Ste vnímavým poslucháčom?
PREDSTAVTE si, že by ste mali prostriedky na to, aby ste každému človeku, s ktorým sa v živote stretnete, dali nejaký drahý dar. Akí šťastní a vďační by všetci boli! Ale vy naozaj môžete dávať druhým zvláštny dar, niečo, čo naozaj potrebujú. A nebude vás to stáť ani korunu. Čo je to? Je to vaša pozornosť. Väčšina ľudí chce, aby im druhí venovali pozornosť, a keď sa im dostáva, reagujú s ocenením. Aby ste však mohli venovať ľuďom kvalitnú pozornosť, musíte byť vnímavým poslucháčom.
Keď ste rodičom či zamestnávateľom, alebo ste v takom postavení, že si k vám ľudia chodia po radu a usmernenie, je potrebné počúvať s porozumením. Ak nebudete takto počúvať, ľudia postrehnú nedostatok empatie a vaša dôveryhodnosť tým utrpí.
Aj keď nie ste často požiadaný o radu, je potrebné počúvať ľudí s pochopením, napríklad vtedy, keď si k vám prichádza priateľ po slová útechy. Ako ukazuje jedno biblické príslovie, hovoriť skôr, než si vec vypočujeme, môže spôsobiť naše poníženie. (Príslovia 18:13) Teda ako môžete dať najavo, že ste vnímavým poslucháčom?
Buďte plne sústredený
Čo to znamená byť vnímavým poslucháčom? Slovník slovenského jazyka definuje slovo „vnímavý“ takto: „Pozorne vnímajúci, chápavý... prístupný dojmom; citlivý.“ A tak vnímavý poslucháč nielen počúva, čo niekto hovorí, ale pozorne vníma jeho myšlienky a pocity.
To si vyžaduje, aby ste boli plne sústredený na to, čo počúvate, aby ste nedovolili svojej mysli blúdiť inde. Už aj pomyslenie na to, ako odpoviete, odvráti vašu pozornosť od počúvania. Ovládnite sa a zostaňte sústredený na to, čo druhý hovorí.
Pozerajte sa priamo na človeka, ktorý s vami hovorí. Keď očami blúdite sem a tam, bude sa zdať, že vás to nezaujíma. Všímajte si jeho gestá a spôsob vyjadrovania. Usmieva sa, alebo sa mračí? Zrkadlí sa v jeho očiach humor, smútok alebo obava? Je to, čo necháva nevyslovené, závažné? Nestarajte sa vopred, ako odpoviete; vaša odpoveď bude prirodzeným výsledkom sústredeného počúvania.
Keď počúvate, budete pravdepodobne prikyvovať a používať výrazy uistenia, ako ‚chápem‘ a ‚rozumiem‘. Tak môžete dať najavo, že hovor sledujete. Nemyslite si však, že prikyvovaním a uisťovaním druhého presvedčíte, že počúvate, keď v skutočnosti nepočúvate. Ustavičné rýchle prikyvovanie môže prezrádzať netrpezlivosť. Akoby ste hovorili: ‚Poponáhľaj sa. Rýchlo to všetko vysyp. Skonči.‘
Nemusíte sa nadmieru starať o to, akým spôsobom počúvate. Len naozaj počúvajte a vaše reakcie budú odzrkadľovať váš úprimný záujem.
Takisto vhodnými otázkami dávate najavo, že ste sústredený a sledujete hovor. Prejavujete záujem. Požiadajte o objasnenie vecí, ktoré zostali nevyslovené alebo nevyjasnené. Klaďte otázky, ktorými druhého vyzývate, aby sa rozhovoril a ďalej sa vyjadroval. Nerobte si starosti s tým, že ho občas prerušíte, ale nepreháňajte to. Objasnenie vecí je súčasťou počúvania. Keď prerušovanie nepreháňate, človek, ktorého počúvate, si ocení vaše prianie úplne pochopiť všetko, čo hovorí.
Prejavte porozumenie
To môže byť to najťažšie, aj keď s človekom, ktorý s vami hovorí, skutočne cítite. Keď k vám príde niekto utrápený, začnete ihneď predkladať optimistické návrhy a spôsoby riešenia? Rýchle poukážete na to, že v porovnaní s trápením niekoho iného situácia nie je taká zlá? To sa môže zdať užitočné, ale účinok môže byť negatívny.
Môže byť mnoho dôvodov, aby ste mali chuť skončiť s počúvaním a začať s riešením. Mohli by ste si myslieť, že vaše nadšené návrhy sú práve tým, čo treba na povzbudenie utrápeného človeka. Alebo si môžete myslieť, že je vašou povinnosťou „napraviť“ všetko, čo je „nesprávne“, a keď to neurobíte, nepomáhate alebo „neplníte si svoju povinnosť“.
Predčasnou záplavou riešení však obyčajne vysielate skľučujúce odkazy, napríklad: ‚Myslím si, že tvoj problém je oveľa jednoduchší, než tvrdíš.‘ Alebo: ‚Viac ma zaujíma moja povesť ako človeka schopného riešiť problémy než tvoje dobro.‘ Prípadne: ‚Jednoducho nerozumiem — a ani nechcem rozumieť.‘ Porovnávaním problému trpiaceho s problémami iných zvyčajne oznamujete: ‚Mal by si sa za seba hanbiť, že sa cítiš utrápený, keď druhí ľudia trpia oveľa viac než ty.‘
Keď podvedome vysielate takéto skľučujúce odkazy, váš priateľ, ktorý sa vám zdôveruje, si bude myslieť, že ho v skutočnosti nepočúvate, že ho nechápete. Môže dokonca usúdiť, že sa cítite nadradený. Nabudúce bude hľadať útechu u niekoho iného. — Filipanom 2:3, 4.
Čo v prípade, ak je váš priateľ zbytočne ustarostený? Môže mať napríklad pocit viny bez opodstatnenej príčiny. Mali by ste sa poponáhľať mu to povedať, takže sa môže cítiť dobre? Nie, pretože keď ste si ho najprv nevypočuli, vaše upokojovanie mu bude slabou útechou. Namiesto pocitu úľavy bude mať pocit, že sa mu neuľavilo, že ďalej nesie svoju vinu. Dobre to vyjadril filozof 19. storočia Henry David Thoreau: „Povedať pravdu si vyžaduje dvoch: jedného, kto ju povie, a druhého, ktorý si ju vypočuje.“
Aké vhodné je biblické usmernenie: „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči.“ (Jakub 1:19) A veľmi dôležité je tiež počúvať s empatiou! Vžite sa do pocitov toho, kto sa vám zveruje. Uznajte závažnosť jeho problému, hĺbku jeho skľúčenosti. Nezľahčujte jeho problém takými frázami ako ‚No, máš jednoducho zlý deň‘, alebo ‚Nie je to až také zlé‘. Je to irónia, ale také zľahčovanie môže ešte zväčšiť jeho pocity ustarostenosti. Bude sklamaný, pretože neberiete jeho slová vážne. Dávajte teda svojimi reakciami najavo, že počúvate, čo hovorí, a chápete, ako momentálne o veciach zmýšľa.
Počúvať s pochopením neznamená, že musíte súhlasiť s človekom, ktorý sa vám zveruje. Môžete usúdiť, že jeho zvolanie: „Nenávidím svoju prácu!“ je neoprávnené. Ale keď zareagujete vyjadrením nesúhlasu (‚Nemal by si tak hovoriť‘) alebo odmietavo (‚To nemyslíš vážne‘), usúdi, že ho nechápete. Vaše pripomienky by mali odzrkadľovať vaše porozumenie. Človeku, ktorý nenávidí svoju prácu, by ste mohli povedať: ‚To musí byť stresujúce.‘ Potom ho požiadajte o objasnenie podrobností. Tak nemusíte nevyhnutne súhlasiť s tým, že je správne, aby nenávidel svoju prácu, ale jednoducho uznáte, že momentálne to tak pociťuje. Tým, že ste si ho vypočuli a že plne chápete jeho pocity, sa mu dostane zadosťučinenia. Problém sa často zmenší, keď sa s ním niekomu zveríme.
Podobne človek, ktorý hovorí: „Dnes ide manželka na kontrolu k lekárovi“, tým môže myslieť: „Robím si starosti“. Nech vaša reakcia vyjadruje porozumenie. Dajte najavo, že ste pochopili zmysel skrytý za jeho slovami, čo ho viac uteší, než keby ste ignorovali zmysel slov, odmietli ho alebo sa snažili odbaviť ho tým, že mu poviete, aby si nerobil starosti. — Rimanom 12:15.
Dobrý poslucháč aj rozpráva!
Kniha The Art of Conversation (Umenie rozhovoru) píše o tých, ktorí počúvajú, ale veľmi málo rozprávajú „v domnení, že im to dodáva zdanie dôstojnej zdržanlivosti“. To núti toho, kto rozpráva, niesť celé bremeno rozhovoru, a to je nepekné. No na druhej strane je tiež nepekné a únavné, keď človek, ktorého počúvate, ustavične rozpráva bez toho, aby vám umožnil vyjadriť sa. Teda i keď je potrebné byť dobrým poslucháčom, môžete chcieť dať tomu druhému najavo, že mu môžete povedať niečo užitočné.
Čo by ste mohli povedať? Keď ste si zdvorile vypočuli svojho priateľa, mali by ste mu teraz poradiť? Keď ste spôsobilý, možno. Ak viete, ako vyriešiť problém svojho priateľa, rozhodne mu to povedzte. Vaše slová budú mať istú váhu, pretože ste vynaložili čas a najprv ste si ho vypočuli. Keď nemáte potrebné znalosti, aby ste poskytli svojmu priateľovi také usmernenie alebo pomoc, ktoré potrebuje, vynasnažte sa ho skontaktovať s niekým, kto mu ich môže poskytnúť.
V niektorých prípadoch však rada nie je ani potrebná, ani žiaduca. Dajte teda pozor, aby ste neoslabili dobrý účinok svojho počúvania množstvom ďalších slov. Váš priateľ jednoducho musí zniesť nezvládnuteľnú situáciu alebo potrebuje čas na prekonanie svojich negatívnych pocitov. Prišiel k vám, aby sa vám zveril so svojimi problémami. Vy ste počúvali. Uznali ste jeho pocity, uistili ste ho, že vás znepokojili a že budete naňho myslieť a pamätať vo svojich modlitbách. Dajte mu najavo, že je vždy vítaný, že k vám môže prísť opäť, a vy budete rešpektovať dôverný ráz jeho problémov. Pravdepodobne potrebuje takú útechu viac ako vašu snahu vyriešiť jeho problém. — Príslovia 10:19; 17:17; 1. Tesaloničanom 5:14.
Či už je počúvanie sprevádzané radou, alebo nie, je užitočné pre obe strany. Ten, kto rozpráva, má pocit zadosťučinenia, že si ho niekto vypočul a pochopil. Utešuje ho vedomie, že niekto sa natoľko oňho zaujíma, aby si ho vypočul. Aj počúvajúci je odmenený, lebo druhí si budú vážiť jeho záujem. Ak dá radu, tá je ešte dôveryhodnejšia, lebo nehovoril skôr, kým úplne nepochopil predloženú situáciu. Je pravda, že počúvať s porozumením si vyžaduje čas. Ale aká je to hodnotná investícia! Keď venujete druhým starostlivú pozornosť, dávate im naozaj zvláštny dar.