Prehry v boji proti zločinnosti

„ZLOČINNOSŤ by sa dala potlačiť zo dňa na deň, keby bol každý ochotný vyvinúť úsilie,“ citoval bývalého náčelníka mestskej polície anglický denník Liverpool Daily Post. Vskutku, keby každý poslúchal zákony, zločinnosť by vymizla.

No na väčšine miest je zločinnosť na vzostupe. Na našu dobu sa vzťahujú slová vyrieknuté pred tisíckami rokov: „Zem sa stala skazenou v očiach pravého Boha a zem bola naplnená násilím.“ (1. Mojžišova 6:11) — Pozri rámček na protiľahlej strane.

Zločinnosť sa začína malými vecami

Porušovanie zákona v malých veciach môže človeka pripraviť na porušovanie zákona vo vážnejších veciach. Istá učiteľka vštepovala tento fakt svojim žiakom tým, že im hovorila: „Bankoví lupiči začínajú tak, že v škole kradnú ceruzky.“

Čo sa neskôr často deje na pracovisku? Ľudia zostávajú doma pre údajnú chorobu a potom prijímajú peňažné dávky, na ktoré nemajú nárok. Takýto nečestný postup je bežnejší, než by si človek mohol myslieť. Napríklad v Nemecku pripadá 6 percent pracovnej neschopnosti, ktorú hlásia zamestnanci, na stredy, 10 percent na utorky a 16 percent na štvrtky, ale zarážajúcich 31 percent pripadá na pondelky a najviac, 37 percent, pripadá na piatky! Sú ľudia naozaj častejšie chorí v pondelok a v piatok, alebo je to iba iná forma krádeže?

Kto sú zločinci?

Samozrejme, zločiny spáchané obyčajnými ľuďmi nemajú obvykle taký dosah ako tie, ktoré spáchajú ľudia v postavení s právomocou. Začiatkom sedemdesiatych rokov otriasol Spojenými štátmi taký závažný politický zločin, že názov s ním spojený sa stal dokonca súčasťou anglického jazyka.

„Watergate“ je podľa slovníka Barnhart Dictionary of New English „škandál, najmä taký, v ktorom ide o snahu zatajiť kompromitujúce informácie alebo ilegálnu činnosť“.a Slovník ďalej dodáva: „Aféra Watergate zanechala nezmazateľnú stopu v jazyku sedemdesiatych rokov. Toto slovo splodilo rôzne novotvary a kombinácie s príponou -gate používanou na označenie škandálu alebo korupcie.“

Odvtedy množstvo afér typu Watergate ukázalo, že zločinnosť je veľmi rozšírená aj medzi tými, ktorí by mali byť príkladom v dodržiavaní zákona. V Japonsku sa politická korupcia natoľko rozšírila, že na boj proti nej museli byť začiatkom deväťdesiatych rokov schválené nové zákony. Roku 1992 odstúpil brazílsky prezident, lebo bol obžalovaný z korupcie.

Či nie je zrejmé, že nesprávne konanie ľudí, ktorí majú určitú právomoc — vrátane rodičov, učiteľov a štátnych úradníkov poverených presadzovaním zákona — prispieva k zločinnosti más?

Dobrý úmysel nestačí

Väčšina ľudí bude súhlasiť s tým, že vlády chcú odstrániť zločinnosť. No jeden úradník na dôchodku povedal o svojej krajine: „Vláda urobila príliš málo na to, aby právna mašinéria pracovala rýchle a účinne. Nie je dosť sudcov, a tak tí niekoľkí, čo máme, sú prepracovaní. Policajné zložky majú nedostatok ľudí a nedostatočné vybavenie. Policajti niekedy nedostávajú načas plat a to spôsobuje, že sú vo veľkom pokušení prijímať úplatky.“

Taliansky časopis La Civiltà Cattolica bedáka nad „bezmocnosťou štátu proti organizovanému zločinu“ a potom dodáva: „Zodpovedný postoj, aký justícia a úrady presadzujúce zákon zaujímajú k boju proti zločinnosti, si zasluhuje uznanie, no je zrejmé, že na organizovaný zločin to nemá ani najmenší vplyv; naopak, jeho sila a moc rastie.“

Dobré úmysly vlád na zdolanie zločinnosti vôbec nestačia. Anita Gradinová, európska komisárka pre imigráciu a právne záležitosti, vhodne povedala: „Potrebujeme lepšie, účinnejšie pracovné metódy na spoluprácu v boji proti pašovaniu drog a obchodu s nimi, proti pašovaniu ľudí a ilegálnemu prisťahovalectvu, proti organizovanému zločinu, podvodom a korupcii.“

Nakoľko svedomití sú predstavitelia zákona?

Niektorí ľudia spochybňujú to, do akej miery sú zodpovední úradníci skutočne oddaní boju proti zločinnosti. Bývalý generálny policajný inšpektor jednej krajiny hovorí, že každý, prinajmenšom na verejnosti, „odsudzuje korupciu a hospodársku kriminalitu“. No ako hovorí, nie všetci ľudia skutočne túžia po odstránení zločinnosti a korupcie. Narastajúci počet ľudí — vrátane právnikov — očividne považuje úplatkárstvo, spreneveru a krádež za prijateľný spôsob, ako urobiť kariéru.

Skutočnosť, že mnohí ľudia, „ktorí spáchajú zločin, zostanú bez trestu“, ako to povedal istý colník, je nepochybne jednou z príčin rastu zločinnosti. Napríklad istá ruská publikácia píše o tom, „ako ľahko zločinci uniknú trestu“. To, dodáva publikácia, „zdá sa, inšpiruje obyčajných občanov páchať tie najbrutálnejšie zločiny“. Je to práve tak, ako to asi pred 3000 rokmi napísal istý biblický pisateľ: „Pretože sa rozsudok za zlý skutok nevykoná rýchlo, srdce ľudských synov sa v nich úplne naklonilo ku konaniu zla.“ — Kazateľ 8:11.

Bez zveličovania môžeme povedať, že vlády bojujú proti zločinnosti stratený boj. Nemecké noviny Rheinischer Merkur uvádzajú: „Všeobecný strach z pribúdania násilných zločinov je hlboko zakorenený a nemožno ho odstrániť ani zvyčajným dohadovaním sa politických strán, ani štatistikami, ktoré sa snažia vzbudiť dojem, že situácia nie je taká zlá, ako sa azda zdá.“

Nie je pravda, že zločinnosť nie je taká zlá, ako sa azda zdá, pravdou je skôr presný opak. No je tu dôvod na optimizmus. Svet bez zločinnosti je stále bližšie a vy ho môžete zažiť. Nasledujúci článok ukáže, prečo to hovoríme.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

Mnohí ľudia považujú zločin za prijateľný spôsob, ako urobiť kariéru

[Rámček na strane 5]

Zem naplnená násilím

BRAZÍLIA: „Na stúpajúcu vlnu násilia reagovali státisíce ľudí a naplnili ulice v centre mesta [Ria de Janeiro], vyjadrujúc tak obavy a hnev nad zločinnosťou, ktorá naplnila mesto.“ — International Herald Tribune.

ČÍNA: „V Číne sa opäť objavujú gangstri a zdá sa, že závažné zločiny sa vymykajú spod kontroly... Čínski experti hovoria, že počet gangov a ‚tajných spolkov‘ rastie rýchlejšie, než ich polícia stačí počítať.“ — The New York Times.

FILIPÍNY: „Šesť z desiatich rodín na Filipínach sa necíti bezpečne vo svojom dome ani na ulici.“ — Asiaweek.

ÍRSKO: „V centre Dublinu a na jeho chudobnejších západných predmestiach sa usadili zločinecké rodiny podobné mafii. Tieto gangy sú stále lepšie vyzbrojené.“ — The Economist.

JUŽNÁ AFRIKA: „Každého z nás a všetko, čo robíme, ohrozuje neviazané a skutočne neovládateľné násilie — treba podniknúť nejaký radikálny krok.“ — The Star.

MEXIKO: „V krátkom čase vzrástla zločinnosť tak rýchle, že je to alarmujúce.“ — The Wall Street Journal.

NEMECKO: „Priepasť medzi pripravenosťou použiť násilie a okolnosťami, ktoré niekoho k tomu vedú, sa ustavične zmenšuje. Sotva potom prekvapuje, že násilie sa stalo každodenným javom.“ — Rheinischer Merkur.

NIGÉRIA: „Podľa policajného hovorcu pána Franka Oditu rodinná jednotka, kostoly, mešity, školy a kluby zlyhali vo svojej úlohe dbať na to, aby mládež neprepadla zločinnosti.“ — Daily Champion.

RUSKO: „Gangy podobné mafii zmenili mesto, ktoré bolo za čias sovietov jedným z najbezpečnejších na svete, na skutočnú kriminopolu... ‚Za 17 rokov mojej strážnej služby v Moskve,‘ hovorí policajný poručík Gennadij Grošikov, ‚som nikdy nevidel tak veľa zločinov a nikdy som nevidel nič také skazené.‘“ — Time.

SPOJENÉ ŠTÁTY: „Spojené štáty sú najnásilnejšou krajinou v priemyselnom svete... Žiadna iná priemyselná krajina sa im ani nepribližuje.“ — Time.

TCHAJ-WAN: „Na Tchaj-wane... preniká do spoločnosti stúpajúci počet lúpeží, prepadov a vrážd... Počet zločinov pomaly rastie a v niektorých prípadoch prevyšuje počet zločinov v západných krajinách.“ — The New York Times.

VEĽKÁ BRITÁNIA: „V súčasnosti dochádza k násiliu oveľa rýchlejšie a pravdepodobnosť, že previnilec použije násilie ako prvé východisko, sa zvyšuje.“ — The Independent.