Mladí ľudia sa pýtajú
Prečo to moji rodičia nechápu?
PREDSTAV SI TAKÚTO SITUÁCIU:
Je piatok, šesť hodín večer, a 17-ročný Filip letí k dverám. „Majte sa!“ zakričí rodičom, dúfajúc, že aspoň tentoraz zabudnú na tú nepríjemnú otázku.
Ale mýlil sa.
„Filip, kedy sa vrátiš?“ pýta sa mama.
Filip zastane a rozpačito hovorí: „Hm... no... môžete ísť pokojne spať, nemusíte ma čakať.“ Filip rýchlo otvára dvere a skoro sa mu podarí uniknúť, no vtom zakričí otec: „Počkaj, Filip!“
Filip stuhne a počuje, ako otec prísne hovorí: „Vieš, že platí: Najneskôr o desiatej a žiadne výnimky!“
„Ale, oci,“ otrávene sa pozrie na otca, „vieš, aké je to trápne, keď musím kamošom vysvetľovať, že musím byť doma tak skoro?“
Otec nemilosrdne zopakuje: „Najneskôr o desiatej a ani o minútu neskôr!“
MOŽNO si bol aj ty v podobnej ťažkej situácii. Či už išlo o to, kedy máš byť doma, akú hudbu počúvaš, s kým sa priatelíš alebo čo si obliekaš, tvoji rodičia stanovili prísne pravidlá, o ktorých sa nediskutovalo. Napríklad:
„Keď sa mama znovu vydala, nevlastný otec mi zatrhol každú hudbu, ktorá sa mi páčila. Napokon som musel vyhodiť všetky svoje cédečká!“ (Brandon)a
„Mama mi vyčíta, že nemám kamarátky. Ale keď jej poviem, že chcem ísť s niekým von, nedovolí mi to, lebo tých ľudí nepozná. Som z toho úplne nanič!“ (Carol)
„Otec a nevlastná mama mi nedovolia nosiť žiadne tričko, pokým nie je aspoň o číslo väčšie. A otcovi nedokážem vysvetliť, že ak sú šortky nad kolená, nie sú ‚príliš krátke‘!“ (Serena)
Čo môžeš urobiť, keď nemáte s rodičmi na veci rovnaký názor? Čo keby si sa o tom s nimi porozprával? „Rodičia ma väčšinou nechcú počúvať,“ hovorí 17-ročná Joanne. Amy, ktorá má 15, vraví: „Keď mám pocit, že mi rodičia nerozumejú, radšej im nič nepoviem.“
No nevzdávaj sa! Tvoji rodičia ťa chcú počúvať možno viac, ako si myslíš.
Zamysli sa nad týmto: Aj Boh počúva, keď mu ľudia hovoria o svojej situácii. Jehova napríklad počúval Mojžiša, keď sa prihováral za neposlušných Izraelitov. (2. Mojžišova 32:7–14; 5. Mojžišova 9:14, 19)
Možno si povieš, že tvoji rodičia nie sú takí prístupní ako Boh. A okrem toho je pravda, že medzi rozhovorom Mojžiša s Jehovom o osude celého národa a tvojím rozhovorom s otcom či mamou o tom, že chceš byť trochu dlhšie vonku, je obrovský rozdiel. No je tu niečo spoločné:
Ak máš opodstatnený dôvod na to, čo chceš dosiahnuť, ľudia, ktorí majú autoritu — v tomto prípade tvoji rodičia —, zrejme budú ochotní si ťa vypočuť.
Tvoj úspech závisí od toho, ako to rodičom povieš! Aby si si zvýšil šance, pomôžu ti tieto kroky:
Ujasni si, v čom je problém. Napíš si sem, na čom sa s rodičmi neviete dohodnúť.
Pomenuj svoje pocity. Napíš si, aké pocity v tebe vyvoláva postoj tvojich rodičov k danej veci, povedzme: som zranený, smutný, cítim sa trápne, mám pocit, že mi nedôverujú. (Príklad: V situácii, ktorá bola opísaná na začiatku tohto článku, Filip naznačil, že sa cíti v spoločnosti kamarátov trápne, lebo jeho rodičia trvajú na tom, aby bol skoro doma.)
Vži sa do úlohy rodiča. Predstav si, že si rodičom tínedžera, ktorý má rovnaký problém, aký si si zapísal v bode č. 1. Čo by ti robilo najväčšie starosti a prečo? (Príklad: V situácii z úvodu sa rodičia zrejme boja, aby sa Filipovi niečo nestalo.)
Prehodnoť svoj pohľad. Odpovedz na tieto otázky:
V čom by si mohol dať rodičom za pravdu?
Čo môžeš urobiť, aby si zmiernil ich obavy?
Porozprávaj sa o tom s rodičmi a spoločne vymyslite riešenie. Keď urobíš uvedené kroky a uplatníš niektoré z nápadov v rámčeku „Ako lepšie komunikovať“, zrejme sa tvoja komunikácia s rodičmi výrazne zlepší. To sa podarilo aj Kellie. Hovorí: „Hádkou nič nedosiahneš, zaručene iba stratíš. Mne pomáha, keď si to s našimi vydiskutujeme. Takmer vždy nájdeme nejaký kompromis, takže sme všetci spokojní.“
a Niektoré mená v tomto článku boli zmenené.