Chvost agamy

AGAMA osadná dokáže s ľahkosťou preskočiť z vodorovného povrchu na zvislú stenu. Ak je povrch, z ktorého skáče, klzký, jašterica sa pošmykne, no napriek tomu sa jej podarí pristáť na stene. Ako je to možné? Tajomstvo úspechu spočíva v jej chvoste.

Zamyslite sa nad týmto: Keď agamy skáču z drsného povrchu, ktorý im umožňuje dobre sa zaprieť, najprv si stabilizujú telo a chvost držia spustený nadol. Tak môžu skočiť pod správnym uhlom. Keď sú však na klzkom povrchu, zvyčajne sa pošmyknú a skočia pod nesprávnym uhlom. Preto ešte vo vzduchu upravujú tento uhol tak, že švihajú chvostom. O tomto zložitom procese sa v správe Kalifornskej univerzity v Berkeley písalo: „Jašterice musia aktívne korigovať sklon chvosta tak, aby nestratili rovnováhu.“ Čím je povrch šmykľavejší, tým viac musí jašterica zdvíhať chvost, aby bezpečne pristála.

Chvostom agamy sa môžu inšpirovať konštruktéri pri navrhovaní obratnejších robotických vozidiel, ktoré by sa uplatnili pri pátraní po prežijúcich v prípade zemetrasenia alebo inej katastrofy. Výskumník Thomas Libby sa vyjadril: „Roboty nie sú zďaleka také obratné ako zvieratá, takže čokoľvek, čo prispeje k tomu, aby mal robot väčšiu stabilitu, predstavuje pokrok.“

Aký je váš názor? Je chvost agamy výsledkom evolúcie alebo projektu?