Mal konštruktéra?

Obranný sprej chrobáka

◼ Bystrušky, ktoré sú dlhé ani nie dva centimetre, sú známe jedinečným obranným mechanizmom. Keď sú v ohrození, vystreknú zo zadnej časti tela páliacu, zapáchajúcu tekutinu a paru, čo odradí väčšinu ich predátorov — pavúky, vtáky a dokonca žaby.

Zaujímavé údaje: Tento chrobák má „pár žliaz, ktoré ústia na konci bruška“. Každú z týchto žliaz tvorí zberný mechúrik s kyselinami a peroxidom vodíka, ako aj výbušná komora s enzýmami rozpustnými vo vode. Hmyz sa môže brániť tak, že roztok zo zberného mechúrika uvoľní do komory, čím sa spustí chemická reakcia. Čo sa stane potom? Útočník dostane spŕšku zmesi zapáchajúcich chemikálií, vody a pary, zohriatu približne na sto stupňov Celzia. Hoci komora nemá ani jeden milimeter, chrobák dokáže meniť rýchlosť, smer a konzistenciu jedovatej spŕšky.

Výskumníci skúmali bystrušky s cieľom vyvinúť efektívnejšie spreje, ktoré by nepoškodzovali životné prostredie. Zistili, že chrobáky používajú jednosmernú záklopku, cez ktorú sa chemikálie dostanú do výbušnej komory, a tiež záklopku, cez ktorú sa sekrét pod tlakom vylúči. Výskumníci dúfajú, že technológia, ktorú využívajú bystrušky, sa bude dať použiť v motoroch automobilov, v hasiacich prístrojoch a v aplikátoroch na podávanie liečiv, napríklad v inhalátoroch. Profesor Andy McIntosh z Leedskej univerzity v Anglicku hovorí: „Ešte nikto neskúmal chrobáky z hľadiska fyziky a konštrukcie tak ako my — a to sme netušili, koľko sa od nich naučíme.“

Čo si myslíte? Vznikol tento zložitý systém záklopiek, spaľovania a výbuchu náhodou? Alebo mal Konštruktéra?

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Oxford Scientific/photolibrary