Zrod hviezdy v orlom „hniezde“

● AKO sa rodia hviezdy? Prečo sú niektoré hviezdy väčšie a jasnejšie ako iné? Zdá sa, že pomocou Hubblovho kozmického teleskopu sa podarilo urobiť sériu fotografií, ktoré veľkolepým spôsobom ukazujú prebiehajúci zrod hviezdneho útvaru. Táto jedinečná aktivita prebieha uprostred Orlej hmloviny, čo je mrak zložený z plynu a prachu a je súčasťou našej Galaxie.

Pozorovateľom hviezd na Zemi sa Orlia hmlovina javí ako vták s rozprestretými krídlami a s vystrčenými pazúrmi. Astronóm Jeff Hester sa spolu s kolegami z Arizonskej štátnej univerzity zaujímal o fotografovanie oblasti pazúrov, z ktorých každý vytvára akýsi stĺpovitý útvar pripomínajúci sloní chobot. V týchto útvaroch ultrafialové žiarenie ionizuje molekuly vodíka — čiže odtrháva od molekúl elektróny.

Mozaika fotografií urobených cez Hubblov teleskop odhaľuje desiatky malých výbežkov, ktoré vybiehajú zo stĺpov. Na konci týchto výbežkov sa z kondenzujúceho plynu vytvárajú sférické globuly, v ktorých sa môžu tvoriť hviezdy a podľa názoru niektorých astronómov aj planéty. No zväčšovaniu týchto objektov bránia silné hviezdne vetry vanúce z približne sto dcérskych hviezd, ktoré v hmlovine vznikli už v minulosti. Najjasnejšia z týchto hviezd je asi 100 000-krát jasnejšia a viac ako osemkrát horúcejšia než naše Slnko. Žiarenie týchto hviezd už zjavne rozrušilo tie časti hmloviny, ktoré majú nižšiu hustotu. Tento proces, nazývaný fotovyparovanie, môže zdržiavať tvorbu hviezd, nakoľko sa pri ňom odčerpáva hmota, ktorá by sa inak spotrebovala pri tvorbe embryonálnych hviezd. Na fotografiách vyzerá tento odparujúci sa plyn ako para, ktorá vystupuje zo stĺpov zložených z plynu a prachu.

Ak má jedna z týchto plynových globulí začať žiariť, musí byť taká veľká, aby v nej mohli začať vznikať jadrové reakcie. Vedci odhadujú, že musí dosiahnuť prinajmenšom veľkosť zodpovedajúcu 8 percentám veľkosti Slnka. Navyše, aby z nej mohlo prenikať svetlo, globula musí byť v dostatočnej miere zbavená prachu, ktorý ju obklopuje. No ak globula nedosiahne dostatočnú veľkosť, aby mohla žiariť, stane sa z nej jednoducho tmavá plynová guľa, takzvaný hnedý trpaslík. Nedávno astronómovia objavili prvého hnedého trpaslíka, ktorého sa podarilo identifikovať.

Podobnosť prachových mrakov v Orlej hmlovine s obrovskými búrkovými mračnami vás môže priviesť k mylnému názoru, že prachové mraky nie sú príliš veľké. No v skutočnosti každý stĺp mračna je taký dlhý, že lúč svetla, ktorý by vyšiel z jedného konca mraku, by na prekonanie vzdialenosti k druhému koncu potreboval takmer rok. Takisto každá „drobná“ globula na obrázku je veľká ako naša Slnečná sústava. Okrem toho je hmlovina od nás taká vzdialená, že jej svetlo potrebovalo 7000 rokov, aby prišlo až k nám — pričom rýchlosť svetla je 299 792 kilometrov za sekundu. To znamená, že teraz pozorujeme Orliu hmlovinu, ako vyzerala v čase, keď po Zemi ešte nekráčal človek.

Astronómovia spozorovali, že zrod hviezdnych útvarov zrejme prebieha aj v iných hmlovinách, napríklad v hmlovine súhvezdia Orión. No uhol, pod ktorým je možné pozorovať tieto ďalšie prípady, znemožňuje jasné pozorovanie procesu. Hviezdy môžu aj zanikať, napríklad tým, že zhoria alebo prudko vybuchnú v supernove, alebo sa zrútia pod pôsobením gravitačnej sily, a tak sa z nich vytvorí čierna diera. Stvoriteľ vesmíru Jehova Boh má hviezdy v evidencii, keďže všetky hviezdy spočítal a pomenoval. (Izaiáš 40:26) Hviezdne orlie „hniezdo“ môže byť pre nás ukážkou, ako Boh ‚utvára svetlo‘ a ako tvorí hviezdy, ktoré sa navzájom líšia slávou. — Izaiáš 45:7; 1. Korinťanom 15:41. — Poslané.

[Celostránkový obrázok na strane 15]

[Prameň ilustrácie na strane 14]

J. Hester a P. Scowen, (AZ State Univ.), NASA