Dešifrovanie genetiky človeka

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

„PRVÝ projekt ‚veľkej vedy‘ v oblasti biológie“, šiesty zo „siedmich divov moderného sveta“ — v oboch prípadoch ide o označenie Projektu ľudského genómu, ktorý je medzinárodným pokusom dešifrovať ľudskú bytosť. Čo je to genóm? Je to vaša celková genetická stavba, ktorú ste zdedili sčasti po otcovi a sčasti po matke, ale teraz je výlučne vaša.

Genetici Sir Walter Bodmer a Robin McKie nazývajú tento genómový plán „knihou človeka“. Ale jej čítanie nie je jednoduchou úlohou. „Ľudské bytosti nikdy neobjavia dôležitejší súbor inštrukčných kníh,“ tvrdí James Watson, jeden z vedcov, ktorým sa pripisuje zásluha za objavenie štruktúry dnes už povestnej molekuly DNA. „Keď bude genetické posolstvo, ktoré máme zakódované v molekulách DNA, napokon vysvetlené,“ hovorí J. Watson, „poskytne definitívne odpovede týkajúce sa chemických podkladov ľudskej existencie.“

Tak ako je to v prípade každého veľkého a nákladného vedeckého projektu, aj v prípade Projektu ľudského genómu sú tu jednak tí, čo dôverujú, a jednak tí, čo pochybujú. „Genómový projekt by sa mohol stať krajným narušením súkromia,“ varuje autor vedeckých publikácií Joel Davis, „alebo by sa mohol stať neobyčajnou bránou k obnovenému životu, k zdraviu, k uzdraveniu.“ No nech sa týmto projektom dosiahne čokoľvek, J. Davis je presvedčený, že „úplne zmení oblasť genetiky“ a „môže totálne pretvoriť povahu Homo sapiens“. Už v roku 1989 bol George Cahill, vtedajší viceprezident Lekárskeho inštitútu Howarda Hughesa, optimistický. Povedal: „Dešifrovanie ľudského genómu nám povie všetko. Evolúcia, choroby, všetko sa bude zakladať na tom, čo je na tej pozoruhodnej páske nazvanej DNA.“

Mamutia úloha

V roku 1988 medzinárodná skupina vedcov založila HUGO (Human Genome Organization) na koordinovanie práce výskumných pracovníkov v oblasti genómu v zúčastnených krajinách. S rozpočtom približne 3,5 miliardy dolárov prenáša HUGO svoje výsledky do počítačovej databázy. Aj keď počítače teraz čítajú tisíce genómových komponentov denne, genóm je natoľko zložitý, že vedci očakávajú ukončenie jeho dekódovania až niekedy v 21. storočí. Časopis Scientific American odhaduje, že keby bol genóm vydaný v knižnej forme, jeho prečítanie by trvalo „tretinu života“.

Po mnohých diskusiách sa vedci rozhodli pre nasledujúcu stratégiu. Po prvé, zamýšľajú zmapovať genóm, aby určili pozíciu 100 000 génov. Ďalej dúfajú, že pomocou procesu známeho ako sekvenovanie genómu odhalia usporiadanie stavebných jednotiek, ktoré vytvárajú každý z týchto génov. Konečným cieľom vedcov je sekvenovať ostatných 95 až 98 percent nášho genetického materiálu.

Odhalí dosiahnutie týchto cieľov všetko, čo možno spoznať o ľudskom živote? Obsahuje genóm ‚ten najdôležitejší súbor inštrukčných kníh‘, ktoré kedy človek objavil? Objasní Projekt ľudského genómu, ako vyliečiť všetky ľudské ochorenia? Týmito otázkami sa zaoberajú nasledujúce články.