Otáľanie — zlodej času

„Otáľanie je zlodej času.“ — Edward Young, rok 1742 n. l.

POČKAJTE! Neodkladajte tento článok! Viete, čo by sa mohlo stať. Mohli by ste ho odložiť a povedať si: „Je to zaujímavý nadpis, ale teraz nemám čas, aby som si ten článok prečítal. Dostanem sa k nemu neskôr.“ Ale k tomu neskôr možno nikdy nedôjde.

Neotáľajte prečítať si článok o otáľaní! Stanovte si čas. Pravdepodobne si budete môcť prečítať tento článok asi za päť minút. Tak budete mať prečítaných asi 10 percent celého tohto časopisu! Pozrite sa na hodinky a odteraz si začnite merať čas. (Máte už z článku prečítaných 5 percent!)

Je to otáľanie?

Ak odkladáte, odsúvate niečo, čo by ste mohli či mali urobiť teraz, potom otáľate. Inými slovami, odkladáte na zajtra to, čo môžete urobiť teraz, dnes. Človek, ktorý otáľa, odkladá niečo, čo je potrebné.

Vedúci požaduje od zamestnanca správu; rodičia žiadajú dieťa, aby si upratalo izbu; manželka žiada svojho manžela, aby opravil kohútik. „Bol som príliš zaneprázdnený“ alebo „Zabudol som“, alebo „Nemal som čas“ — tak sa ospravedlňujú tí, ktorí si na dané veci nenájdu čas. Skutočnosťou je, že len málokto z nás s radosťou vyhotovuje správy, upratuje izbu či opravuje inštaláciu, keď možno robiť aj niečo príjemnejšie. A tak to odkladáme, odsúvame.

Vedeli ste však, že niekedy to nie je otáľanie, keď nejakú prácu odkladáme? Keď istá obchodníčka dostane nejakú požiadavku a nevie, čo s ňou má urobiť, zaradí ju do krabice označenej „na neskoršie vybavenie“, ktorú má na svojom stole. Po niekoľkých týždňoch si tieto položky opäť prezrie a zistí, že v prípade polovice z nich už netreba nič robiť. Veci sa vyriešili samy alebo už nie sú požadované. Ak váhate, či nejakú vec odložiť, alebo v nej konať, pokúste sa určiť, čo sa stane, ak to, čo odsúvate, vôbec neurobíte. Je pravdepodobné, že ak to urobíte, bude výsledok lepší, alebo bude horší?

Ak môžeme a mali by sme konať hneď a ak by odkladanie potrebného konania mohlo neskôr spôsobiť len viac problémov, potom je odkladanie otáľaním. Napríklad, je ťažšie poumývať do čista riad, ktorý nejaký čas zostal špinavý. Odsúvanie údržby auta môže neskôr viesť k nákladným opravám. Oneskorené zaplatenie účtu môže mať za následok vyššie poplatky alebo stratu služieb. Istá žena vypočítala, že poplatky za neskoro zaplatené pokuty za dopravné priestupky, poplatky za videopásky a knihy z knižnice vrátené po uplynutí výpožičnej lehoty ju stáli spolu 46 dolárov! A to iba za jeden mesiac!

Chytiť zlodeja

Porozumejte, prečo otáľate. Prezrite si nasledujúce dôvody a zistite, či môžete rozpoznať, ktorý sa hodí na niečo, čo ste v tomto čase nezačali alebo nedokončili:

Zvyk:

Ak počkám až do poslednej minúty, budem mať väčšiu motiváciu dokončiť to.

Mám rád vzrušenie, ktoré pociťujem, keď to robím na poslednú chvíľu.

Počkám, kým mi to šéf niekoľkokrát pripomenie, potom budem vedieť, že je to niečo, čo skutočne chce mať urobené.

Mám tak veľa práce, že venujem pozornosť iba záležitostiam, ktoré sú kritické.

Postoj:

Netúžim či nemám snahu robiť tú úlohu.

Púšťam sa do vecí vtedy, keď sa na ne cítim a mám na ne náladu.

Chcem robiť niečo iné.

Chýba mi sebadisciplína.

Strach:

Nie som si istý, či to zvládnem.

Nemám na to dosť času.

Je to príliš veľká úloha. Potrebujem pomoc.

Čo ak sa mi to nepodarí alebo to nedokončím?

Musím si zaobstarať materiály, aby som tú úlohu splnil.

Bojím sa, že budem kritizovaný alebo uvedený do rozpakov.

Rôzni ľudia otáľajú v rôznych štádiách. Niektorí otáľajú pred začiatkom, pretože považujú úlohu za príliš veľkú. Iní začnú, ale asi v polovici sa ich nadšenie vytráca a dokončenie úlohy odkladajú. Ďalší zase úlohu už takmer dokončia, ale začnú ďalšiu úlohu a prvú nechajú nedokončenú. (Mimochodom, počínate si výborne. Ste už v polovici tohto článku.)

Dôvody, ktoré máte na to, aby ste nezačali či nedokončili nejakú úlohu, môžu spadať do všetkých troch kategórií. V knihe The Now Habit Neil Fiore napísal: „Tri hlavné príčiny väčšiny problémov s otáľaním sú: cítiť sa ako obeť, zavalenosť a strach z neúspechu.“ Nech sú dôvody akékoľvek, ak môžete príčiny odhaliť, budete bližšie k riešeniu.

Ak nemáte istotu, prečo otáľate, v priebehu jedného týždňa si v polhodinových intervaloch zaznamenávajte, čo robíte. Zistite, ako trávite čas. Môže byť skutočne prekvapujúce zistiť, koľko času medzi dôležitými úlohami strávime pomerne nedôležitými vecami. Ale čo potom?

Uvažujte o následkoch

Očakávanie, že niečo sa urobí bez toho, aby sme na to vynaložili úsilie, môže viesť k nepríjemným pocitom. Ako sa blížite k predpokladanému konečnému termínu, začínate pociťovať tlak a úzkosť. A ako sa tieto pocity stupňujú, môže to obmedziť vaše tvorivé schopnosti. Nie ste naklonený posudzovať či zvažovať rôzne spôsoby, ako dosiahnuť cieľ; vaším záujmom je hlavne dosiahnuť ho.

Napríklad: Ste poverený, aby ste rozprávali na nejaký námet. Večer predtým si sadnete, aby ste dali na papier niekoľko slov. Nevenovali ste dostatok času tomu, aby ste látku preskúmali, a tak improvizujete. Možno keby ste boli vynaložili iba o trochu viac úsilia, boli by ste mohli pripojiť skúsenosti, podporné informácie alebo diagramy, aby ste poslucháčom pomohli predstaviť si to, o čom hovoríte.

Ďalším následkom odsúvania nejakej úlohy je to, že vo voľnom čase nie sme schopní uvoľniť sa. Je to preto, lebo nás sužuje pocit (alebo nás sužuje nejaký človek neustálymi pripomienkami), že sme nechali úlohu nesplnenú.

Čo môžem robiť?

Urobte si zoznam. Urobte si ho už v predchádzajúci večer. Spíšte si na papier veci, ktoré chcete urobiť na druhý deň. Tak sa nestane, že by ste na niečo zabudli, a budete vidieť svoj pokrok, keď si budete začiarkovávať splnené úlohy. Na pravú stranu si ku každej úlohe napíšte, koľko času si podľa vášho odhadu vyžiada splnenie danej úlohy. Ak si robíte zoznam ‚Urobiť‘ na určitý deň, vyznačte to v minútach. Ak si robíte zoznam väčších úloh, vyznačte to v hodinách. Tento zoznam si urobte už v predchádzajúci večer. Venujte niekoľko minút príprave zoznamu na nasledujúci deň. Majte svoj mesačný kalendár pri ruke. Keď dostanete nejakú úlohu a dohodnete si stretnutie, zapíšte si to doň.

Keď si prezeráte, čo máte nasledujúci deň urobiť, určite záznamom z kalendára poradie dôležitosti a označte jednotlivé úlohy, ktoré treba splniť, písmenom A, B, C a tak ďalej. Niektorým ľuďom sa lepšie pracuje dopoludnia, iným popoludní alebo večer. Najväčšie úlohy si naplánujte na čas, keď ste najvýkonnejší. Menej príjemné práce zaraďte pred tie príjemnejšie.

Stanovte si čas. Ak všade prichádzate neskoro, doslova bežiac, pretože meškáte, naučte sa stanoviť si čas. Teda presne si určite, koľko času budete potrebovať na nejakú úlohu. K úlohe pridajte niekoľko minút navyše pre prípadnú „pohromu“. Nezabudnite si nechať čas medzi stretnutiami. Potrebujete zahrnúť čas na cestovanie. Nemôžete o 10.00 dopoludnia skončiť jedno stretnutie a o 10.00 dopoludnia byť na ďalšom, i keby sa konalo vo vedľajšej miestnosti, nehovoriac o tom, že by sa konalo na druhom konci mesta. Nechajte si medzi nimi dostatok času.

Poverujte. Často sa usilujeme urobiť všetko sami, hoci to možno nie je vždy potrebné. Niekto druhý pre nás azda môže doručiť balíček, ak vieme, že ide na poštu.

Rozdeľte si ju. Niekedy nezačneme novú úlohu pre jej rozsah. Prečo si veľkú úlohu nerozdeliť na menšie úlohy? Keď dokončíme menšie úlohy, uvidíme svoj pokrok a budeme povzbudení, aby sme dokončili aj ďalšiu etapu.

Počítajte s prerušeniami. Počas pracovného dňa sa vždy vyskytne niečo, čo nás preruší — telefonáty, návštevníci, problémy, pošta. Chceme pracovať efektívne a k tomu patrí práca s ďalšími ľuďmi, ktorí majú takisto svoje konečné termíny. Ak sa zaujímame len o to, aby sme boli v práci výkonní, budeme nervózni, keď nás druhí v našej činnosti vyrušia. Preto s prerušeniami počítajte. Vyhraďte si každý deň čas na neplánované udalosti. Keď k nim dôjde, môžete im venovať pozornosť, lebo viete, že ste si na ne vyhradili určitý čas.

Odmena. Keď si robíte plán, intenzívnu či sústredenú činnosť by ste si mali plánovať asi na 90 minút. Nezabudnite si naplánovať čas na prípravu práce. Keď ste už od skutočného začiatku práce pracovali asi jeden a pol hodiny, potrebujete možno krátku prestávku. Ak pracujete v kancelárii, urobte si prestávku, povystierajte sa a prestaňte sústredene premýšľať. Ak pracujete vonku, trochu sa občerstvite. Odmeňte sa za svoju prácu. — Kazateľ 3:13.

Len si pomyslite, dočítali ste tento článok asi za päť minút po tom, čo ste si prečítali jeho názov. Možno ste na ceste k zlepšeniu!