Maggina ťažká skúška a moje požehnanie

2. mája 1995 bol dňom, keď sa mi narodila dcéra a zomrela mi manželka. Je smutné, že Maggy nikdy nevidela tvár svojho dieťaťa. Teraz je mojou nádejou, že predstavím Tamaru jej matke, keď bude vzkriesená.

PO ŠESTNÁSTICH rokoch nášho manželstva lekár povedal Maggy, že má rakovinu prsníka a že bude žiť len niekoľko mesiacov. To bolo pred piatimi rokmi. Našťastie, Maggy mohla v posledných rokoch svojho života žiť pomerne normálne. Až ku koncu sa bolesť stala takmer neznesiteľnou.

Lekári povedali, že pre rozsah rakoviny je malá pravdepodobnosť, že by Maggy otehotnela. Preto si viete predstaviť náš šok, keď pri obvyklej ultrazvukovej prehliadke na kontrolu postupu rakovinových nádorov uvideli v jej maternici dieťa! Bolo to dievčatko. Maggy bola štyri a pol mesiaca tehotná. Bola naplnená radosťou z vyhliadky byť prvýkrát matkou.

Maggy urobila úplne všetko, čo mohla, aby zaistila, že dieťatko sa narodí zdravé. Dávala si pozor na stravu, a dokonca počas posledných dvoch týždňov života, keď mala nesmierne bolesti, brala lieky na utíšenie bolesti len vtedy, keď to už nemohla vydržať.

Požehnaný zdravým dieťaťom

V sobotu 29. apríla mala Maggy búšenie srdca a povedala: „Myslím, že zakrátko zomriem.“ Zostal som pri nej celý víkend. Keď som v pondelok zatelefonoval lekárovi, hneď som ju vzal do nemocnice v Montreali (Kanada), čo nie je ďaleko od nášho domu v St. Jérôme.

Nasledujúce ráno približne o 5.30 zdravotná sestra prešla okolo dverí Magginej izby a všimla si, že má ťažkosti. Bolo zjavné, že dostala srdcový záchvat. Ihneď privolali lekára z vedľajšej izby. Maggy zomrela, ale lekárskemu tímu sa podarilo zachrániť naše dieťatko. Tamara sa narodila o dva a pol mesiaca skôr a vážila len 1,1 kilogramu.

Keďže Tamara mala zlý krvný obraz, lekári chceli podať transfúziu krvi. Bolo im však odporučené, aby namiesto toho použili syntetický hormón erytropoetín. Urobili to, a keď sa po použití tohto výrobku jej krvný obraz výrazne zlepšil, jedna zdravotná sestra povedala: „Prečo to nepoužívajú u všetkých detí?“

Tamara mala aj iné problémy spojené s predčasným narodením, ale tie postupne všetky pominuli. V skutočnosti keď ju neurológ Dr. Watters neskôr vyšetroval, povedal zdravotnej sestre: „Mám dojem, že ste mi dali prezrieť iné dieťa; zdá sa mi, že je úplne v poriadku.“

Vyrovnávam sa so smrťou

Bolo pre mňa ťažké pozerať sa, ako Maggy umiera. Cítil som sa taký bezmocný. Veľmi ťažko sa mi hovorilo o Magginej smrti. Ale hovoril som o tom, keď moji kresťanskí bratia a sestry prišli do nemocnice. Čím viac som o tom hovoril, tým viac bolesť ustupovala. Vždy, keď čítam v Strážnej veži alebo v Prebuďte sa! nejaký článok, ktorý na mňa zvlášť zapôsobí, odložím si ho nabok do malého osobného oddielu svojej knižnice, a keď cítim potrebu, vyberiem ho a čítam si ho.

Ďalšou náročnou vecou bolo prísť domov do prázdneho domu. Je veľmi ťažké znášať osamelosť. Tento pocit sa stále vynára, aj keď čerpám úžitok z budujúceho kresťanského spoločenstva. S Maggy sme robievali všetko spoločne a hovorili sme aj o probléme, ktorý budem mať s osamelosťou. Chcela, aby som sa znovu oženil. Ale to nie je také jednoduché.

Podpora od spolukresťanov

Neviem, čo by som robil bez podpory výboru Jehovových svedkov pre styk s nemocnicami (VSN). V to ráno, keď Maggy zomrela, jeden schopný Jehovov svedok z VSN bol v nemocnici a poskytol mi potrebnú pomoc.

Na nemocničný personál zapôsobila pomoc, ktorú som dostal od nášho kresťanského zboru v St. Jérôme, ako i od iných zborov v tej oblasti. V ten večer, keď bola na našom kresťanskom zhromaždení oznámená Maggina smrť, vyše 20 drahých priateľov na to zareagovalo tak, že mi ponúkli pomoc. Poskytli mi naozaj nesmierne veľkú podporu.

Moji kresťanskí priatelia mi navarili jedlo; mrazničku som mal plnú celé mesiace. Rodina a kresťanskí bratia a sestry sa dokonca postarali o oblečenie pre moju dcéru. Priniesli mi toľko vecí, že som ich ani všetky nemal kde uložiť.

Terajšie radosti a vyhliadky do budúcnosti

Tamara mi pomáha nemyslieť na moju stratu. Úplne si získala moje srdce. Každý deň, keď ju pozdravím veselým „dobré ráno“, opätuje mi pozdrav širokým úsmevom, začne „rozprávať“ a celá vzrušená máva rukami a nohami.

Ako astronóm amatér sa teším na to, keď budem mať Tamaru na kolenách a ona bude hľadieť cez môj teleskop na nebeské zázraky nášho Vznešeného Tvorcu, Jehovu. Uvažovanie o nekonečnom živote v Raji na zemi je skutočným zdrojom útechy. A vedomie, že toto je vyhliadka, ktorú má pred sebou Tamara, ešte zväčšuje moju radosť. — Žalm 37:9–11, 29.

Keď uvažujem o udalostiach posledných piatich rokov, najvýstižnejšie ich môžem opísať ako traumatické i radostné zároveň. Veľa som sa naučil o sebe a o živote samom. Dychtivo očakávam budúcnosť, keď podľa biblického opisu „smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. — Zjavenie 21:3, 4.

Potom, keď bude Maggy vzkriesená, bude sa môcť zhlboka nadýchnuť bez akejkoľvek bolesti. A predovšetkým mojou pevnou nádejou a túžbou je predstaviť Maggy Tamaru, aby mohla uvidieť to dievčatko, pre ktoré tak veľa urobila. — Rozprával Lorne Wilkins.

[Obrázok na strane 26]

S manželkou

[Obrázok na strane 26]

Naša dcéra Tamara