Kto môže byť Božím priateľom?

AJ TY môžeš byť Božím priateľom. Asi pred štyritisíc rokmi uveril človek Abrahám Bohu Jehovovi. Počítalo sa mu to za spravodlivosť a patriarcha bol nazvaný „Jehovovým priateľom“. (Jak. 2:23) Ak veríš Jehovovi, aj ty môžeš byť Božím priateľom.

Možno očakávať, že priatelia budú pozvaní na pohostenie. Časť známeho 23. žalmu naozaj predstavuje Boha ako milosrdného hostiteľa. Hovorí: „Prestieraš predo mnou stôl [Jehova] naproti tým, ktorí mi prejavujú nepriateľstvo . . . môj pohár je vrchovatý.“ — Žalm 23:5.

Inokedy sa tento žalmista — kráľ Dávid zo starovekého Izraela — opýtal: „Jehova, kto bude hosťom v tvojom stane? Kto bude prebývať na tvojom svätom vrchu?“ (Žalm 15:1) Obrazne to znamená, že máme k Jehovovi prístup prostredníctvom prijateľnej modlitby a uctievania. Je to prednosť, ktorá vzbudzuje posvätnú úctu. Ako vôbec môžu byť nedokonalí ľudia spôsobilí stať sa Božími priateľmi a hosťami?

Na túto otázku odpovedá 15. žalm. Zmieňuje sa o desiatich zvláštnych požiadavkách na tých, ktorí chcú byť Božími priateľmi a hosťami. Uvažujme postupne od 2. verša o týchto požiadavkách.

„Ten, kto koná bezúhonne a koná spravodlivosť

Abrahámovo potomstvo prekvitalo vďaka tomu, že Abrahám bol mravne bezúhonný v tom, ako chodil pred Jehovom. (1. Mojž. 17:1, 2) ‚Chodiť‘ niekedy znamená ísť v živote určitou cestou. (Žalm 1:1; 3. Jána 3, 4) Pre Božích priateľov a hosťov nestačí patriť k nejakému náboženstvu, kochať sa v jeho honosných budovách a podieľať sa na formálnych obradoch. Nie všetci, ktorí hovoria „Pane, Pane“ alebo vyhlasujú, že poznajú Boha, sa budú tešiť z požehnaní jeho kráľovstva. (Mat. 7:21–23; Tít. 1:16) Jehovovi priatelia „chodia bezúhonne“ pred Božím zrakom a ‚konajú spravodlivosť‘ podľa Božích noriem. — Mich. 6:8.

To vylučuje akúkoľvek nepoctivosť, sexuálnu nemravnosť a skazenosť. Boh nám sám hovorí prečo: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1. Petra 1:16) Drží sa tvoje náboženstvo vysokých Božích noriem, takže dokonca odníma pospolitosť tým, ktorí sa odmietajú prispôsobiť Božím požiadavkám? Trváš na spravodlivom správaní, ako sám u seba, tak aj u svojej rodiny? Ak áno, budeš zodpovedať ďalšej požiadavke na Božích priateľov a hosťov.

„A hovorí pravdu vo svojom srdci“

Ak chceme získať Božie priateľstvo, nemôžeme klamať ani sa uchyľovať k hladkým rečiam s dvojakým srdcom. (Žalm 12:2) Musíme ‚hovoriť pravdu vo svojom srdci‘, nie mať ju len na rtoch. Áno, musíme byť vo vnútri poctiví a musíme prejavovať „vieru bez pokrytectva“. (1. Tim. 1:5) Niektorí ľudia klamú alebo hovoria polopravdy, aby nestratili tvár. Iní podvádzajú v škole pri skúškach alebo falšujú daňové priznanie. Takéto konanie prezrádza nedostatok lásky k tomu, čo je pravdivé. Ale pravdovravnosť a priame konanie vychádza zo srdca Božích priateľov. (Mat. 15:18–20) Neuhýbajú ani nepodvádzajú. — Prísl. 3:32; 6:16–19.

Apoštol Pavol napísal: „Neluhajte si navzájom. Zoblečte si starú osobnosť s jej zvykmi a oblečte si novú osobnosť.“ (Kol. 3:9, 10) Áno, tí, ktorí naozaj hovoria pravdu vo svojom srdci, obliekajú si „novú osobnosť“. Si úplne poctivý k sebe a k iným, hovoríš pravdu vo svojom srdci? Ak áno, malo by sa to odraziť na tom, čo hovoríš o iných.

„Neohováral svojím jazykom“

Ak sa máme vyrovnať s touto požiadavkou na Božích hosťov, nikdy nesmieme o druhých hovoriť zlomyseľne. (Žalm 15:3) Hebrejské slovo, ktoré sa prekladá ako „ohovárať“, je odvodené od slova „noha“ a znamená „hýbať nohami“ čiže „obchádzať“. Izraelčania dostali príkaz: „Nebudeš obchádzať ako ohovárač vo svojom ľude. Nebudeš stáť proti krvi svojho blížneho. Ja som Jehova.“ (3. Mojž. 19:16; 1. Tim. 5:13) Ak niekoho ohovárame, a tak ho olúpime o dobré meno, nemôžeme byť Božími priateľmi.

Dávid vyhlásil: „Kto tajne ohovára svojho druha, toho umlčiavam.“ (Žalm 101:5) Aj my môžeme ohovárača umlčať, ak ho odmietneme počúvať. Je dobrým pravidlom nehovoriť o človeku za jeho chrbtom nič, čo by sme mu neboli ochotní povedať do očí. Je znamenité, ak ovládame svoj jazyk. Ale je veľmi dôležité ovládať aj svoje konanie.

„Svojmu druhovi neurobil nič zlé“

Stoja tu za povšimnutie Ježišove slová: „Všetko teda, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ (Mat. 7:12) Aby sme sa tešili z Božej priazne, musíme sa chrániť, aby sme neurobili nič zlé. Žalmista povedal: „Vy, ktorí milujete Jehovu, nenáviďte, čo je zlé. Chráni duše svojich verne oddaných; z ruky zlých ich oslobodzuje.“ (Žalm 97:10) Ak chceme mať priateľstvo a pomoc od Boha, musíme prijať jeho normy.

Vyhýbať sa tomu, čo je zlé, zahŕňa aj to, že nepoškodíme nikoho vo svojich obchodných vzťahoch alebo pri iných príležitostiach. Nesmieme ublížiť svojmu blížnemu ani slovom ani skutkom, ale mali by sme mu robiť dobre. To zahŕňa každú oblasť nášho života. Keď napríklad ideme autom, môžeme zdvorilo dávať prednosť chodcom. Môžeme pomáhať starým, povzbudzovať skľúčených, utešovať trúchliacich. Jehova dáva v tomto vynikajúci príklad. Ako povedal Ježiš, Boh „pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými i nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých i nespravodlivých“. (Mat. 5:43–48) Ruka v ruke s našimi dobrými skutkami voči našim blížnym ide aj to, čo hovorí žalmista ďalej.

„A nevzniesol žiadnej pohany proti svojmu dôvernému známemu“

Všetci robíme chyby a sme veľmi vďační, keď sa priatelia rozhodnú prehliadať takéto menšie previnenia. Vyviedlo by nás z miery, keby dôverný priateľ odhalil naše malé, ale trápne slabosti iným. Niektorí ľudia to robia, aby odviedli pozornosť od svojich vlastných chýb, alebo aby sa javili lepší ako iní. Ale takéto skutky nie sú vhodné pre tých, ktorí chcú byť Božími priateľmi.

„Kto prikrýva priestupok, hľadá lásku — ten, kto stále hovorí o veci, rozdeľuje dobre známych“, hovorí Príslovie 17:9. Nemali by sme sa samozrejme snažiť zakryť vážne nesprávne konanie. Ak však chceme byť Božími priateľmi, nechopíme sa hanlivých historiek o známych, ktorí sú priami, ani ich neprijmeme ako pravdivé. (1. Tim. 5:19) Jehovovi priatelia hovoria dobre o Božích služobníkoch, namiesto toho, aby o nich šírili klebety, a tak sa pridávali k pohanám, ktoré už nesú od bezbožných ľudí. Boží priatelia a hostia tiež strážia svoje spoločenstvo, lebo Dávid vo 4. verši dodáva:

„V jeho očiach je istotne zamietnutý každý opovrhnutiahodný“

Niektorí ľudia sa v snahe o sebecký prospech priatelia s bohatými alebo významnými osobami i vtedy, keď sú skazené. (Porovnaj Júdu 16.) Nemôžeme však byť Jehovovými priateľmi, pokiaľ sa stýkame so zlými. Mali by sme tak nenávidieť zlo, že sa vyhneme spoločenstvu s tými, ktorí ho pestujú. (Rim. 12:9) Izraelský kráľ Jorám bol taký zlý, že mu prorok Elizeus povedal: „Ako že žije Jehova vojsk, pred ktorého tvárou stojíme, že keby som nehľadel na tvár Jozafata, judského kráľa, nepohliadol by som na teba, ani by som sa na teba nepozrel.“ (2. Kráľ. 3:14, RP) Ak máme byť Božími priateľmi, musíme dbať na Pavlovo varovanie: „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ — 1. Kor. 15:33.

Ak si ceníme Jehovovo priateľstvo, odmietame stýkať sa s nesprávne konajúcimi ľuďmi. Budeme s nimi prichádzať do styku len z nutnosti. Priateľov si budeme vyberať pre ich dobrý vzťah k Bohu, nie pre ich postavenie vo svete. Ak máme úctivú bázeň pred Bohom, budeme si múdro voliť svojich priateľov. Všimni si v tomto ohľade siedmu požiadavku, ktorej musia zodpovedať Jehovovi hostia.

„Ale ctí tých, ktorí sa boja Jehovu“

Ak chceme byť Božími priateľmi a hosťami, musíme sa báť Boha. Príslovie 1:7 hovorí: „Bázeň pred Jehovom je počiatkom poznania.“ Čo je bázeň pred Jehovom? Je to hlboká posvätná úcta k Bohu a zdravý strach z toho, aby sme sa mu neznepáčili. To vedie k pravému poznaniu, výchove, ktorá chráni život, a nesebeckej múdrosti, ktorá je spoľahlivým vodidlom.

Tí, ktorí sa boja Jehovu, lipnú na jeho spravodlivých normách, aj keď to vedie k posmechu. Mnohí sa napríklad posmievajú, keď tí, ktorí sa boja Boha, usilovne pracujú, sú v zamestnaní poctiví alebo sa snažia duchovne pomáhať druhým. Ako sa však na takéto osoby pozerá zbožný človek? „Ctí tých, ktorí sa boja Jehovu“, veľmi si ich váži, i keď to znamená nechať sa haniť spolu s nimi. Máš takúto úctu k tým, ktorí sa boja Boha? Žalmista uvádza ďalšiu požiadavku na získanie božskej priazne:

„Prisahal na to, čo je preňho zlé, a predsa to nemení“

Ide tu o zásadu plniť sľuby tak, ako ich plní Boh. (1. Kráľ. 8:56; 2. Kor. 1:20) I keď neskôr zistíme, že urobiť to, čo sme sľúbili, je veľmi ťažké, nemali by sme si to rozmyslieť a ustúpiť od svojho sľubu. Grécka Septuaginta, sýrska Pešita a latinská Vulgata tu hovoria: „Prisahal svojmu blížnemu.“ Ak prisaháme, že niečo urobíme, alebo ak zložíme riadny slávnostný sľub, mali by sme podľa toho žiť. (Kaz. 5:4) Ak však zistíme, že niečo, čo sme sľúbili, je nebiblické, nemali by sme to urobiť.

Jozue nezrušil zmluvu s Gibeoncami, aj keď sa neskôr dozvedel, že sa k nej dostali podvodom. (Joz. 9:16–19) Mali by sme teda byť mužmi, ženami a mladými, ktorí dodržia slovo. Nesľubujme druhým a nenechávajme ich potom v rozpakoch, keď sa nám naskytne lákavejšia možnosť. Ježiš povedal: „Preto nech vaše slovo áno znamená áno, vaše nie, nie.“ (Mat. 5:37) Najmä tí, ktorí sú oddaní Jehovovi, by mali byť odhodlaní žiť podľa svojho sľubu, že mu budú večne slúžiť ako jeho svedkovia. Okrem dodržania sľubu by sme mali byť ohľaduplní vo finančných záležitostiach, ako to ukazuje Dávid v 5. verši 15. žalmu.

„Nevydával svoje peniaze na úrok“

Peniaze požičané pre obchodné účely sa môžu právom splácať s úrokom. Ale Dávid tu myslel ‚vydávanie peňazí‘ ľuďom bez prostriedkov. Mojžišovský zákon predpisoval: „Ak požičiaš peniaze môjmu ľudu, niektorému strápenému, ktorý je s tebou, nebudeš mu ako úžerník, nevložíš naňho úžerného úroku.“ (2. Mojž. 22:25, RP; 3. Mojž. 25:35, 36) Keď Nehemiáš zistil, že chudobní trpia ako obete úžerníkov, zamedzil takéto vykorisťovanie. — Neh. 5:1–13.

Pre „úrok“ použil Dávid hebrejské slovo odvodené z iného slova, ktoré znamená „hrýzť“. To naznačuje, že chamtiví úžerníci požierali chudobných aj z toho mála, čo mali. Je zjavne oveľa lepšie pomáhať chudobným a nečakať žiadnu protihodnotu. Ježiš to vysvetľuje slovami: „Keď usporadúvaš obed alebo večeru . . . pozvi chudobných, zmrzačených, chromých a slepých a budeš šťastný, lebo nemajú nič, čím by sa ti odplatili. Totiž budeš mať odplatené pri vzkriesení spravodlivých.“ (Luk. 14:12–14) Ten, kto chce byť Božím priateľom a hosťom, nikdy nevyužije chudobu svojho blížneho ani neurobí to, o čom sa ďalej zmieňuje žalmista.

„A nevzal úplatok proti nevinnému“

Úplatky kazia. Izraelčania dostali príkaz: „Neprijmeš daru, lebo dar oslepuje oči múdrych a prevracia slová spravodlivých.“ (5. Mojž. 16:19, RP) Obzvlášť zlé je vziať úplatok, aby si ublížil „nevinnému“ napríklad tak, že zmeníš svedectvo pred súdom. Ako opovrhnutiahodný bol Judáš Iškariotský, že prijal úplatok za zradenie nevinného Ježiša! — Mat. 26:14–16.

Snáď sa v tomto ohľade pokladáme za bezúhonných. Mali sme však niekedy pokušenie dostať sa z nejakej trápnej situácie? Prorok Samuel nikdy neprijal „peniaze za mlčanie“ alebo úplatok. (1. Sam. 12:3, 4) Musíme sa tak správať všetci, pokiaľ chceme byť Božími priateľmi a hosťami.

„Ten, kto toto robí, sa nebude nikdy potácať“

Po opise desiatich rysov priameho človeka končí 15. žalm vyššie uvedenými slovami. Možno nás tieto slová prinútia preskúmať svoje náboženstvo. Ak je to pravá viera, mala by nás učiť, 1. aby sme chodili bezúhonne a konali spravodlivosť, 2. aby sme aj v srdci hovorili pravdu, 3. vyhýbali sa ohováraniu druhých a 4. nerobili nič zlé. Náboženstvo prijateľné Bohu nás 5. ochráni, aby sme nevznášali pohany proti známym, ktorí sú priami, a podnieti nás, 6. aby sme sa nestýkali s opovrhnutiahodnými osobami. Pravá viera nás privedie k tomu, aby sme 7. si ctili tých, ktorí sa boja Jehovu, 8. splnili, čo sme sľúbili, ak je to správne, 9. dávali chudobným bez úroku a 10. nikdy neprijímali úplatok voči nevinnému.

Dávid nehovorí, že každý, kto číta tieto veci, počuje, hovorí, dokonca i v ne verí, „sa nebude nikdy potácať“. To zakúsi len ten, kto koná tieto veci“. Viera, ktorú nepodopierajú skutky, je mŕtva a nevedie k božskému schváleniu. (Jak. 2:26) Tí, ktorí konajú dobré veci zapísané v 15. žalme, sa nebudú potácať, lebo ich bude Jehova chrániť a podporovať. — Žalm 55:22.

Pravé uctievanie samozrejme zahŕňa viac ako len desať bodov, ktoré uvádza 15. žalm. Ježišovi učeníci sa neskôr dozvedeli ďalšie veci o uctievaní Boha „duchom a pravdou“. (Ján 4:23, 24) Môžeš sa to dozvedieť aj ty, veď ľudia, ktorí tieto veci zachovávajú, žijú aj dnes. Pravidelné spoločenstvo s týmito svedkami Jehovu a štúdium Biblie vybuduje nádej na život v pozemskom raji, kde môžeš byť Božím hosťom a priateľom navždy.