Galileov ďalekohľad bol len začiatkom

KEĎ Galileo nasmeroval svoj novovynájdený ďalekohľad na oblohu, objavil sa mu pred očami celkom nový pohľad. Mohol vidieť desaťkrát viac hviezd, než videl ktorýkoľvek človek pred ním. Mliečna cesta sa mu teraz nejavila ako hmlovina, ale ako kaleidoskop nespočetných hviezd, veľkých i malých. Povrch mesiaca sa mu pred očami zmenil z trblietavého porcelánu na mozaiku pohorí, kráterov a morí bez vody.

O niekoľko mesiacov spozoroval štyri mesiace Jupitera. Potom uvidel krásne prstence Saturna. Keď zamieril svoj ďalekohľad na Venušu, všimol si na tejto planéte isté fázy, nepatrné zmeny vo svietivosti a zdanlivom tvare. Tieto fázy bolo možné vysvetliť len tým, že planéta obieha okolo Slnka. Jeho záver bol: Ak obieha okolo Slnka jedna planéta, ostatné — vrátane Zeme — musia obiehať tiež. Mal pravdu. Tak bola Zem v roku 1609 zhodená z posvätného piedestálu údajného stredu vesmíru.

Avšak presvedčenie, ktoré bolo v posvätnej úcte, nebolo ľahké opustiť. Katolícka cirkev autoritatívne vyhlásila, že „názor, že Zem nie je stredom vesmíru, a dokonca že sa raz za deň otočí, je... prinajmenšom mylná predstava“. Galileo bol predvedený pred inkvizíciu a posledné roky svojho života strávil v domácom väzení. Náboženský dogmatizmus však nemohol zastaviť zvedavosť, ktorú vzbudil objav ďalekohľadu. Výzva spojená s odhaľovaním tajomstiev vesmíru priťahovala rastúci počet vedcov.

Dnes, po takmer štyristo rokoch intenzívneho bádania, naše poznanie vesmíru výrazne vzrástlo. Boli rozlíšené rôzne druhy hviezd, napríklad červení obri, bieli trpaslíci a pulzary. Nedávno boli objavené ďaleko v kozmickom priestore kvazary — záhadné objekty, ktoré vyžarujú nesmierne množstvo energie. A o tajomných čiernych dierach — nepredstaviteľne silných kozmických násoskách — sa dnes hovorí, že číhajú neviditeľne ukryté v mnohých galaxiách.

Silné optické teleskopy umožňujú astronómom dohliadnuť ďaleko do priestoru, a tým vlastne putovať miliardy rokov späť v čase; môžu preniknúť k samým hraniciam viditeľného vesmíru. Bolo objavené obrovské množstvo hviezd a galaxií; niektoré sú tak vzdialené, že podľa výpočtov trvá viac než 15 miliárd rokov, kým ich svetlo dorazí k nám.a

Hoci sú hviezdy všeobecne slabými zdrojmi rádiového žiarenia, iné nebeské telesá, napríklad pulzary a kvazary, boli objavené hlavne vďaka rádioteleskopom. Ako naznačuje pomenovanie, tieto teleskopy zachytávajú nie svetelné, ale rádiové vlnové dĺžky. Od roku 1961 boli objavené stovky kvazarov, mnohé z nich v odľahlých hlbinách známeho vesmíru.

Úloha zmapovať vesmír bola väčšia, ako si azda Galileo mohol predstaviť. Až v tomto storočí si začal človek uvedomovať obrovské rozmery vesmíru, miliardy galaxií, z ktorých pozostáva, a úžasné vzdialenosti, ktoré ich oddeľujú.

Fyzik Robert Jastrow navrhuje nasledujúcu analógiu, ktorá nám pomôže predstaviť si kozmické vzdialenosti. Predstavte si Slnko zmenšené na veľkosť pomaranča. Potom by Zem bola iba ako zrnko piesku, obiehajúce po orbite okolo Slnka vo vzdialenosti 9 metrov. Jupiter by bol ako čerešňová kôstka krúžiaca okolo pomaranča vo vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov a Pluto by bolo ďalšie zrnko piesku vo vzdialenosti niekoľko sto metrov od nášho imaginárneho pomaranča, čiže Slnka. Pri tej istej mierke by najbližší hviezdny sused Slnka, Alfa Centauri, bola vzdialená 2 100 kilometrov a celá Mliečna cesta by bola ako riedky zhluk pomarančov vzdialených jeden od druhého asi 3 000 kilometrov, s vonkajším priemerom 30 miliónov kilometrov. Aj keď je všetko zmenšené, čísla čoskoro presahujú našu predstavivosť.

Ohromujúce však nie sú len vzdialenosti. Keď vedci odhaľujú tajomstvá vesmíru, vychádzajú na svetlo neobyčajné javy. Sú to napríklad neutrónové hviezdy pozostávajúce z hmoty s takou hustotou, že obsah jedinej kávovej lyžičky by vážil toľko ako 200 miliónov slonov. Existujú malé hviezdy nazývané pulzary; jedna z nich blikne asi 600-krát za sekundu. A potom sú tu vzrušujúce čierne diery, o ktorých vedci radi špekulujú. Tieto čierne diery nemožno vidieť, no ich neukojiteľná chuť po svetle a hmote môže prezradiť ich skrytú prítomnosť.

Iste zostáva ešte veľa tajomstiev zahalených nesmiernymi vzdialenosťami a miliardami rokov. Čo sa však až doteraz podarilo vedcom o vesmíre odhaliť? Vrhli ich poznatky nové svetlo na otázky ako a prečo existuje vesmír?

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 4]

Prvý úplne otáčavý rádioteleskop postavený v roku 1957 v Jodrell Bank (Anglicko)

[Prameň ilustrácie]

S láskavým súhlasom Jodrell Bank Radio Telescope