Život s poruchou učenia

Najobľúbenejšou časťou dňa šesťročného Davida je čas čítania rozprávok. Má veľmi rád, keď mu ich matka číta, a nemá problém zapamätať si to, čo počuje. Ale jeden problém David má. Nič si nedokáže prečítať sám. V skutočnosti mu spôsobuje frustráciu každá úloha, ktorá si vyžaduje vizuálne schopnosti.

Sarah chodí do tretej triedy, no jej písmo je nezvyčajne kostrbaté. Písmená majú nepekný tvar a niektoré sú napísané naopak. K starostiam jej rodičov prispieva i to, že Sarah má problém napísať aj svoje meno.

Josh, dospievajúci chlapec, prospieva v škole dobre vo všetkých predmetoch okrem matematiky. Predstava číselných pojmov ho úplne mätie. Už len pohľad na čísla Josha rozhnevá, a keď si sadne k úlohe z matematiky, nálada sa mu veľmi zhorší.

ČO NIE je v poriadku s Davidom, Sarah a Joshom? Sú jednoducho leniví, vzdorovití, možno pomaly chápu? Vôbec nie. Každé z týchto detí je normálne až nadpriemerne inteligentné. No každé z nich je zároveň obmedzované poruchou učenia. David trpí dyslexiou, čo je termín, ktorým sa označujú početné problémy s čítaním. Mimoriadne ťažkosti, ktoré má Sarah s písaním, sa nazývajú dysgrafia. A Joshova neschopnosť pochopiť základné matematické pojmy je známa aj ako dyskalkúlia. Toto sú len tri poruchy učenia. Je ich ešte oveľa viac a niektorí odborníci odhadujú, že dovedna postihujú najmenej 10 percent detí v Spojených štátoch.

Charakteristika porúch učenia

Je pravda, že občas je pre väčšinu mládeže učenie ťažké. Obyčajne to však neznamená poruchu učenia. Skôr to jednoducho ukazuje, že všetky deti majú, pokiaľ ide o učenie, svoje silné i slabé stránky. Niektoré majú výbornú schopnosť počúvať; dokážu celkom dobre prijať informácie počúvaním. Iné sú viac vizuálne orientované; lepšie sa učia čítaním. V škole sú však žiaci zhromaždení do tried a očakáva sa, že všetci sa budú učiť bez ohľadu na spôsob vyučovania. Preto niektorí žiaci budú mať nevyhnutne problémy s učením.

Podľa niektorých odborníkov je však rozdiel medzi bežnými problémami s učením a poruchami učenia. Vysvetľujú, že problémy s učením možno trpezlivosťou a usilovnosťou prekonať. Naproti tomu poruchy učenia majú údajne oveľa hlbšie korene. „Zdá sa, že mozog dieťaťa s poruchou učenia chápe, spracúva alebo si pamätá určité druhy mentálnych úloh nesprávne,“ píšu Dr. Paul a Esther Wenderovci.a

Porucha učenia ešte nevyhnutne neznamená, že dieťa je mentálne postihnuté. Na vysvetlenie Wenderovci uvádzajú analógiu s ľuďmi, ktorí nemajú hudobný sluch a nedokážu rozlíšiť rozdiely vo výške tónov. „Ľudia bez hudobného sluchu nemajú poškodený mozog a aj sluch majú v poriadku,“ píšu Wenderovci. „Nikto by nepovedal, že nemať hudobný sluch je dôsledok lenivosti, nedostatočného učenia sa alebo motivácie.“ Rovnako je to s tými, hovoria, ktorí majú poruchu učenia. Často sa ťažkosti týkajú iba jednej určitej stránky učenia.

To vysvetľuje, prečo je veľa detí s poruchou učenia inteligentných až nadpriemerne inteligentných; niektoré sú naozaj mimoriadne bystré. Práve tento paradox často lekárov upozorní na možnú poruchu učenia. Kniha Why Is My Child Having Trouble at School? (Prečo má moje dieťa v škole problémy?) vysvetľuje: „Dieťa s poruchou učenia dosahuje dva alebo i viac rokov horšie výsledky, než sa očakáva v jeho veku a pri jeho zistenom IQ.“ Inými slovami, problém netkvie jednoducho v tom, že dieťa má ťažkosti držať krok so svojimi rovesníkmi. Jeho výsledky skôr nezodpovedajú jeho možnostiam.

Poskytovanie potrebnej pomoci

Problém často ešte zhoršujú emocionálne účinky poruchy učenia. Keď sa deťom s poruchou učenia v škole nedarí, učitelia a rovesníci, ba i vlastná rodina ich môžu považovať za neschopné. Žiaľ, veľa takých detí si o sebe vytvorí negatívnu predstavu, ktorá môže pretrvávať aj v období dospievania. Taká obava je odôvodnená, lebo poruchy učenia sa vo všeobecnosti len tak nestratia.b „Poruchy učenia sú poruchami pretrvávajúcimi celý život,“ píše Dr. Larry B. Silver. „Rovnaké poruchy, aké spôsobujú problémy s čítaním, písaním a aritmetikou, budú spôsobovať problémy aj pri športe a iných činnostiach, v rodinnom živote a pri vychádzaní s priateľmi.“

Je teda nevyhnutné, aby rodičia podporovali deti s poruchami učenia. „Deti, ktoré vedia, že rodičia sú im skutočnou oporou, majú základ na to, aby si vytvorili pocit spôsobilosti a vypestovali si sebaúctu,“ píše sa v knihe Parenting a Child With a Learning Disability (Výchova dieťaťa s poruchou učenia).

Aby však rodičia mohli byť oporou, musia najprv preskúmať vlastné pocity. Niektorí rodičia sa cítia vinní, akoby bol stav dieťaťa ich vinou. Iných sa zmocní panika, cítia sa premožení nárokmi, ktoré na nich stav dieťaťa kladie. Obidve tieto reakcie sú neužitočné. Bránia rodičom podniknúť potrebné kroky a prekážajú tomu, aby dieťa dostalo potrebnú pomoc.

A tak keď kvalifikovaný odborník zistí, že vaše dieťa má poruchu učenia, nezúfajte. Pamätajte, že deti s poruchami učenia jednoducho potrebujú mimoriadnu podporu v určitých oblastiach učenia. Vyhraďte si čas a oboznámte sa so všetkými programami, ktoré sú vo vašom okolí dostupné pre deti s poruchami učenia. Veľa škôl má dnes na zvládnutie takých situácií lepšie vybavenie, než mali pred rokmi.

Odborníci zdôrazňujú, že by ste mali dieťa pochváliť za každý úspech bez ohľadu na to, aký je malý. Nešetrite pochvalou. Súčasne nezanedbávajte disciplínu. Deti potrebujú nejaký režim, a deti postihnuté poruchou učenia ho potrebujú ešte viac. Oboznámte dieťa s tým, čo od neho očakávate, a trvajte na zásadách, ktoré ste stanovili.

Nakoniec, naučte sa pozerať na svoju situáciu realisticky. Kniha Parenting a Child With a Learning Disability to znázorňuje takto: „Predstavte si, že idete do svojej obľúbenej reštaurácie a objednáte si teľací rezeň. Keď pred vás čašník položí tanier, zistíte, že je to jahňacie pliecko. Obidve tieto jedlá sú chutné, ale vy ste boli pripravení na teľacinu. Mnohí rodičia musia urobiť zmenu v myslení. Možno ste neboli pripravení na jahňacinu, ale zistíte, že je výborná. A tak je to aj v prípade, keď vychovávate dieťa so zvláštnymi potrebami.“

[Poznámky pod čiarou]