Mladí ľudia sa pýtajú...

Mal by som sa stať členom športového tímu?

„ČÍM je členstvo v tíme také mimoriadne?“ pýta sa článok v časopise Seventeen. V odpovedi sa hovorí: „Spolupracujete na spoločnom cieli, a preto ste si naozaj veľmi blízki. Učíte sa tiež umeniu komunikácie s ľuďmi, napríklad ako riešiť problémy v skupine, ako byť pružný a ohľaduplný a ako robiť ústupky.“

Zdá sa teda, že organizované športové hry prinášajú úžitok, ku ktorému v neposlednom rade patrí zábava a pohyb.a Niektorí dokonca tvrdia, že kolektívne športy pomáhajú rozvíjať charakter. Preto jedna mládežnícka baseballová liga má heslo: „Charakter, odvaha, lojálnosť“.

Problém je v tom, že nie vždy sa organizovaný šport riadi takýmito vznešenými ideálmi. Kniha Kidsports (Mládežnícky šport) uvádza: „V niektorých prípadoch sa ľahko ovplyvniteľní mladí ľudia učia nadávať, podvádzať, biť, zastrašovať a zraňovať druhých.“

Vyhrať za každú cenu?

Článok v časopise Seventeen pripustil: „Šport má aj svoju temnejšiu stránku, keď ľudia pripisujú víťazstvu nesmiernu hodnotu.“ To je priamo v rozpore so slovami Biblie: „Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli.“ (Galaťanom 5:26) Zatiaľ čo v malej miere môže priateľské súperenie pridať hre na zaujímavosti a zábavnosti, príliš súperivý duch môže splodiť nepriateľstvo a obrať hru o zábavnosť.

Jon, bývalý stredoškolský futbalový hráč, si spomína: „Mali sme trénera, ktorý bol doslova posadnutý; vždy na nás kričal a vrieskal... Na tréning som chodieval so strachom. Mal som pocit, akoby som bol v koncentračnom tábore.“ I keď nie všetci tréneri sú hrubí, mnohí kladú príliš veľký dôraz na víťazstvo. Jeden pisateľ prišiel k takémuto záveru: „Mnohí športovci... sa dostávajú do štádia, keď neznesiteľné bremeno toho, že musia byť úspešní, úplne vytlačí radosť zo súťaženia.“ Aké to môže mať následky?

Časopis Science News priniesol správu o prieskume, ktorý odhalil, že z vysokoškolských futbalových a basketbalových hráčov „12 percent uvádzalo problémy najmenej v dvoch z piatich oblastí: psychické ťažkosti, telesné ťažkosti, problém s drogami a alkoholom, duševné a telesné zneužívanie a slabé študijné výkony“. A podobne uvádza kniha On the Mark: „Takmer každý, kto je spojený s organizovaným športom, uznáva, že zneužívanie drog je veľkým problémom v športe na všetkých úrovniach.“

Mravné kompromisy

Tlak, že musí vyhrať, môže mladého hráča doviesť i k tomu, že ustúpi od rozumných noriem slušnosti a čestnosti. Kniha Your Child in Sports (Vaše dieťa a šport) poznamenáva: „V modernom svete športu nie je víťazstvo iba niečo dobré; je to to jediné, čo je prijateľné. Prehra nie je iba zlá; je neodpustiteľná.“

Ďalšou drsnou skutočnosťou je, že tréneri často vyvíjajú na hráčov obrovský nátlak, aby ublížili svojim súperom. V jednom článku v časopise Psychology Today sa uvádza: „Aby si bol dobrý v športe, musíš byť zlý. Taký je názor mnohých športovcov, trénerov a športových fanúšikov.“ Jeden profesionálny futbalový hráč opisuje seba v bežnom živote ako „zdvorilého, ohľaduplného a priateľského“. Ale na hracej ploche podstupuje premenu „z doktora Jekylla na pána Hyda“. V opise svojej osobnosti na hracej ploche hovorí: „Vtedy som zlý a protivný... Som veľmi odporný. Nemám nijakú úctu k tomu, koho idem udrieť“. Tréneri často povzbudzujú k takémuto postoju.

Biblia povzbudzuje kresťanov: „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ (Kolosanom 3:12) Mohol by si si rozvíjať takéto vlastnosti, keby si denne počúval reči, ktoré by ťa povzbudzovali a nabádali k tomu, aby si zraňoval, drvil a mrzačil svojich súperov? Šestnásťročný Robert priznáva: „Hrával som v organizovaných športoch. Je ti jedno, koho zraníš, pokiaľ vyhráš.“ Teraz, keď je pokrsteným kresťanom, sa jeho názory zmenili. Hovorí: „Nikdy by som sa k tomu nevrátil.“

Telesné cvičenie, alebo telesné zraňovanie?

Nemali by sa prehliadať ani telesné riziká. Je pravda, že v športe je riziko i vtedy, keď si priatelia zahrajú iba pre zábavu. Ale nebezpečenstvo sa veľmi zväčšuje, keď sú mladí ľudia pri tréningu vedení k tomu, aby sa usilovali podávať výkony takmer na profesionálnej úrovni.

Kniha Your Child in Sports poznamenáva: „Profesionálni hráči sa môžu zraniť. Ale sú to veľmi obratní, telesne zdatní zrelí dospelí, ktorí dobrovoľne riskujú zranenie, a sú za to dobre platení. Okrem toho sú zvyčajne najlepšie a najodbornejšie trénovaní, majú najlepšie vybavenie a stále majú k dispozícii špičkovú lekársku starostlivosť... Školáci také výhody nemajú.“ Kresťanom sa hovorí, aby „predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu“. (Rimanom 12:1) Nemal by si teda dobre zvážiť, či svoje telo nevystavíš zbytočnému alebo nerozumnému riziku?

Ďalšie činitele na zváženie

I vtedy, keď sa zdá, že zdravotné riziko je minimálne, organizované športy pohlcujú veľa času. Tréningy ti môžu ukrojiť nielen zo spoločenského života, ale aj veľa z času, ktorý by mal byť vyhradený na štúdium a domáce úlohy. Časopis Science News uviedol, že vysokoškolskí športovci majú zvyčajne „o niečo horšie známky“ ako ostatní študenti, ktorí sa venujú mimoškolskej činnosti. A čo je ešte závažnejšie, mohol by si zistiť, že ti hra v tíme sťažuje venovať sa tomu, čo Biblia označuje za „dôležitejšie veci“ — duchovným záujmom. (Filipanom 1:10) Polož si otázku: ‚Nebude si členstvo v tíme vyžadovať, aby som vynechával zhromaždenia alebo obmedzil svoju účasť na kazateľskej činnosti?‘

Dôkladne zváž aj možné následky trávenia dlhých hodín s mladými i dospelými, ktorí nezdieľajú tvoje názory na morálku, čistú reč či na súťaženie. Napokon, Biblia hovorí, že „zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky“. (1. Korinťanom 15:33) Zamysli sa napríklad nad tým, čo bolo uvedené v The New York Times na strane za úvodníkom: „Šatňa... je miestom, kde sa muži vyjadrujú opisnými sexuálnymi výrazmi o ženských telách, kde sa vystatujú svojimi ‚úspechmi‘ a žartujú o bití žien.“ Ako by sa ti duchovne darilo, keby si sa rozhodol, že budeš v takomto prostredí? — Porovnaj Jakuba 3:18.

Urobiť múdre rozhodnutie

Uvažuješ o členstve v športovom tíme? To, čo už bolo uvedené, ti asi pomôže zvážiť, či to stojí za to. Keď sa budeš rozhodovať, vezmi do úvahy aj svedomie druhých. (1. Korinťanom 10:24, 29, 32) Samozrejme, nedá sa vytvoriť žiadne striktné pravidlo, pretože okolnosti sa v rôznych častiach sveta líšia. V niektorých oblastiach sa od študentov možno priamo vyžaduje účasť na športe. Ale ak máš pochybnosti, porozprávaj sa o tom so svojimi rodičmi alebo s niektorým zrelým kresťanom.

Mnohí mladí kresťania urobili ťažké rozhodnutie nehrať v kolektívnom športe. Nie je to ľahké, ak si športový typ a naozaj rád športuješ. A tlak zo strany učiteľov, trénerov a rodičov môže ešte zväčšiť frustráciu. Mladý Jimmy pripúšťa: „Zisťujem, že nehrať znamená bojovať so sebou samým. Môj neveriaci otec bol veľký športovec, keď chodil na strednú školu. A tak je pre mňa niekedy ťažké nepripojiť sa k tímu.“ Avšak podpora zo strany veriacich rodičov a zrelých kresťanov v zbore ti veľmi môže pomôcť, aby si sa pevne držal svojho rozhodnutia. Jimmy hovorí: „Som vďačný za svoju mamičku. Niekedy som skľúčený, keď pociťujem tlak hrať. Ale ona je vždy nablízku a pripomenie mi moje skutočné životné ciele.“

Kolektívne športy môžu hráčov naučiť spolupracovať a riešiť problémy. Avšak veľkú príležitosť naučiť sa tomu dáva aj práca v rámci kresťanského zboru. (Porovnaj Efezanom 4:16.) Kolektívne športy môžu byť i zábavné, ale nemusíš byť hráčom v nejakom tíme, aby si sa z nich mohol tešiť. Z niektorých športov sa môžeš potešiť s kresťanskými priateľmi na dvore či v miestnom parku. Ďalšie príležitosti na zdravú hru môžu poskytnúť rodinné výlety. „Je oveľa lepšie zahrať si s druhými zo zboru,“ hovorí 16-ročný Greg. „Hrá sa iba pre zábavu a zároveň si medzi priateľmi!“

Pravda, keď si zahráš na dvore, pravdepodobne ti to neprinesie rovnaké vzrušenie, ako keby si bol v nejakom víťaznom tíme. Nikdy však nezabúdaj na to, že „telesné cvičenie je [v najlepšom prípade iba] na máločo užitočné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko“. (1. Timotejovi 4:8) Rozvíjaj si zbožnú oddanosť, a tak budeš v Božích očiach naozaj víťazom!

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 22]

„Mali sme trénera, ktorý bol doslova posadnutý; vždy na nás kričal a vrieskal... Na tréning som chodieval so strachom“

[Obrázok na strane 23]

Tréneri veľmi často zdôrazňujú víťazstvo — dokonca i za cenu zranenia druhých