Boh sa nám dal nájsť

KEĎ kráľ Dávid odovzdával kráľovstvo svojmu synovi Šalamúnovi, dal mu túto radu: „Poznaj Boha svojho otca a slúž mu celým srdcom a dušou plnou potešenia; lebo Jehova skúma všetky srdcia a rozoznáva každý sklon myšlienok. Ak ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť; ale ak ho opustíš, navždy ťa odvrhne.“ — 1. Paralipomenon 28:9.

To sa potvrdilo aj v našom prípade. Hľadali sme Boha a skutočne sme ho našli — ale iba po tom, čo sme boli odvedení mnohými falošnými cestami. Sme presvedčení, že Jehova rozpoznal, ako mocne bol sklon našich myšlienok sústredený na neho a na jeho službu, a dal sa nám nájsť. Tu je správa o tom, ako sa to stalo.

Boli sme štyria bratia a vyrástli sme na Floride (USA). Náš otec pracoval v predĺžených zmenách ako kuchár, aby uživil rodinu. Matka bola v domácnosti a my štyria chlapci sme robili rôzne práce: kosili sme trávu, doručovali sme noviny — čokoľvek, čím by sme prispeli k príjmu našej rodiny. Matka bola katolíčka a otec bol baptista. Všetci sme verili v Boha, ako aj Biblii, no nerobili sme v súvislosti s tým nič a len zriedkakedy sme išli do kostola. Bolo to začiatkom sedemdesiatych rokov, keď vrcholila popularita zvonových džínsov, dlhých vlasov a rockovej hudby. To všetko ovplyvňovalo náš život.

Bolo to až roku 1982, keď sa dvaja z nás — 24-ročný Scott a 17-ročný Steve — začali vážne zaujímať o Bibliu a začali pociťovať obavy zo zhoršujúcich sa pomerov vo svete. Scott mal vlastnú stavebnú firmu. Firma prosperovala, a tak sme sa presťahovali do spoločného bytu. Zunovalo nás jednotvárne prostredie barov a spôsob života spojený s takým prostredím. Vedeli sme, že musí existovať dačo príťažlivejšie a príjemnejšie. Začali sme pociťovať hlad po duchovných veciach. Pravidelné čítanie Biblie nám pomohlo vypestovať si túžbu po lepšom poznaní a porozumení Božieho Slova.

V nedeľu sme začali chodiť do rôznych kostolov. V tých, do ktorých sme chodievali blízko nášho domova v Lake Worth na Floride, bývalo 25 minút nedeľnej kázne venovaných téme dávania peňazí. „Dávajte veľkoryso, siahnite hlboko do vrecka,“ hovorieval kazateľ, keď sa do pol tela vykláňal cez rečnícky pult. Misky na peňažné zbierky často kolovali počas jedného zhromaždenia aj tri razy, takže mnohí ľudia odchádzali domov s prázdnymi vreckami. Chodili sme do mnohých kostolov, ale stretávali sme sa iba s ďalšími miskami, ktoré kolovali, a s dobročinnými zbierkami.

Výstraha pred Jehovovými svedkami

Boli sme naočkovaní tým, čo sme považovali za základné biblické náuky, a prijímali sme ich, keďže učiteľmi boli profesionálni teológovia. Jedna prednáška bola o kultoch v Amerike a na prvom mieste boli Jehovovi svedkovia. Vystríhali nás, že neveria v Ježiša, že majú vlastnú Bibliu, že nejdú do neba a veria, že nijaké peklo neexistuje. To všetko nás samozrejme priviedlo k záveru, že svedkovia nie sú správnym náboženstvom.

Vtedy sme mali veľkú horlivosť, ale nie podľa presného poznania. (Rimanom 10:2) Vedeli sme, čo Ježiš povedal v Matúšovi 28:19, 20 — že musíme kázať dobré posolstvo a robiť učeníkov. V tom čase sme chodievali do 2000-člennej cirkvi nazývanej Biblické mesto, kde sme patrili ku skupine asi 100 mladých ľudí vo veku od 17 do 30 rokov. Scott sa snažil primäť ich k nejakej forme kázania — no bezúspešne.

A tak sme začali vlastnú kazateľskú kampaň. Scotta napadlo, že by sme mohli postaviť stánok na miestnom blšom trhu a rozdávať traktáty a Biblie. Tak sme to aj robili. Išli sme do miestneho „kresťanského“ kníhkupectva a kúpili sme veľké množstvo traktátov a Biblií. Potom sme išli na blší trh, postavili sme dve kozy na pílenie dreva, na to sme dali kus preglejky, na ňu sme položili traktáty a Biblie a snažili sme sa stať „činiteľmi slova, a nie iba poslucháčmi“. — Jakub 1:22, King James Version.

Ako týždne plynuli, takzvaná služba na blšom trhu sa rozrastala. Ponúkali sme anglickú aj španielsku literatúru. Mali sme aj Biblie, 30 rôznych traktátov a dokonca odznaky s nápisom „Boh ťa miluje“. Trochu neskôr Scott kúpil stroj na tlačenie krátkych biblických nápisov na tričká, napríklad: „Čítali ste už dnes Bibliu?“, „Čudujete sa, prečo sa usmievam? Mám v srdci Ježiša Krista“ a veľa ďalších. Jedno tričko malo nápis „Zjavenie“ s obrázkom štyroch jazdcov.

Mysleli sme si, že vydávame tiché svedectvo, a nosili sme tričká všade. Každú sobotu a nedeľu od ôsmej ráno do jednej hodiny popoludní sme mali službu na blšom trhu. Keď ste išli cez parkovisko a zbadali ste na autách traktáty, tak to bola naša práca. Všetku literatúru sme rozširovali za dobrovoľné dary, i keď bolo darovaných iba veľmi málo peňazí. Jeden rok sme spočítali ročné výdavky a tie činili vyše 10 000 dolárov.

Stretávame Jehovovho svedka

Raz, keď sme si boli zaplávať na jednej pláži v meste Bonita Springs, prišiel k nám nejaký starší muž a povedal, že videl na nárazníku nášho nákladného auta nálepku a všimol si naše tričká. Začal hovoriť o Biblii a argumentovať z Písiem. Predložil na úvahu text zo Skutkov 2:31, opýtajúc sa: „Ak existuje ohnivé peklo a idú do neho iba zlí ľudia, prečo potom Biblia hovorí, že Ježiš bol v pekle?“ Pokračoval, spomínajúc mnoho ďalších textov. Nakoniec Scott povedal: „Vy musíte byť Jehovov svedok.“ Muž odpovedal: „Áno, som.“ Na to Scott povedal: „Vy neveríte v Ježiša.“ Svedok hovoril ďalších dvadsať minút o Ježišovi, ale akosi to na nás nezapôsobilo.

Cez víkendy sme pokračovali so službou na blšom trhu. Robili sme to už tri roky — po celý čas sme verili, že máme pravdu a robíme správnu vec. Chodievali sme aj do kostolov, každú nedeľu večer do iného, a nikdy sme neboli spokojní ani s jedným, do ktorého sme išli. Potom už nebolo ďalších kostolov, kam by sme išli, a tak sme sa jeden večer rozhodli, že pôjdeme do jedného „kostola Jehovových svedkov“. Chceli sme im kázať o Ježišovi. V telefónnom zozname sme si vyhľadali adresu a v nedeľu večer sme tam išli. Keď sme sa dozvedeli, že zhromaždenie nemajú v nedeľu večer ako všetky ostatné cirkvi, usúdili sme, že skutočne neveria v Ježiša. Na oznamovacej tabuli s rozpisom zhromaždení sme videli, že v pondelok večer majú štúdium knihy. Prišli sme teda v pondelok a priniesli sme si so sebou svoje Biblie a obliekli sme si svoje tričká. Pamätáme si, že sme sa niekoľko minút rozhodovali, ktoré tričko si vziať — ktoré by bolo dobrým svedectvom. Prišli sme trochu skôr, a tak k nám pristúpilo niekoľko bratov. Boli srdeční a priateľskí. Hneď sme sa dostali do vážnej diskusie o Zjavení. Pozvali nás, aby sme zostali na zhromaždení. Dali nám knihu Zjednotení v uctievaní, a tak sme si sadli.a Jeden brat začal štúdium modlitbou.

Pozorne sme počúvali. Na záver modlitby povedal: „V mene Ježiša Krista, amen.“ Prekvapene sme sa na seba pozreli. „Počuli sme správne? Modlil sa v mene Ježiša!“ Vtedy sa nám oči akoby otvorili a spadli nám z nich hrubé šupiny. Ak sú naše srdcia rýdze, teraz bol čas na počúvanie. Brat požiadal, aby si všetci vyhľadali v knihe Zjednotení v uctievaní 21. kapitolu, ktorá bola o Ježišovi a o tom, ako nebyť časťou sveta. Lepšieho štúdia sme sa ani nemohli zúčastniť. Bolo o Ježišovom živote a službe, o posledných dňoch a o neutralite. Počuli sme, ako mladí ľudia podávajú komentáre o mnohých veciach, ktoré sme nepoznali. Potom, na záver zhromaždenia, brat opäť vyslovil modlitbu v Ježišovom mene!

Sme duchovne sýtení

Vošli sme do sály smädní po pravde a tu bola, a ani nie ďaleko. Odišli sme s vedomím, že sme boli duchovne nasýtení, a do kostola sme viac nevkročili. Nasledujúci večer, keď sme si vo verejnej práčovni prali bielizeň, všimli sme si vedľa automatu na malinovku veľkú kopu časopisov Strážna veža a Prebuďte sa! — bolo ich aspoň 150. Nikdy predtým sme ich nečítali, no teraz sme ich zbalili a vzali so sebou, lebo nás zaujímali mnohé námety.

Jeden článok kládol otázku: „Veríte v trojicu?“ Iný: „Skutočne existuje peklo?“ V jednom Prebuďte sa! bol článok o náboženských obrazoch. V ten večer si Steve prečítal článok o trojici, veľa skúmal, vyhľadával všetky biblické texty a o pol jednej v noci zobudil Scotta, aby mu povedal, čo sa dozvedel. Nasledujúci deň, v stredu, si Steve po skončení práce prečítal článok o pekle. Rozoberal Jána 11:11, kde Ježiš povedal, že Lazar iba spí. Keď Steve zbadal Scotta, povedal: „Moja Biblia neučí o nijakom ohnivom pekle.“ Po prečítaní Prebuďte sa! o obrazoch a rôznych tvaroch krížov sme svoje hodili do smetiarskeho auta a pozerali sme sa za ním, ako ich odváža. Pozreli sme na seba, pokývali sme hlavami a usmiali sa. Vedeli sme, že sme našli niečo skutočne mimoriadne — pravdu.

O deň neskôr sme dostali dve škatule. Bolo v nich 5000 traktátov, ktoré hovorili, že keď sa nebudete kajať, pôjdete do pekla. Teraz sme vedeli, že veľa takýchto traktátov je podľa biblického učenia nepravdivých. Trochu zmätení sme v pondelok večer opäť išli na štúdium knihy a priniesli sme so sebou množstvo traktátov. Opýtali sme sa: „Je tento v poriadku?“ V priebehu jedného večera sme prezreli všetky. Čoskoro bola na zemi hromada traktátov; ani jeden nebol v súlade s učením Biblie. Všetkých sme sa zbavili. Vedeli sme, že naša novonájdená viera znamená život pre nás aj pre tých, ktorým kážeme. Chceli sme začať študovať Bibliu hneď, bez akýchkoľvek prekážok.

Presťahovali sme sa na Aljašku. Na prvom zhromaždení sme sa opýtali staršieho, či bude s nami každý deň študovať Bibliu. Myslím, že nás všetci prítomní počuli. Robili sme pekný pokrok, preštudovali sme knihu Žiť navždy a na jednom z dvojdňových zjazdov sme sa chceli dať pokrstiť.b Ale nejaký čas sme ešte museli počkať. Naším cieľom bola priekopnícka služba. Nečakane ochorel náš otec a museli sme sa vrátiť na Floridu, aby sme mohli pomôcť.

Napredujeme k duchovnej zrelosti

Na Floride sme ďalej pekne pokračovali, preštudovali sme knihu Zjednotení v uctievaní a v roku 1987 sme sa dali pokrstiť. Bolo to po 11 mesiacoch odvtedy, čo sme začali. Hneď sme začali s pomocnou priekopníckou službou a po šiestich mesiacoch sme sa stali pravidelnými priekopníkmi. Po jeden a pol roku sme boli obidvaja vymenovaní za služobných pomocníkov. Dva roky po krste sme sa ocitli v brooklynskom Bételi, kde Scott slúži ešte i dnes a kde dva roky študoval čínštinu. Steve teraz slúži v Moskve (Rusko) ako pravidelný priekopník. Obidvaja sme našli pravdu a hľadali sme ju práve tak, ako to opisujú Príslovia 2:1–5: „Syn môj, ak prijmeš moje slová a ak zachováš v sebe moje prikázania, aby si svojím uchom venoval pozornosť múdrosti, aby si naklonil svoje srdce k rozlišovacej schopnosti, ak budeš okrem toho volať po porozumení a dvíhať svoj hlas k rozlišovacej schopnosti, ak to budeš stále hľadať ako striebro a stále po tom pátrať ako po skrytých pokladoch, vtedy porozumieš bázni pred Jehovom a nájdeš pravé poznanie Boha.“

Ako sa Steve dostal do Moskvy

Keď človek žije v New Yorku a ovláda aj nejaký cudzí jazyk, je kazateľská služba zaujímavejšia — a v domnení, že Jehova azda čoskoro otvorí dvere príležitosti v Rusku — rozhodol som sa študovať ruštinu. V čase, keď som slúžil v brooklynskom Bételi, som začal chodiť na štúdium knihy do ruskej skupiny. Bola tam iba jedna ruská študijná skupina, ktorá študovala knihu a schádzala sa vždy v piatok. Ako čas plynul, začal som s ruskou skupinou viac spolupracovať. Pripojil som sa k nim v kazateľskej službe, čo bolo veľmi radostné, lebo ruskí ľudia sú srdeční. Napísal som na služobné oddelenie Bételu a požiadal som o preloženie do ruskej skupiny. Bol som šťastný, že s tým súhlasili.

Jedného dňa pri rannom uctievaní v Bételi povedal prezident Watch Tower Bible and Tract Society Milton G. Henschel rodine Bétel, že nasleduje mimoriadna správa. Potom oznámil, že Jehovovi svedkovia v Rusku boli zákonne uznaní a naši bratia sa teraz budú tešiť zo slobody uctievania. Nemyslím, že by niekto v Bételi mohol zabudnúť na radosť, ktorú sme v to ráno pociťovali, keď sme počuli takú vynikajúcu správu. V tej chvíli som si pomyslel, že by bolo veľkou výsadou patriť do toho rozľahlého nového obvodu.

Začal som si písať s ruským bratom menom Voloďa, ktorý býva v Krasnodare (Rusko). Pozval ma na návštevu do Ruska. A tak som si v júni 1992 zbalil kufre a vydal som sa na cestu do Moskvy. Po príchode som bol veľmi šťastný, že som osobne spoznal brata Voloďu, ktorý ma čakal na letisku. Býval som u brata Stefana Levinského, ktorý je 45 rokov v pravde. Bol prvým svedkom, s ktorým som sa v Moskve zoznámil. Pre svoj postoj za pravdu strávil veľa rokov vo väzení. Pohostinnosť bratov bola skutočne úžasná.

Nuž, bol som v Moskve, ale jazyk som veľmi neovládal. Vtedy tam boli iba štyri zbory a zdalo sa, že všetci bratia sa vzájomne poznajú. Po zdolaní mnohých ťažkostí a prekážok sa mi podarilo predĺžiť si vízum. Z času na čas môžem pracovať, aby som pokryl svoje výdavky. Najväčším problémom bolo naučiť sa po rusky tak, aby som mohol komunikovať a duchovne sa sýtiť na zhromaždeniach. Išlo to pomaly a, samozrejme, ešte stále na tom pracujem.

Mal som tú výsadu, že som sa zúčastnil na mnohých zjazdoch a bol som svedkom úžasného vzrastu a rekordného počtu pokrstených. Vidieť úprimnú horlivosť našich bratov tu je zážitok, ktorý veľmi posilňuje vieru. Nevymenil by som to za nič na svete. Keď som sem prišiel, veľa bratov a sestier, ktorých poznám, práve študovalo alebo boli práve pokrstení, a teraz slúžia ako pravidelní priekopníci, služobní pomocníci alebo členovia Bételu v meste Solnečnoje neďaleko Sankt Peterburgu (Rusko).

Náš zbor, ktorý má návštevnosť vyše 530 osôb, každú nedeľu celkom naplní sálu a každý mesiac máme priemerne 12 nových nepokrstených zvestovateľov. Pri poslednom sčítaní bolo v našom zbore 380 zvestovateľov, 3 starší a 7 služobných pomocníkov. Náš zbor hlási vyše 486 domácich biblických štúdií. Vo februári 1995 som mal výsadu navštevovať našich 29 skupín štúdia knihy a predniesť služobný prejav. Každý týždeň som navštívil štyri skupiny. Aj pred každým zjazdom sme veľmi zamestnaní, lebo preberáme otázky s uchádzačmi o krst. V máji 1995 sme mali zvláštny zjazdový deň a z nášho zboru bolo pokrstených 30 ľudí. Dovedna bolo pokrstených 607 osôb a prítomných bolo vyše 10 000. Na letnom oblastnom zjazde bolo 24 osôb z nášho zboru medzi 877 pokrstenými! V našom zbore máme 13 priekopníkov a troch zvláštnych priekopníkov. Dovedna hlásia asi 110 biblických štúdií. V súčasnosti máme 132 nepokrstených zvestovateľov.

Na Pamätnej slávnosti roku 1995 sme mali 1012 prítomných. Spoločnosť práve vyslala do nášho zboru poľského brata Mateusza. Absolvoval školu služobného vzdelávania a bude nám veľkou pomocou. Teraz máme troch starších. Preto bude vytvorený ďalší zbor a náš obvod — s takmer jedným miliónom obyvateľov — bude rozdelený na dva. Každý z dvoch zborov bude mať asi 200 zvestovateľov. Jeden zbor bude mať dvoch starších a druhý zbor jedného staršieho. Blíži sa ďalší zjazd, a tak budeme teraz preberať otázky so 44 záujemcami, ktorí budú na tomto zjazde pripravení na krst. Je to neuveriteľné! Skutočný duchovný raj! Je to úžasné! Je to naozaj Jehovova ruka v činnosti. Zdá sa, že jeho voz teraz uháňa cez Rusko. V októbri 1995 bolo v Moskve asi 40 zborov. Tento počet by sa mohol ľahko zdvojnásobiť, keby bolo dosť starších.

Dni našej služby na blšom trhu sú dávno minulosťou. Scott je v brooklynskom Bételi, Steve slúži ako starší v jednom moskovskom zbore — a obidvaja sú veľmi vďační Bohu, že sa im dal nájsť. Modlíme sa, aby ešte milióny ďalších hľadali Boha a aby sa im dal nájsť. — Rozprávali Scott a Steve Davisovci.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 12]

Scott

[Obrázok na strane 13]

Steve

[Obrázok na strane 15]

V jednom moskovskom zbore je každú nedeľu na zhromaždení vyše 530 prítomných