Pozor, som jedovatý!
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii
PRISŤAHOVALCI a návštevníci Austrálie sa často dozvedia, že v tejto rozľahlej krajine sú jedovaté hady a pavúky takmer všade. No zo známych druhov pavúkov sa tu nachádza iba 1700. Niekoľko z nich môže naozaj nosiť označenie „Pozor, som jedovatý!“, ale väčšina je neškodná.
Čo sa týka hadov, na našej planéte Zem ich býva s nami asi 2500 druhov. Asi 140 z nich žije v Austrálii a približne iba 20 druhov je jedovatých. Je naozaj možné, že by ste sa stretli s niektorým z týchto jedovatých živočíchov?
V mestách?
Veľká väčšina jedovatých hadov a pavúkov žije na vidieku alebo v lese. No obyvatelia niektorých prímorských miest musia byť odôvodnene opatrní, najmä keď ide o pavúky. Napríklad sydneyský pavúk, ktorý si tká lievikovitú sieť, žije, ako naznačuje jeho austrálsky názov, v najväčšom austrálskom meste Sydney a v jeho okolí. So svojimi vyčnievajúcimi čiernymi jedovými klepietkami by mohol celkom dobre predstavovať nočnú moru v niečom sne.
Samčeka tohto druhu pavúka možno rozpoznať podľa výraznej ostrohy na druhej nohe a je nebezpečný — jeho jed je päť ráz silnejší než jed samičky. Oficiálny latinský názov, ktorý tento pavúk dostal, je Atrax robustus. V publikácii The Funnelweb z roku 1980 sa píše: „Podľa správ v posledných sedemdesiatich rokoch zomrelo na uhryznutie [týmto pavúkom] 19 ľudí.“ Roku 1980 bolo po prvý raz vyrobené účinné sérum proti jedu tohto pavúka.
Ďalší pavúk, na ktorého si treba dávať pozor, je Latrodectus hasselti, „červeno pásikavý pavúk“. V Austrálii ho tak nazývajú podľa oranžovočerveného pásika, ktorý sa mu tiahne cez zamatovo čierne bruško. Niekedy je pásik ružový alebo bledosivý. U tohto druhu je nebezpečná samička. Sérum proti jej smrtiacemu jedu sa stalo dostupným roku 1956. Tento pavúk sa nachádza v celej Austrálii a je príbuzným dobre známej čiernej vdovy (malmiňaty zlovestnej).
Pozor! Hady!
Hady možno nájsť na trávnikoch alebo v kríkoch pri predmestských domoch, a to najmä v noci. Niekoľko z nich je nebezpečných, napríklad korálovec tigrí, korálovec antarktický a tajpan. Korálovec tigrí je asi 1,5 metra dlhý. Možno ho rozpoznať podľa tmavých priečnych pásov na chrbte. Keď je podráždený, môže hlasne kašľavo syčať.
Korálovec antarktický býva rôzne sfarbený, ale na konci chvosta má žltkastobiely prívesok, ktorým myká, aby prilákal korisť. Často ho nachádzame na piesčitých miestach, kde leží stočený do tvaru konskej podkovy. Korálovec antarktický má asi 60 centimetrov dlhé, hrubé telo.
Naproti tomu tajpan môže narásť až do dĺžky troch metrov. Je hnedý a má svetlo sfarbený nos. Má veľké jedové žľazy a niektoré druhy majú jedové zuby dlhé viac ako centimeter. Jeden kôň po uhryznutí tajpanom za päť minút uhynul!
Čo ak ma uhryzne?
Sérum proti pavúčím a hadím jedom je dostupné a do informačných centier možno telefonovať v celej Austrálii 24 hodín denne. Spôsoby liečby uhryznutia hadom sa zlepšili. Mnohí považujú predstavu, že rana by sa mala okamžite rozrezať a jed vysať, za zastaranú, ba až za nebezpečnú. Rada zdravotníckych odborníkov dnes znie: pacienta upokojiť a uložiť do stabilizovanej polohy a na stiahnutie miesta medzi uhryznutým miestom a srdcom použiť turniket alebo obväz. Ďalej by sa mal na ranu priložiť tlakový obväz a postihnutú končatinu znehybniť dlahou. Potom by mali pacienta čo najrýchlejšie dopraviť k lekárovi alebo do nemocnice.
Atraxa a Latrodecta zriedkakedy nájdeme v domoch. Atrax striehne v kútoch garáží alebo prístreškov či na iných tichých miestach, napríklad v starých autách, v hromadách odpadkov alebo v záchode mimo domu. Treba dávať pozor, aby sme ich nechtiac nevniesli dovnútra.
Aké veľké je nebezpečenstvo?
Väčšina Austrálčanov Latrodecta ani korálovca antarktického nikdy nevidela a osobne nepoznajú nikoho, koho by jeden či druhý uhryzol. Pravda je, že nebezpečenstvo uhryznutia jedovatým pavúkom či hadom je prakticky nulové, keď si človek primerane dáva pozor. Väčšina jedovatých živočíchov sa snaží človeku vyhnúť a môžu byť agresívne len vtedy, keď sú vydráždené alebo nemajú možnosť úniku.
Je však múdre dávať si pozor. Istý austrálsky vedec, ktorý je odborníkom na jedovaté živočíchy, rád „záhradkárči v rukaviciach, chytá ryby v čižmách a v prírode sa pohybuje opatrne“. Prečo v čižmách? Nuž, azda pre jedovaté druhy chobotnice a medúzy, ako aj pre pichľavú rybu synaceju.
O týchto by sme vám hádam radšej porozprávali inokedy.
[Obrázok na strane 24]
Samička pavúka Latrodectus hasselti
[Prameň ilustrácie]
Hore: S láskavým dovolením Australian International Public Relations
[Obrázok na strane 24]
Severoaustrálsky korálovec antarktický
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením Ross Bennett, Canberra, Australia
[Obrázok na strane 25]
Pavúk Atrax robustus
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením Australian International Public Relations
[Obrázok na strane 25]
Tajpan
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením J. C. Wombey, Canberra, Australia