Slovník zostavovaný 90 rokov

V RUINÁCH starovekého perzského mesta Persepolis objavil v roku 1621 istý taliansky bádateľ nápis v neznámych znakoch. V priebehu 19. storočia archeológovia v Iraku objavovali podobné nápisy na hlinených tabuľkách a palácových múroch. V nájdených textoch sa uchovali mezopotámske jazyky, ktorými hovorili vládcovia ako Sargon II., Chammurapi a Nebukadnesar II. Písmo, v akom boli zapísané, sa začalo podľa svojho tvaru nazývať klinové.

Toto písmo zohrávalo kľúčovú úlohu v odkrývaní poznatkov o veľkých civilizáciách starovekej Mezopotámie. Preto učenci, ktorí dešifrovali objavené dokumenty, považovali za potrebné vytvoriť podrobný slovník akkadčiny, jazyka, ktorý je príbuzný s asýrčinou a babylončinou.

Na tento náročný projekt sa v roku 1921 podujal Orientálny inštitút Chicagskej univerzity v Spojených štátoch. Práca bola dokončená o 90 rokov v roku 2011. Výsledkom je slovník Assyrian Dictionary, veľkolepé dielo pozostávajúce z 26 častí a vyše 9 700 strán. Sú doň zahrnuté slová v jazykoch a dialektoch, ktorými sa hovorilo v Iráne, Iraku, Sýrii a Turecku od tretieho tisícročia pred n. l. do konca prvého storočia n. l.

Prečo je toto dielo také rozsiahle? Prečo trvalo tak dlho, kým bolo dokončené? A kto môže mať z neho úžitok?

Čo obsahuje

„Tento slovník nie je jednoducho zoznam slov,“ približuje Gil Stein, riaditeľ Orientálneho inštitútu Chicagskej univerzity. „Tým, že sa toto jedinečné dielo do detailov venuje histórii a rozsahu používania každého slova, stalo sa v podstate kultúrnou encyklopédiou mezopotámskych dejín, spoločnosti, literatúry, práva a náboženstva. Je to neodmysliteľná pomôcka pre každého učenca na svete, ktorý chce skúmať písomné záznamy mezopotámskej civilizácie.“

Autori si už od začiatku uvedomovali, že „na to, aby verne vystihli význam nejakého slova, musia zozbierať všetky jeho výskyty, a to nielen jednotlivé slová, ale aj čo najväčšie množstvo okolitého textu, aby sa dal určiť význam slova v danom kontexte alebo pri danom výskyte“. A tak sa tento slovník stal zbierkou citátov a následných prekladov pôvodných klinopisných pasáží, kde sa jednotlivé slová vyskytujú.

Za posledných dvesto rokov bolo objavených doslova niekoľko miliónov klinopisných textov, ktoré sa týkajú nepreberného množstva námetov. Asýrsko-babylonský jazyk, čiže akkadčina, bol v staroveku medzinárodným dorozumievacím jazykom diplomatov na celom Blízkom východe. No na tomto území žili aj ľudia, ktorí tvorili literárne texty, obchodovali, zaoberali sa matematikou, astronómiou a mágiou, stanovovali zákony, špecializovali sa na rozmanité profesie a venovali sa náboženstvu. A tak písomné záznamy, ktoré zanechali, predstavujú studnicu informácií.

Z týchto textov získavame obraz o starých civilizáciách, ktorý nám nie je cudzí. „Veľa z toho, čo sa dozviete, je nám dobre známe: ľudia vyjadrujú strach a hnev, vyjadrujú lásku alebo hľadajú lásku,“ hovorí Matthew Stolper, ktorý je profesorom asýriológie na Chicagskej univerzite a na tomto projekte pracoval s prestávkami 30 rokov. Dodáva: „Nájdete tam nápisy, v ktorých králi o sebe hovoria, akí sú úžasní, a nápisy, v ktorých iní hovoria, že až takí úžasní neboli.“ V 3 500-ročných textoch z náleziska Nuzi, ktoré sa nachádza v dnešnom Iraku, sa opisujú právne spory týkajúce sa vdovinho dedičstva, zavlažovaného poľa a požičaného somára.

Je to všetko?

O toto dielo sa zaslúžili asýriológovia z celého sveta. Pracovníci inštitútu celé desaťročia zatrieďovali takmer dva milióny kariet dokumentujúcich používanie jednotlivých slov. Prvý zväzok bol vytlačený v roku 1956. Odvtedy postupne vyšlo ďalších 25 zväzkov. Kompletný slovník sa predáva asi za 2 000 dolárov, ale všetky informácie sú zadarmo sprístupnené na internete.

Tvorba slovníka trvala celých 90 rokov. No i tak si tí, ktorí pracovali na tomto mamuťom projekte, uvedomujú, že bude potrebné vynaložiť ešte množstvo úsilia. Ako sa o nich písalo v jednom článku, „dodnes nevedia, čo znamenajú niektoré slová, a keďže sa stále objavujú nové veci... táto práca ešte nie je hotová“.