Jemen — krajina plná prekvapení

ARABSKÝ polostrov! Keď ľudia myslia na túto exotickú časť sveta, často si predstavia pieskové duny, ťavy a karavány. Hoci sú púšťové duny a veľké horúčavy naozaj príznačné pre veľkú časť tejto oblasti, polostrov má aj iné charakteristické črty, ktoré vás možno veľmi milo prekvapia.

Vezmime si napríklad krajinu Jemen, lakeť pevniny lemovaný Červeným morom a Adenským zálivom. Jemen ani zďaleka nie je pustou piesočnatou plochou. Je to krajina hôr a kaňonov, krajina hrozna, marhúľ a iného lákavého ovocia a krajina fascinujúcej architektúry. Hoci pobrežné pásy Jemenu naozaj spaľuje prudká púšťová horúčava, možno vás prekvapí, keď sa dozviete, že na jeho vysočinách prevláda príjemné mierne podnebie. Pre kresťanov je však mimoriadne zaujímavá jeho bohatá história — história, ktorá siaha až do biblických čias.

Kadidlová cesta

V staroveku sa do tejto časti sveta dostalo veľké bohatstvo vďaka rozmaru prírody — pasátom od Indického oceána, ktoré niesli rosu na južné pobrežie Arábie. Tieto vlhké vetry pomohli vytvoriť ideálne podmienky na rast živicových stromov, ktorých kôra poskytovala gumovitú živicu nazývanú kadidlo.a Pri spaľovaní kadidlo vydáva sladkú arómu, pre ktorú je veľmi žiadané na náboženské ceremónie. Krajina, ktorá sa dnes volá Jemen, dosiahla popredné miesto v obchodovaní s kadidlom.

V Jemene sa zrejme nachádzal aj staroveký Ofir — kedysi nálezisko najrýdzejšieho zlata. (Jób 22:24; 28:15, 16; Žalm 45:9) Nech to už bolo akokoľvek, Jemen bol v staroveku križovatkou ťavích karaván nesúcich zlato, kadidlo a korenie na vzdialené územia, napríklad do starovekej Palestíny a Týru. (Ezechiel 27:2, 22–25) To prinášalo veľké bohatstvo nielen kupcom samým, ale aj jednotlivým kráľovstvám, cez ktoré viedla cesta a ktoré vymáhali od karaván poplatok.

Karavánovú cestu postupne ovládlo kráľovstvo Šeba, ktoré sa podľa názoru niektorých nachádzalo na východe dnešného Jemenu. Toto kráľovstvo sa preslávilo obchodom s kadidlom, myrhou, zlatom, drahými kameňmi a slonovinou. (Izaiáš 60:6) V Šalamúnových dňoch cestovala kráľovná zo Šeby zo „vzdialených končín zeme“, aby na vlastné uši počula múdrosť tohto kráľa. (Matúš 12:42) Podľa historického biblického záznamu išla do Jeruzalema s „veľmi pôsobivým sprievodom, s ťavami nesúcimi balzamový olej a veľmi mnoho zlata a drahokamov“. (1. Kráľov 10:1, 2) Pamiatka na túto starovekú kráľovnú je medzi Jemenčanmi ešte stále živá. Hoci Korán neuvádza jej meno, islamská tradícia ju nazýva Bilqīs a toto meno sa objavuje na mnohých komerčných výrobkoch v Jemene.

Storočia úpadku

Po stáročia sa Jemen tešil z veľkého bohatstva. Bolo ho toľko, že Rimania dali Jemenu názov Arabia felix čiže „Šťastná Arábia“. Ale keď Rimania urobili odpadlícke kresťanstvo štátnym náboženstvom, dopyt po kadidle sa zmenšil. Úpadok Jemenu urýchlilo aj katastrofálne zrútenie veľkej priehrady v Maribe — jadra obrovského zavlažovacieho systému, ktorý zásoboval túto oblasť vodou od ôsmeho storočia pred n. l.

Jemen sa na krátky čas opäť dostal na výslnie tým, že vzrástla popularita ďalšieho tovaru — kávy. Okolo roku 1610 objavili Európania lahodnú arómu a chuť týchto exotických zŕn z jemenských vysočín. Mesto Mokka pri južnom konci Červeného mora sa stalo hlavným prístavom pre vývoz kávy. „Mokka“ sa tak stala synonymom arabskej kávy a slovom, ktoré sa na severnej pologuli udomácnilo.

Onedlho sa však kávovník začal vyvážať a úspešne pestovať aj v iných krajinách. Následkom toho začalo mesto Mokka upadať. Hoci je káva ešte stále dôležitým vývozným artiklom Jemenu, Mokka je dnes už len pokojným rybárskym prístavom.

Pohľad na hlavné mesto Jemenu

Hoci predošlá sláva Jemenu sa vytratila, táto krajina má aj tak veľa fascinujúcich — a prekvapivých — charakteristických čŕt. Hlavné mesto San’á stojí na vyvýšenej plošine vo výške viac ako 2000 metrov. Je tu príjemné mierne podnebie. Väčšina z 12 miliónov obyvateľov Jemenu, ktorí tvoria asi tretinu populácie celej Arábie, nežije na vyprahnutej púšti, ale na tejto plošine, ktorá je posiata mnohými vrchmi.

San’á má už niekoľko tisícročí a jej starobylosť je celkom zrejmá z jej architektúry. Budovy z kameňa sú ozdobené bielymi ornamentmi okolo okien, mrežovanými oblúkmi a mozaikami z viacfarebného skla. V niektorých častiach mesta stoja tesne vedľa seba staré i nové budovy a sú prakticky na nerozoznanie. Ale v labyrinte starej časti San’á možno vidieť budovy — niektoré majú sedem alebo i viac poschodí — ktoré tu zjavne stoja už stáročia.

Keď opustíme starú časť San’á, prejdeme cez mohutnú stredovekú bránu a kľukatými cestami prechádzame hornatým vidieckym krajom. Každá dedina so svojimi okrúhlymi obytnými vežami, ktoré majú tri alebo aj viac poschodí, a s ochrannými múrmi, postavenými bez cementu či malty, vyzerá ako nejaký obrovský hrad zabudovaný do svahu. Niektoré dediny naozaj tak splývajú s okolím, že ich možno zbadať, až keď je človek veľmi blízko.

Niekto je možno prekvapený, že ľudia môžu žiť v takých výškach. Ale keď sa pozrie ešte vyššie, vidí ďalší rad osád podobných pevnostiam, ktoré sa chúlia v ešte väčšej výške. Tieto horské dediny sú obkolesené múrovými terasami na strmých svahoch.

Ľud Jemenu

Západní návštevníci čakajú, že Jemenčania budú exotickí ľudia. Ale skutočnosť možno aj predčí očakávania. Príslušníci horských kmeňov môžu na prvý pohľad vyzerať dosť hrozivo. Nosia fuutu, oblečenie podobné sukni, ktoré ich celkom zahaľuje, a široký opasok, do ktorého je zasunutá nápadná dýka. V dedinách mnohí nosia na pleci dokonca veľké samopaly.

Áno, jemenskí muži sú pyšní na svoju výzbroj. Niektoré časti trhoviska sú vyhradené predaju zahnutej dýky zvanej jambiyya. Chlapci od 14 rokov vyššie ju bežne nosia ako znak mužnosti. Ale možno vidieť aj malých chlapcov, ktorí ju nosia. Rukoväť dýky býva zhotovená z plastiku, dreva alebo z veľmi drahého rohu nosorožca a puzdro je často krásne vyzdobené striebrom. Čepeľ je dosť ostrá. Našťastie, tieto nože slúžia najmä ako dekorácia. Jemenskí muži sú v skutočnosti celkom pohostinní a vážia si každú snahu návštevníkov porozprávať sa s nimi.

V očiach ľudí zo západu nie sú jemenské ženy na vzhľad o nič menej exotické. Ich odev je tmavých farieb a sú celkom zahalené závojom, takže im nevidno ani oči. Nemajú ľahký život. V horských dedinách ženy dlho a ťažko pracujú, keď nosia vodu, potravu pre zvieratá a palivo. Tradičné sú veľké rodiny.

Návšteva trhovísk poskytuje ďalšiu príležitosť pozorovať, ako žijú títo zaujímaví ľudia. V obchodoch s korením to krásne vonia. Pri pohľade na granátové jablká, broskyne, marhule, hrozno a mandle sa zbiehajú sliny v ústach. Remeselníci usilovne pracujú s kožou, so zlatom a striebrom a s ďalšími kovmi.

Na trhovisku môže človek nájsť aj množstvo suqov, trhových plôch, kde sa predávajú listy kátu. Keď sa kát žuje alebo cmúľa, má mierne povzbudzujúci účinok; niektorí hovoria, že je návykový. No aj tak je žuvanie kátu dôležitou súčasťou života Jemenčanov. Na horských úbočiach sú pestovaniu kátu vyhradené veľké plochy. Skupiny mužov trávia celé hodiny tým, že žujú tieto listy, a pritom sa rozprávajú. Niektorí žujú kát aj pri práci — alebo dokonca pri riadení auta.

No žuvanie kátu je veľmi drahý návyk; pohltí až tretinu príjmu jemenskej rodiny. A niektorí poukazujú na zdravotné nebezpečenstvá vrátane zdeformovaných líc, porúch spánku a chuti do jedla a črevných chorôb. Niektorí vládni úradníci preto otvorene vystupujú proti tejto droge. Ale doposiaľ len máločo naznačuje, že by kát strácal svoje miesto v živote Jemenčanov.

Ukazuje sa však, že tradičný spôsob života začína ustupovať západnej modernizácii. Veľa mužov odišlo za prácou do cudziny. Niektoré rodiny sa presťahovali do miest, čo vystavuje mladých vplyvu hudby prichádzajúcej zvonka a vplyvu zahraničných videofilmov. Pochopiteľne, nie všetci túžia vidieť, ako sa ich krajina začleňuje do moderného sveta.

Preto bude zaujímavé sledovať, čo čaká túto krajinu v budúcnosti. Pomerne málo sa urobilo v prieskume archeologicky zaujímavých zrúcanín krajiny a je možné, že budúce vykopávky odhalia nejaké fascinujúce tajomstvá slávnej minulosti Jemenu. Zatiaľ však Jemen dáva dobrodružnému cestovateľovi dostatočný dôvod na to, aby navštívil túto krajinu prekvapení. — Poslané.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na stranách 24, 25]

Bab-el-Jemen, brána v San’á, ktorou sa vchádza do starej časti mesta

[Obrázok na strane 26]

Vpravo: Trh s dýkami v San‘á

[Obrázok na strane 26]

Dole: Malé mestečká zapadajú do prostredia