Matrioška — aká pekná bábika!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V RUSKU

HNEĎ ako ma turisti, ktorí prídu na návštevu, zbadajú, zdá sa, že väčšina z nich je rozhodnutá vziať si ma so sebou domov a sú ochotní vynaložiť na to veľkú sumu peňazí. Naozaj neviem, čo ich na mne priťahuje. Napokon, vedia o mne tak málo. Možno je to len móda. Dovoľte však, aby som sa predstavila. Volám sa Matrioška a pochádzam — ale začnime teda od začiatku.

V skutočnosti nikto naozaj nevie, odkiaľ som prišla a kto sú moji skutoční rodičia. Príbeh má dve verzie. Niektorí tvrdia, že som vznikla na japonskom ostrove Honšú ako ojedinelá hračka pozostávajúca z niekoľkých navzájom súvisiacich častí. Hovoria, že z Honšú ma do Ruska priniesla koncom 19. storočia manželka ruského mecenáša Savvu I. Mamontova (1841–1918). Naproti tomu podľa istého Japonca to bol jeden ruský mních, ktorý ako prvý priniesol do Japonska myšlienku urobiť zo mňa neobyčajnú bábiku. No nech je to akokoľvek, ruským remeselníkom sa táto myšlienka zapáčila a zrodila sa Matrioška.

Koncom 80. rokov 19. storočia Rusko rozvíjalo svoju ekonomiku a kultúru. Zároveň Rusi venovali väčší záujem zachovaniu svojej ľudovej tradície. Inteligencia, rozhodnutá oživiť ruskú kultúru, sa začala zoskupovať okolo Mamontova, vrátane takých známych ruských maliarov, ako bol Iľja Repin, Viktor Vasnecov a Michail Vrubeľ. V záujme zachovania pamiatky na ruskú ľudovú tvorivosť boli neďaleko Moskvy vybudované umelecké ateliéry. Tam boli zo všetkých častí krajiny zozbierané ľudové predmety, hračky a bábiky.

Moje prvé náčrty urobil profesionálny umelec Sergej Maľutin, no vtedy som vyzerala trochu inak. Mala som zobrazovať vidiecke dievča s okrúhlou tvárou a žiarivými očami. Mala som oblečený sarafán (po zem dlhý odev pridržiavaný dvoma pásmi) a mala som starostlivo upravené hladké a lesklé vlasy z veľkej časti skryté pod veľkou pestrou šatkou. Boli do mňa vložené ďalšie postavičky, každá menšia než predchádzajúca. Mali oblečené kosovorotky (ruské blúzy so zapínaním na boku), košele, podďovky (mužské predĺžené vesty) a zástery. Ako ukázali Maľutinove náčrty, takto som vyzerala, keď ma urobili v Moskve okolo roku 1891.

Často som premýšľala o svojom mene. Dozvedela som sa, že koncom 19. storočia bolo v Rusku meno Matriona (v zdrobnenej forme Matrioška) jedným z najobľúbenejších ženských mien. Je odvodené z latinského základu matrona a znamená „matka“, „vážená pani“ alebo „matka rodiny“. Vkladanie jednej postavičky do druhej bolo tiež primeraným symbolom plodnosti a neustáleho pokračovania.

Neľahká výroba

Je známe, že v snahe zhotoviť ma ľudia pokazili veľké množstvo materiálu a napokon sa porazení vzdali. Nie div, lebo až donedávna bola znalosť toho, ako ma zhotoviť, tajomstvom. A tak ma mohlo vlastniť iba málo ľudí. Teraz vás však do tohto tajomstva zasvätím.

Práca spojená s mojím zhotovením si vyžaduje ozajstnú zručnosť. V prvom rade je potrebné zvoliť správny druh dreva. Obvykle je vybrané lipové drevo pre jeho mäkkosť, menej často jelša alebo breza. Stromy sa stínajú zvyčajne na začiatku jari a potom je z nich olúpaná väčšina kôry, pričom sa z nej nechá iba toľko, koľko stačí na to, aby drevo počas sušenia nepraskalo. Kmene sa potom niekoľko rokov nechajú naukladané tak, aby mohli mať pri sušení správne prúdenie vzduchu.

Drevo treba rezať v správnom čase, keď nie je ani príliš suché, ani príliš vlhké. Iba odborník môže určiť, kedy je ten pravý čas. Každý kus dreva prechádza až 15 rôznymi operáciami. Najmenšia bábika zo sady — tá, ktorú nemožno rozložiť — je urobená ako prvá. Niekedy je taká malá, že si musíte namáhať oči, alebo dokonca použiť lupu, aby ste ju videli jasne.

Keď je najmenšia bábika urobená, remeselník začína ďalšiu postavičku, do ktorej sa vmestí prvá bábika. Kus dreva sa spracuje na potrebnú výšku a rozreže na hornú časť a dolnú časť. Najprv sa robí dolná časť bábiky. Potom sa zvnútra oboch častí druhej bábiky odstráni drevo, aby sa menšia bábika pohodlne vmestila dnu. Mimochodom, zručný remeselník si nerobí starosti s vymeriavaním, ale spolieha sa výlučne na skúsenosť. Potom proces opakuje a robí o trochu väčšiu bábiku, do ktorej sa vmestia predchádzajúce dve.

Počet bábik vložených do seba sa pohybuje od 2 do 60. Najväčšia bábika môže byť taká vysoká ako jej výrobca! Každá bábika sa po dokončení natrie škrobovým lepidlom, ktoré zaplní akékoľvek jamky na povrchu. Začína sa záverečné sušenie a bábika sa leští, aby sa dosiahol hladký povrch, a tak sa umožnilo maliarovi rovnomerne naniesť farbu. Potom dostáva bábika svoju jedinečnú podobu.

Čas priniesol zmeny

Ako ľudia starnú, menia sa, a to isté možno povedať aj o mne. Remeselná výroba Matriošky sa postupne rozšírila z Moskvy aj do iných miest a mestečiek vrátane Semionova, Polchovského Majdanu, Viatky a Tveru.a Každé miesto si rozvinulo vlastný štýl a spôsob výzdoby. Strata pravej totožnosti bola znepokojujúca, ale nesťažovala som sa. Počas oslavy stého výročia vojny, ktorá sa odohrala v roku 1812, si niekto objednal sadu bábik zobrazujúcich ruského generála Michaila Kutuzova a francúzskeho generála Napoleona Bonaparteho. Títo dvaja generáli boli zhotovení ako najväčšie bábiky a ďalší generáli, ktorí stáli v tejto vojne proti sebe, boli urobení menší, aby sa vmestili do svojho veliteľa.

Výroba a predaj takéhoto druhu bábiky boli dlho prísne kontrolované. Avšak politické zmeny koncom 80. rokov poskytli remeselníkom nové možnosti a slobodu. Teraz mohli vyrábať a predávať svoje výrobky bez obáv.

Maliar Sikorskij bol jedným z prvých, ktorého bábiky si verejnosť obľúbila. Jeho bábiky dosahujú najvyššie ceny, pričom jednotlivé sady stoja až 3000 dolárov. Jeho úspech podnietil ďalších umelcov a v posledných šiestich rokoch dostala výroba Matriošky silný impulz.

Moje meno Matrioška sa teraz používa na všetky bábiky, ktoré sú urobené tak, aby sa jedna vmestila do druhej. Zobrazované sú rôzne námety: kvety, kostoly, ikony, ľudové príbehy, námety rodiny, ba aj náboženskí a politickí vodcovia. Táto veľká rozmanitosť, ktorá je teraz k dispozícii, pomáha udržiavať ma na pomerne rozumnej cenovej úrovni.

V lete 1993 v Moskve som ako zvyčajne stála vo vitríne obchodu, keď som zrazu začula zvuk približujúcej sa skupiny zahraničných turistov. Počula som ich hovoriť niečo o oblastnom zjazde Jehovových svedkov, na ktorom mali účasť, a že na pamiatku na takú nádhernú udalosť si ma každý z nich chce zobrať so sebou domov. Čudujúc sa prečo, hľadela som na nich so široko roztvorenými očami. Akoby na odpoveď, jedna žena z nich povedala: „Je viac než len suvenír. Chcem, aby moji priatelia videli jej oči. Vidím v nich ten istý výraz, aký som videla v očiach ruských ľudí, s ktorými som sa rozprávala o Kráľovstve a o Božom mene, ako to možno nájsť v Biblii.“

Jehovovi svedkovia? Kráľovstvo? Božie meno? Biblia? Oči sa mi pri počúvaní ešte viac rozširovali a srdce mi bilo o niečo rýchlejšie pri vyhliadke, že pôjdem na vzdialené miesta s niektorými z týchto príjemne vyzerajúcich ľudí. Možno by som sa mohla viac dozvedieť o tom, čo bolo hlavným dôvodom ich príchodu do Ruska. Som si istá, že to muselo byť viac než len to, aby sa stretli so mnou, s bábikou menom Matrioška.

[Poznámka pod čiarou]