Chceli by ste sa zoznámiť s kobrou?
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Indii
NUŽ, chceli by ste? Väčšina dospelých asi povie nie. Ale dieťa pravdepodobne neodmietne. Malé deti, ba ani zvieratá nemajú inštinktívny strach z hadov, a to sa týka aj kobier. Odpor k hadom môže byť zapríčinený nespoľahlivými informáciami, zveličenými zážitkami, mýtmi a mylnými predstavami.
Samozrejme, keď vás pozývame na stretnutie s kobrou, myslíme tým z bezpečnej vzdialenosti! Kobry sú veľmi jedovaté a ani my by sme nechceli k niektorej pristúpiť, vystrieť ruku a pohladiť ju. Nie je ani pravdepodobné, že by kobra na stretnutie s nami počkala; keby počula, že sa približujeme, rýchle by sa snažila ukryť na bezpečné miesto. Uspokojme sa teda s takým zoznámením, že sa o tomto zaujímavom tvorovi dozvieme niektoré pozoruhodné fakty.
Kobry sú plazy z podradu hady (Serpentes) a z čeľade korálovcovitých (Elapidae), skupiny hadov, ktoré majú na prednej strane jedových zubov ryhu. Existuje asi 12 druhov kobier, ktoré žijú v Austrálii, v trópoch Ázie a Afriky až po Arábiu a mierne pásma. Nepochybne najobávanejšou z kobier je kobra kráľovská. S dĺžkou 3 až 5 metrov je najväčším jedovatým hadom na svete. Obľubuje hustý podrast džungle alebo močiar, kde sú hojné zrážky, preto ju možno nájsť v južnej Číne, na Filipínach, v Indonézii, Malajzii, na Myanmare a v niektorých častiach Indie. Uhľovočierny chvost, farebné pruhy na zelenkavožltom tele, ktoré vekom tmavne na tmavé olivovozelené, a skupiny malých škvŕn na krčnom štíte spôsobujú, že vyzerá celkom pekne.
Iné druhy kobry majú dĺžku priemerne jeden až dva metre. V Indii má svoj domov kobra indická čiže okuliarnik indický a je tam veľmi rozšírená. Na štíte má zvláštnu kresbu, ktorá pripomína okuliare. Môže byť čierna, tmavohnedá alebo žltavobiela so širokým, tmavým kruhom na krku a so škvrnitými bielymi a žltými pásmi po celej dĺžke tela. Jedna rasa kobry indickej, Naja naja kaouthia, ktorú možno nájsť na Srí Lanke, ako aj vo východnej a severovýchodnej Indii, je svetlejšia a má menší, guľatejší štít iba s jedným bielym kruhom. V severozápadnej Indii a v Pakistane nachádzame čierno sfarbenú kobru. V Afrike žije okrem iných aj kobra bielokrká nazývaná aj „pľuvajúca“ kobra a kobra egyptská. Kobra egyptská, tmavý had s úzkym štítom, je pravdepodobne ten jedovatý had, ktorému sa pripisuje smrť kráľovnej Kleopatry.
Hady sa pária len v rámci svojho druhu, priťahuje ich zvláštny pižmový pach. Kobra prejavuje väčší záujem o svoju rodinu než iné hady, pričom samec a samica často zostávajú spolu. Samica kobry kráľovskej je jedným z mála hadov, ktoré sú známe tým, že si budujú hniezdo. Opadané lístie navŕši na kôpku asi 30 centimetrov vysokú a nakladie do nej 20 až 50 vajec. Potom sa okolo tejto kôpky ovinie telom a zostáva tam počas inkubačnej doby bez potravy takmer celé dva mesiace. Často zostáva nablízku aj samec. Iné kobry si takéto „hniezdo“ nebudujú, no zostávajú blízko vajec, aby ich chránili.
Mláďatá hadov používajú na pretrhnutie kožovitého vaječného obalu a vykľutie sa vaječný zub, ktorý im neskôr odpadne. Po vyliahnutí sú úplne samostatné a majú úplne vyvinuté jedové žľazy a jedové zuby. Často vystrkujú jazyk, aby „ochutnávali“ okolité veci a dopravili chemické informácie do takzvaného Jacobsonovho orgánu v podnebí pysku. Je to zmyslový orgán čuchu. Táto kombinácia chuti a čuchu pomáha hadovi vystopovať korisť, nájsť partnera alebo uniknúť dravcom.
Mladý had rastie rýchle a zakrátko zvlieka vonkajšiu pokožku, ktorá mu je už tesná. Tento nezvyčajný jav sa pravidelne opakuje, keďže kobra rastie po celý život, pričom sa môže dožiť aj vyše 20 rokov. Jeden alebo dva týždne pred zvliekaním upadne had do letargie, jeho koža je matná a oči má mliečnomodré. Potom sa oči náhle vyjasnia a trením o kamene had uvoľní starú kožu najprv pri pysku. Potom doslovne vylezie z kože, ktorá sa odlupuje vnútornou stranou navonok, od priesvitnej časti nad očami až k chvostu. Teraz je čulý, lesklý had v novom odeve pripravený pokračovať vo svojej bežnej činnosti.
Teplota vzduchu má na kobry veľký vplyv. Ako sa počasie ochladzuje, ich pohyb sa spomaľuje a stanú sa nečinnými. Rozhýbu sa iba vtedy, keď teplota stúpne. Príliš vysoká teplota ich môže usmrtiť. Okrem kobry kráľovskej, ktorá sa živí hadmi, sú potravou kobier potkany, myši, žaby, jašterice, vtáky a iné drobné živočíchy. Keď korisť chytia, vstreknutím jedu ju znehybnia. Prehltnú ju vcelku, lebo kobry nie sú vybavené na žutie potravy. Pružnosť kože a prispôsobivosť sánky umožňuje kobre prehltnúť zviera, ktoré je dva či tri razy väčšie než jej hlava. Zatiaľ čo pysk je úplne zablokovaný obeťou, had dýcha tak, že vysunie vstup hrtana ponad túto „prekážku“, podobne ako plavec používa pri ponáraní dýchaciu trubicu. Teraz rady dozadu zahnutých zubov posúvajú korisť ďalej do hadovho tela. Potom sa had utiahne na tiché miesto, aby korisť pomaly strávil, a niekoľko dní možno nebude jesť. Kobra môže žiť mesiace bez jedla, tráviac tuk, ktorý má nahromadený v tele.
Hady sú obozretné. (Pozri Matúša 10:16.) Obrana kobry spočíva jednak v úniku, keď možno zalezie pod skalu alebo do svojej skrýše v opustenej potkanej diere, jednak v znehybnení, čím sa vyhne odhaleniu. Keď sa ocitne zoči-voči nepriateľovi, vztýči prednú časť tela, roztiahne štít a syčaním sa ho snaží zastrašiť. Uhryznutie je posledným východiskom.
Uhryznutie hadom
Uhryznutie hadom vo vidieckych oblastiach Afriky a Ázie často nebýva hlásené, ale predpokladá sa, že na celom svete každý rok uhryznú jedovaté hady asi jeden milión ľudí. India drží rekord v počte usmrtených — asi 10 000 ročne — a väčšina je uhryznutých okuliarnikom indickým. Asi 10 percent uhryznutí kobrou je smrteľných.
Kobra je pomalšia než veľa iných hadov; svižný mungo, jeden z jej hlavných nepriateľov, ju môže svojou taktikou premôcť. Opakovane na hada skáče a uhýba pred jeho útokmi, takže kobra sa vyčerpá a zneistie. Mungo sa jej napokon zahryzne za krčný štít a zlomí jej krk. Veľa hadov útočí vtedy, keď sú stočené, a preto je ťažké odhadnúť ich dosah, ale kobra vztýči prednú časť tela a útočí priamo dole. Vzdialenosť je možné odhadnúť a človek sa môže dostať z jej dosahu, pretože je relatívne pomalá.
Niektoré kobry, napríklad kobra bielokrká a kobra čiernokrká v Južnej Afrike a kobry v severovýchodnej Indii, sa bránia pľuvaním. Had sa vztýči, namieri jedové zuby na obeť a prudkým vydýchnutím vzduchu môže vystreknúť dva tenké prúdy jedu na vzdialenosť viac ako dva metre. Na pokožke to nespôsobí nijaké poškodenie, ale ak sa jed dostane do očí, môže zapríčiniť dočasnú slepotu, a keď sa rýchle nevymyje, trvalé oslepnutie. Je to zvláštne, no zdá sa, že had dokáže zacieliť na oči.
Predpokladajme, že vás uhryzla kobra. Čo by ste mali robiť? Jed je vytlačený z jedových žliaz v čeľustiach hada cez dva krátke, nepohyblivé jedové zuby s ryhou, umiestnené v prednej časti čeľuste. Tieto jedové zuby prepichnú kožu a vstreknú jed podobne ako injekčná striekačka. Jediným bezpečným liekom pri uhryznutí je sérum proti hadiemu jedu, ktoré sa pripravuje z jedu štyroch jedovatých hadov. Začiatkom 20. storočia bola India prvou krajinou, v ktorej sa vo veľkom používalo sérum proti hadiemu jedu. Sérum v prášku je účinné päť rokov, pričom sa nemusí držať v chladničke; vstrekuje sa rozpustené v destilovanej vode.
Príznaky uhryznutia kobrou sú bolesť a opuch postihnutého miesta, nejasné videnie, nestabilita, ochrnutie hrtana a spomaľujúce sa dýchanie. Keď had vstrekol veľkú dávku jedu a nepodá sa žiadne sérum, o dve hodiny nastane smrť.
Zaklínač hadov
Zaklínanie hadov je veľmi stará forma zábavy. Praktizuje sa väčšinou na Východe, no do svojho programu ho zaradili aj niektoré západné cirkusy. Pre svoj nezvyčajný štít a sklon k vznetlivosti je okuliarnik indický najobľúbenejším hadom zaklínačov, ale používajú sa aj iné hady s pôsobivým vzhľadom, ako je kobra kráľovská a červeno sfarbený piesočník krátkochvostý. Keď zaklínač, zručný showman, hrá na píšťale, kobra sa v košíku vztýči a roztiahne štít do obvyklej obrannej pozície. Kobra reaguje na pohyby zaklínača, keď sa naňho uprene pozerá, pripravená brániť sa pri prípadnom útoku. Väčšina kobier, ktoré zaklínači používajú, má jedové zuby odstránené, no niektorí zaklínači riskujú a pracujú s hadmi, ktoré jedové zuby majú.
V starovekej Indii bol potulný zaklínač hadov aj vykladačom náboženských predstáv a mýtov, a to mu dodávalo popularitu. Dnes je výnosnejšie konať predstavenie pred hotelmi, ktoré navštevujú turisti, čo radi fotografujú. Niektorí zaklínači hadov navštevujú domy a hovoria majiteľovi, že v jeho veľkej záhrade sú pravdepodobne hady. Za dohodnutú sumu sa zaklínač ponúkne, že ich vychytá. Zmizne v kríkoch a po nejakom čase, zatiaľ čo počuť len hlas jeho píšťaly, sa vráti s vrecom plným hadov. Samozrejme, majiteľ domu urobí múdro, keď bude na zaklínača dohliadať alebo sa aspoň presvedčí, či si nepriniesol vrece s hadmi so sebou!
Hadie rezervácie vzdelávajú
Hadie rezervácie podporujú záujem o plazy. Financujú výskum, poskytujú vzdelávanie v oblasti prevencie a liečby uhryznutia hadom a pracujú na ochrane hadov pred ľudskou chamtivosťou a nevedomosťou. Kobry sú zabíjané pre svoju krásnu kožu, z ktorej sa robia opasky, kabelky, topánky a iné luxusné predmety. V Indii bolo v jednom roku pre kožiarsky priemysel zabitých viac než desať miliónov hadov. Hady sú zabité a hneď stiahnuté z kože. V Indii sa na farbenie používajú rastlinné farbivá, koža sa leští a niekedy sa strieka lakom, aby bola lesklá a odolná proti vode.
Hodnotu kobry nemožno ani odhadnúť. Zachraňuje tony obilia tým, že zabíja potkany a iných škodcov. Z jej jedu sa získavajú séra, lieky proti bolesti a iné liečivá. Nemocnica Tata Memorial Cancer Institute v Bombaji študuje účinky kobrieho jedu na rakovinové bunky.
Páčilo sa vám stretnutie s kobrou? Je krásna, užitočná, opatrná, dobre vyzbrojená na sebaobranu. Keď ju spoznáme lepšie, môže nám to pomôcť oceniť si tak veľmi osočovaného člena živočíšnej ríše.
[Rámček na strane 19]
Uctievanie kobry a povery
UCTIEVANIE kobry existovalo od staroveku. Motívy kobry boli nájdené na pečatidlách v Mohendžo-daro, meste jednej z najstarších civilizácií, ktoré archeológovia odkryli. Od tretieho tisícročia pred n. l. až podnes sa milióny ľudí v Indii pozerajú na kobry s poverčivou úctou. Je zaujímavé, že mnohé príbehy o kobrách možno rozpoznať ako prekrútené mýty vytvorené na základe skutočných historických udalostí.
„Príbeh“ o stvorení rozpráva o čase, keď nebolo vo vesmíre nijaké svetlo. Z temných vesmírnych vôd bol ako prvý vytvorený žiarivý boh Višnu, potom boli vytvorené nebesia, zem a podsvetie. Z ostatného materiálu bola vytvorená obrovská kobra nazvaná Šéša (zostávajúca časť). Mýty pripisujú Šéši 5 až 1000 hláv a kresby zobrazujú Višnua spočívajúceho na stočenej Šéši, chráneného mnohými hlavami s roztvorenými štítmi. Zemetrasenia sa pripisujú Šéšinmu zívaniu, a oheň z jej pysku alebo jej jed zničí svet na konci vekov.
Hindská mytológia zobrazuje kobry-ľudí nazývaných nágovia, ktorí obývajú podsvetie Nagalok čiže Patala. Kráľ opíc Hanumán tvrdí, že vo „Veku dokonalosti“ boli všetci ľudia svätí, bolo iba jedno náboženstvo a neboli nijakí démoni či nágovia. Hady sa podľa legendy stali strážcami bohatstiev zeme a mali veľké poznanie a magickú moc. Šéšu, niekedy nazývanú aj Vasuki, bohovia používali na stĺkanie mliečneho mora, ktoré vytváralo amrit, nektár, ktorý dával nesmrteľnosť. Podsvetie ovládané nágmi je zobrazované ako najžiaducejšie miesto — bojovníkom, ktorí zomrú vo vojne, sú v ňom sľúbené nepredstaviteľné rozkoše.
Nie všetky mýtické kobry sú však považované za dobré. Jeden „príbeh“ spomína stretnutie Krišnu, ktorý je vtelením Višnua, a Kálije, veľkého, zlého démona-kobry. Kresby zobrazujú víťazného Krišnu s nohou na hlave tohto veľkého plaza.
Manasu čiže Durgamu, kráľovnú nágov, uctievajú ženy, aby chránili svoje deti pred hadím uhryznutím. Na sviatku Nágapančami uctievači hadov lejú na sochy kobry a do kobrích dier mlieko a dokonca krv. Ženy uctievajú kamenné alebo strieborné sochy kobry v chrámoch a prinášajú im obete, dúfajúc, že počnú chlapca.
Kobra vo filmoch
Mytologická kobra je veľmi populárnym námetom filmov natočených v Indii — od roku 1928 bolo vyrobených vyše 40 takýchto filmov. Kobra je obyčajne zobrazovaná ako ochrankyňa dobra, pomocníčka svojich ctiteľov a ničiteľka zlých. Populárny je mýtus o kobrách Ičadari, ktoré majú údajne moc brať na seba ľudskú podobu. Majú údajne jedného oddaného partnera. Keď je partner zabitý, kobra dokáže v očiach mŕtveho hada vidieť obraz toho, kto partnera zabil, a vydá sa na cestu za pomstou. To býva živým námetom mnohých filmov. V príbehu dominujú hadie tance; pri hudbe, ktorá sa podobá hudbe zaklínača, tanečníci napodobňujú pohyby hada, dokonca sa plazia po zemi.
Dokumentárny film Šakti bol natočený počas sviatku v Rádžastáne (India), kde sa každý rok v auguste schádzajú v púšti státisíce uctievačov hadov. Pod páliacim slnkom, pri teplote prekračujúcej 50 °C, sa títo uctievači hadov bičujú železnými prútmi a vyše dvoch kilometrov sa plazia po bruchu po páliacom piesku k chrámu hadieho boha Gógu. Historický kráľ Góga z desiateho storočia n. l. údajne zachránil svoj ľud pred moslimskými votrelcami tak, že zaviedol armádu nepriateľa do oblasti zamorenej hadmi, kde bola zdecimovaná hadím uhryznutím.
[Rámček na strane 20]
Kobra ich zachránila
Dve rodiny v indickej dedine Sastur majú dôvod, aby boli kobre vďačné. Dňa 30. septembra 1993 ich včasráno asi o 3.50 zobudilo hlasné syčanie kobry, ktorá sa plazila von z ich domu. Prenasledovali ju až na polia, aby ju zabili. O 4.00 zrovnalo ich dedinu so zemou hrozné zemetrasenie, ktoré postihlo strednú Indiu a usmrtilo takmer všetkých obyvateľov. Tieto dve rodiny prežili — vďaka systému včasného varovania, ktorý má kobra zabudovaný.
[Obrázky na stranách 16, 17]
Pohľad na ázijský druh kobry zozadu a spredu
Vložený obrázok: Čierno sfarbená kobra pri slnení sa na teplom kameni roztiahne svoj štít
[Pramene ilustrácií]
Obrázky na 16. až 20. strane: A. N. Jagannatha Rao, Trustee, Madras Snake Park Trust
[Obrázky na strane 18]
Pohľad na čierno sfarbenú kobru spredu a zozadu