Pozorujeme svet

Návrat infekčných chorôb

„Nebezpečenstvo infekčných chorôb nepominulo. Zväčšuje sa,“ hovorí Robert Shope z Yaleovej univerzity v súvislosti so správou, ktorú uverejnila americká Štátna akadémia vied. „Ak sa nepoponáhľame, aby sme situáciu dostali znova pod kontrolu, budeme čeliť novým krízam podobným pandémii HIV alebo pandémii chrípky v rokoch 1918–1919.“ Už štyri nové choroby sa „objavili úplne nečakane a zapríčinili veľa utrpenia a úmrtí,“ dodáva Joshua Lederberg, Shopeov spolupredsedajúci vo výbore, ktorý správu vypracoval. Týmito chorobami je tuberkulóza, proti ktorej sú lieky neúčinné, aids, borelióza a nová smrteľná forma streptokokovej infekcie. Hoci za posledné tri desaťročia boli vyvinuté nové lieky a antibiotiká, mikróby sa stali proti nim rôznymi spôsobmi odolnými. Baktérie môžu napríklad zmeniť svoj genetický materiál vrátane génov, ktoré ich urobia rezistentnými voči liekom. Následkom toho sa nemocnice, materské školy a útulky pre bezdomovcov stali semeniskami infekčných chorôb, ktoré sú rezistentné voči liekom. A zvýšením cestovného ruchu sa „supermikróby“ rozšírili po celej zemeguli. Barry Bloom z newyorskej lekárskej fakulty Alberta Einsteina hovorí: „Čo sa týka infekčných chorôb, niet miesta, ktoré by bolo dostatočne odľahlé, ani človeka, s ktorým by sme nemohli prísť do styku.“

Zločinnosť v Kanade

„Myslíte si, že Kanada je pokojným miestom? Zamyslite sa,“ píšu The Toronto Star. „Kanada je v západnom svete druhou krajinou s najvyšším percentom zločinnosti“, hneď po Spojených štátoch. Medzinárodná štúdia ukázala, že percento zločinnosti je v Kanade dva až tri razy vyššie než v západnej Európe, kde je zase tri razy vyššie než v Japonsku. V posledných desaťročiach sa v Kanade zvýšilo percento zločinnosti dvoj- až trojnásobne, pričom najvyššie percento majú mestá Vancouver, Edmonton a Ottawa. Nasledujú mestá London a Ontario, po nich Toronto a Montreal. Podľa kriminológa Irvina Wallera sa percento zločinnosti bude zvyšovať, kým sa niečo nepodnikne, aby sa dostalo ku koreňom problému, ako je chudoba, nevhodné bývanie, nevšímavosť, nezamestnanosť a zneužívanie alkoholu a drog.

Pastorálne symfónie

Farmári na mliečnych farmách v Japonsku hľadali účinnejší a časovo menej náročný spôsob, ako zhromaždiť kravy rozpŕchnuté po kopcoch, kde je zlá viditeľnosť. Urobili teda pokus, aby zistili, či budú kravy reagovať na hudbu. Trinásť dní hrali 16 kravám japonskú melódiu Haru no Ogawa (Riečka na jar), zakaždým tri minúty dva až štyri razy denne. Hneď potom im dali ich obľúbené krmivo. Po zimnej prestávke, keď sa kravy otelili, vypustili na pasienok desať „vycvičených“ kráv spolu s deviatimi teliatkami. Hrali im znova tú istú melódiu. „Za dve minúty,“ píšu noviny Asahi Evening News, „prišlo celé stádo, reagujúc na hudbu, ktorú nepočulo asi štyri mesiace.“

Dobre utajované lekárske tajomstvo

Jedno z najlepšie utajovaných tajomstiev dánskej lekárskej spoločnosti odhalila expertka profesorka Margareta Mikkelsenová. Prišla na to, že lekársky personál, ktorý robí vyšetrenia pacientov na zdedené choroby, pravidelne zisťuje, že muž označený za otca dieťaťa pre nezlučiteľnosť chromozómov nemôže byť biologickým otcom. Podľa novín Süddeutsche Zeitung asi päť až osem percent otcov v Dánsku nie je biologickým otcom svojho dieťaťa. To znamená, že najmenej 3 000 zo 60 000 pôrodov za rok možno pripísať nevere. Muži sa však o tomto zistení nedozvedia, aby sa azda rodina nerozpadla.

„Tragédia v tragédii“

Na seminári, ktorý nedávno usporiadala v Ríme Svetová zdravotnícka organizácia a Medzinárodné centrum pre výskum a pomoc, bol zverejnený „dlhý zoznam absurdností, plytvania a neuveriteľných omylov, z ktorých je pravidelne obviňovaná medzinárodná mašinéria pomoci,“ uvádza Economia, príloha denníka Corriere della Sera. V zozname sú uvedené diétne cukríky, ktoré boli poslané do Etiópie postihnutej hladomorom; letné stany poslané po zemetrasení do tureckej Anatólie, kde teplomer ukazoval –12 °C; lieky po záručnej lehote; očkovacie látky, ktoré sa majú skladovať v chlade, boli poslané na miesta, kde niet elektrického prúdu. Dodávky humanitnej pomoci zostanú často v skladoch alebo sa nedostanú k tým, čo ich potrebujú. Prečo sa opakujú tieto hrubé omyly? Economia uvádza: „Medzinárodná pomoc by mala prinášať viditeľné, a ak to je možné, okázalé výsledky.“ Ďalej uvádza: „Verejná mienka to vyžaduje, a tak nezáleží na tom, že je to takmer vždy iba vyhadzovanie peňazí.“ Odborníci to nazývajú „tragédiou v tragédii“.

Riasy zabijaci

Rastúce znečisťovanie vodných zdrojov je príčinou premnoženia jedovatých rias, ktoré ohrozujú ryby vo vodách na celom svete, hovoria vedci. Podľa správy v International Herald Tribune istý druh rias — panciernaté bičíkovce — produkuje jed, ktorý zabíja ryby. Potom sa prichytia na kúsky rybieho mäsa pomocou stonky, ktorou vylučujú tráviace šťavy, aby narušili mäso, kým ho nasajú. Pri týchto veľkých úhynoch rýb napočítali výskumníci až 175 000 bičíkovcov v jednej čajovej lyžičke vody. Avšak na usmrtenie rýb v akváriách postačuje koncentrácia iba 1 500 bičíkovcov na lyžičku vody. Bičíkovce sa často dostanú do nových oblastí vypúšťaním odpadovej vody z lodí.

Počet rozvedených kňazov stúpa

„Každé tretie manželstvo v Nemecku sa končí rozvodom,“ všímajú si noviny The German Tribune. A úmerne k tomu „sa rozpadá stále viac manželstiev protestantských kňazov“. Hans Martin Heusel, námestník prezidenta protestantskej cirkvi Hessenska a Nassauska priznáva, že „počet rozvodov medzi služobníkmi i služobníčkami cirkvi je teraz práve taký vysoký ako u obyvateľstva všeobecne“. Zatiaľ čo cirkev učí, že manželská jednota má byť pevná, píšu Tribune, „skutočnosť je aj medzi samotnými duchovnými úplne iná. Pokiaľ ide o rozvody pastorov, osobné kresťanské svedectvo a kázanie cirkvi sa veľmi rozchádzajú.“ Okrem malých výnimiek „môže rozvedený pastor zostať v rúchu či už na svojom doterajšom mieste, alebo inde“.

„Maskovaná depresia“

Počet japonských úradníkov odchádzajúcich do dôchodku, ktorí trpia symptómami siahajúcimi od bolestí žalúdka po paralýzu, sa zvyšuje. S približujúcim sa dôchodkom títo fanatickí pracovníci strácajú v zamestnaní svoj vplyv a doma im rodiny, ktoré zanedbávali, dávajú najavo, že sú nežiaduci. „Hoci majú depresiu,“ uvádzajú noviny Asahi Shimbun, „snažia sa ju skrývať a správajú sa veselo. Čoskoro sa objavia symptómy, napríklad bolesti žalúdka.“ Lekárskou prehliadkou sa nezistí nič. Dr. Tooru Sekija, ktorý nazval tieto symptómy „maskovanou depresiou pred dôchodkom“, hovorí o typickom pacientovi: „Utešuje sa myšlienkou, že jediným spôsobom, ako sa vyrovnať s touto skutočnosťou, je ochorieť, a to prirodzene vyvoláva rozličné príznaky.“ Čo možno urobiť? „Nájsť si záľubu v niečom inom ako v zamestnaní, napríklad v nejakom koníčku,“ radí Dr. Takaši Sumioka, ktorý v Tokiu lieči mnohých takýchto pacientov, a „navyknúť si stále sa nežne starať o svoju rodinu“.

Mexiko a katolícka cirkev

Dňa 21. septembra 1992, po vyše 130 rokoch, Mexiko a Vatikán úplne obnovili diplomatické styky. Stalo sa to po návrhu prezidenta Carlosa Salinasa de Gortariho zmeniť ústavu a priznať náboženským skupinám práva, ktoré im boli odňaté po revolúcii v roku 1910. „Väčšina týchto práv bola pôvodne zrušená v rokoch 1856 až 1861, keď povstaleckí liberáli v snahe obmedziť obrovskú moc katolíckej cirkvi drsne prerušili zväzky krajiny so Svätou stolicou,“ oznamujú The New York Times. Väčšina týchto zákazov bola už dlho ignorovaná. Ústava však zostane nezmenená, lebo mnohí Mexičania ešte nedôverujú moci katolíckej cirkvi. Teraz majú všetky cirkvi vymedzený právny štatút a právo viesť náboženskú výučbu a môžu vlastniť majetok.

Revidovanie teploty tela

Vyše sto rokov bolo 37 °C akceptovaných ako priemerná teplota ľudského tela. Tento výsledok pozorovania, ktorý roku 1868 uverejnil v novinách Carl Wunderlich, bol založený na vyše milión meraniach teploty tela u 25 000 dospelých. Bol to celkom slušný výkon, keďže vtedy trvalo meranie teploty 15 až 20 minút a teplota musela byť odčítaná ešte pod pazuchou pacienta. Ale Philip A. Mackowiak z lekárskej fakulty univerzity v Marylande tvrdí, že táto hodnota by sa mala zmeniť, lebo jeho pozorovania ukázali, že 37 °C „nebola celková priemerná teplota ani priemerná teplota v žiadnom časovom období výskumu, ani stredná teplota, ani najčastejšie jednotlivo zaznamenaná teplota“. V skutočnosti zodpovedala iba 8 percentám zo 700 zaznamenaných prípadov. Hovorí, že priemerná teplota tela má byť 36,8 °C.