Strážca majáka — zanikajúca profesia

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Kanade

„NEEXISTUJE absolútne nič iné, čo by som robil radšej,“ opakovane hovorili strážcovia majákov. Istý muž, ktorý sa vzdal miesta manažéra v továrni na plastické hmoty v Toronte (Kanada) a stal sa strážcom jedného 106-ročného majáka, povedal, že vďaka tomuto zamestnaniu sa cíti „o 10 rokov mladší“.

Prvoradou povinnosťou strážcu majáka je udržiavať jasné svetlo pre námorníkov. Vyžaduje sa od neho aj obsluha a údržba hmlových sirén a má tiež za úlohu prostredníctvom vysielačky podávať informácie o počasí rybárom a plavidlám míňajúcim maják.

V minulosti museli strážcovia majákov dbať na to, aby bol zásobník oleja plný, aby knôt horel a aby sklené tabuľky lampy neboli zadymené. Nebolo nezvyčajné, že strážca strávil celú noc ručným otáčaním svetla majáka, aby viedol lode do bezpečia, keď sa svetlá nedali hneď opraviť, alebo tým, že búchal kladivom na zvon, keď zlyhala hmlová siréna.

Prekonávajú búrky

Veľké obavy vyvolávajú silné búrky. Raz jeden strážca majáka videl čosi, čo vyzeralo ako „obrovský biely oblak“, no napokon to bola iba jedna ničivá vlna! Vlna zaplavila útes vysoký asi 17 metrov a dosiahla až k strážcovmu obydliu. Táto jediná vlna spôsobila takú škodu ako celá búrka.

Pri inej príležitosti zavýjajúca víchrica celú noc vrhala vlny na maják v Pubnico Harbour (Nové Škótsko, Kanada). Strážca majáka s rodinou nemohli robiť nič, iba čakať a dúfať. Do rána búrka ustala. No keď strážca vyšiel von, užasol, lebo pôda okolo majáka zmizla. Neboli už súčasťou pevniny.

Osamelosť a monotónnosť

Keď sa jedného strážcu majáka pýtali, ako je to s osamelosťou, pousmial sa a povedal: „Ľudia nám hovoria: ‚Človeče, ako môžeš zniesť tú osamelosť?‘ A my sa ich zase pýtame: ‚Nuž, a ako môžete zniesť život v meste so všetkým tým hlukom a zmätkom?‘“

V minulosti boli v Spojených štátoch na osamelých majákoch strážcom k dispozícii malé zbierky kníh. V roku 1885 sa používalo 420 takých knižníc. Je zrejmé, že strážcovia majákov sa stali dobrými čitateľmi.

Zanikajúca profesia

V posledných rokoch boli murované majáky s ľudskou osádkou nahradené mrežovými oceľovými stožiarmi so silnými blikajúcimi svetlami bez ľudskej obsluhy. Námorníci už viac nemusia uprene hľadieť do tmy a hľadať nejasné svetlo majáka alebo plameň zahalený hmlou. Dnes na nebezpečenstvá číhajúce na mori upozorňujú námorníkov silné volfrámové halogénové lampy a ostré zvukové signály prenikajúce hmlou.

Plavidlá vybavené na prijímanie signálov z týchto majákov dokážu teraz určiť svoju polohu bez ohľadu na to, aká hustá je hmla. Moderná technika umožňuje navigátorovi plaviť sa po mori od jedného pobrežia k druhému a mať pritom istotu, že sa môže vyhnúť nebezpečným plytčinám, hrozivým útesom a zradným skalám blízko pobrežia.

V dôsledku nástupu tejto modernej techniky sa strážcovia majákov rýchle vytrácajú zo scény sveta. Jeden strážca, cítiac, že určitá časť jeho života sa navždy skončila, si pri odchode zo svojho ostrova, ktorý mu bol 25 rokov domovom, smutno zaspomínal: „Dobre sa nám tam žilo. V skutočnosti sme nikdy nechceli odísť.“

No otáčajúce sa svetlá, náhradné svetlá, núdzové svetlá, zvukové signály a radarové majáky — to všetko si vyžaduje servis a svetelné stožiare potrebujú stálu údržbu. Servis na týchto svetelných vežiach dnes vykonávajú cestujúci technici.

Ľudia, ktorí si vážia dlhé roky služby strážcov majákov, sa stotožňujú s pocitmi istého muža z Augusty (Maine, USA), ktorý bedákal: „Už to jednoducho nebude to isté, keď sa budeme pozerať na maják s vedomím, že svetlo zapína a vypína počítač a nežijú tam už ľudia.“

[Rámček na strane 11]

Prvý maják

Prvý maják, o ktorom je dejinný záznam, bol postavený za panovania egyptského kráľa Ptolemaia II. Bol postavený okolo roku 300 pred n. l. na ostrove Faros hneď pri ústí dnešného alexandrijského prístavu. Jeho výstavba trvala 20 rokov a stála 2,5 milióna dolárov.

Historické spisy uvádzajú, že bol vyše 90 metrov vysoký. Jeho horná miestnosť mala okná smerom na more, za ktorými horela vatra z dreva alebo možno pochodne, ktoré bolo podľa Josepha vidieť zo vzdialenosti viac než 50 kilometrov.

Táto vysoká kamenná stavba bola považovaná za jeden zo siedmich divov sveta. Jej horiaci oheň slúžil ako výstražné svetlo 1600 rokov, no potom maják s najväčšou pravdepodobnosťou zničilo zemetrasenie.

Ako storočia plynuli, boli pri prístavoch na celom svete vybudované tisíce majákov rôznych veľkostí a typov. Staré murované majáky prežívajú dnes ako múzeá a turistické atrakcie v národných, štátnych, okresných a mestských parkoch a navštevujú ich milióny ľudí.

[Obrázok na strane 10]

Maják na Cape Spear (Newfoundland, Kanada)