť vážne choroby, zaobstarať hojnosť potravy pre všetkých, ustáliť a zlepšiť životné prostredie a nastoliť obdobie mieru. Ale čo sa v skutočnosti stalo?

Nemusíme veľa skúmať a vidíme, že mier sa našej planéte vyhýba. „Už od biblických čias sú ľudia napomínaní, aby prekuli meče na pluhy,“ píše Michael Renner v diele Stav sveta 1990 (angl.). „Nikdy nebola táto rada vhodnejšia. Húževnaté úsilie o vojenskú moc priviedlo ľudstvo na pokraj vyhladenia.“

Je množstvo správ o občianskych nepokojoch a vojnách, ktoré ničia mnoho krajín po celej zemeguli. Podľa jedného prameňa sa v roku 1988 ešte stále viedlo dvadsaťdva vojen.a Koľko ľudí v nich zahynulo? „Celkový počet mŕtvych vo všetkých vojnách, ktoré sa viedli v roku 1988, bol 4 645 000. Sedemdesiatšesť percent zabitých boli civili,“ hovorí St. Louis Post-Dispatch. — Kurzíva od nás.

Nasvedčuje súčasný svetový vývoj, že je pred nami pokojný svet? „Hovorí sa, že studená vojna ochabla a sú vyhliadky na mier. Ale pozrite sa ešte raz“, hovorí článok v kalifornskom San Jose Mercury News. „V treťom svete ďalej zúri vojna s pramalou nádejou na riešenie. Sú to skryté vojny sveta. Sú to prevažne konflikty, ktoré vládu stavajú proti vlastnému ľudu: krvavé občianske vojny kvôli územiu, náboženstvu, etnickým a kmeňovým nezhodám, politickej moci, a dokonca aj drogám... Od krajín afrického rohu po juhovýchodnú Áziu vojna vyhnala z domovov milióny ľudí. Polia zostávajú neobrobené, robia sa útoky na liečebné zariadenia, zabíja sa dobytok, rodičia sú surovo vraždení pred očami detí, desaťroční chlapci musia robiť nosičov a neskôr vojakov, mladé dievčatá sú znásilňované. Na týchto úplne zabudnutých územiach vojna zanechala za sebou stopy ničenia a spoločenského rozvratu, z ktorého sa táto spoločnosť možno nikdy celkom nespamätá... Z výskumu vyplýva, že osemdesiate roky videli viac vojen ako ktorékoľvek iné obdobie v dejinách.“

Mnohí, ktorým sa podarí ujsť do vyspelejších krajín, zisťujú, že mier, ktorý hľadali, narušuje hrozba násilných zločinov. „Obkľúčenie [USA] zločinnosťou pokračovalo v osemdesiatych rokoch napriek predpovediam, že prestane,“ uvádza U. S. News and World Report. „V bežnom roku sa spácha 8,1 milióna vážnych zločinov, vrážd, prepadov a lúpeží... Najznepokojujúcejšie je, že krvavé zločiny sa stali všadeprítomnými a nepredvídateľnými. Týranie osôb je chronický stav. Americký úrad súdnej štatistiky odhaduje, že osemdesiat percent dvanásťročných detí sa stane obeťou násilia alebo pokusu oň, ak bude zločinnosť napredovať súčasným tempom... Potrestanie zločincov nie je ani isté, ani rýchle. Polícia dokáže v národnom meradle vyriešiť len každý piaty závažný zločin.“ Podobná situácia je na celom svete. Valné zhromaždenie OSN oznamuje „rastúci výskyt aj závažnosť zločinov v mnohých častiach sveta“.

Ale aj keby zo zeme razom zmizli všetky vojny, zbrane a zločiny, život by bol ešte stále ohrozený. „Zdrvujúca bieda, nekontrolovateľné choroby a masová negramotnosť sú príznačné pre život stámiliónov obyvateľov rozvojových krajín,“ poznamenáva úrad pre sledovanie svetového diania v správe Stav sveta 1990. „Celé ľudstvo, bohatí aj chudobní, vojensky silní či slabí, hľadia do tváre prízraku neslýchaného ničenia životného prostredia.“

Sú podkopané samé systémy udržiavajúce život, od ktorých je závislé celé ľudstvo. „Zem ako celok je v horšom stave [ako v roku 1970],“ píše redaktor Paul Hoffman v časopise Discover. „Smetiská sú preplnené odpadom. Pod vplyvom skleníkového efektu sa prehrieva atmosféra. Ozónová vrstva okolo planéty sa stenčuje. Rozširujú sa púšte, zmenšujú sa dažďové pralesy. Rastlinné a živočíšne druhy vymierajú rýchlosťou sedemnásť druhov za hodinu.“

Pridaj k tomu účinky neprestajného znečisťovania zeme a vody. Prirátaj stály rast svetovej populácie, ktorá spôsobuje zastavanie alebo vyasfaltovanie ďalšej úrodnej zeme. To urýchľuje vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov. Uvažuj o rastúcom nedostatku zásob pitnej vody a o probléme kyslých dažďov. Pripoj zdravotné následky z vážne znečisteného ovzdušia a problémy s nebezpečným odpadom. To všetko smrteľne ohrozuje ľudský rod. Nech sme ktokoľvek a kdekoľvek, pre svoju existenciu potrebujeme vzduch, potravu, vodu a suroviny. Potrebujeme ich neznečistené a v primeranom množstve. Pre chudobných boli osemdesiate roky úplnou pohromou, časom podvýživy a rastúcej úmrtnosti,“ hovorí Stav sveta 1990.

Keď je ľudstvo toľkonásobne ohrozené, môže niekto poprieť, že nový svet je naozaj potrebný? Ale je to možné? Kde by sa zobral taký svet? Aké prekážky treba prekonať, kým bude možné našu planétu považovať za naozaj bezpečnú a prekvitajúcu? Preskúmajme to!

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 4]

WHO photo by P. Almasy