Rodiny, zomknite sa, kým nebude neskoro

„Rodina je najstaršia ľudská inštitúcia. V mnohých ohľadoch je to najdôležitejšia inštitúcia. Je najzákladnejšou jednotkou spoločnosti. Celé civilizácie prežili alebo zanikli podľa toho, či boli ich rodinné vzťahy silné alebo slabé.“ — Náučný slovník The World Book Encyclopedia (vydanie z roku 1973).

SÚDRŽNÁ rodina je pre deti ako ochranný slnečník. Dnes je však v mnohých prípadoch tento slnečník samá diera; niekde nie je vôbec otvorený a zostáva nepoužitý v skrini. Tradičné rodinné usporiadanie sa často odsúva nabok ako niečo zastarané. V televíznych komédiách sú neraz otcovia zobrazovaní ako hlupáci, matky sú o niečo bystrejšie a deti vedia všetko najlepšie.

Manželská nevera je niečím celkom bežným. V niektorých priemyselne vyspelých krajinách sa rozvádza každé druhé manželstvo. So vzrastom rozvodovosti rýchle pribúda rodín, kde je len jeden rodič. Stále väčší počet dvojíc spolu žije bez uzavretia manželstva. Homosexuáli sa snažia získať dôstojnosť pred ľuďmi tým, že vstupujú do manželstva. Sex v kinách a na videokazetách, či v prirodzenej alebo neprirodzenej podobe, je hlavným lákadlom. Školy sa pozerajú na cudnosť ako na niečo nepraktické a rozdávajú žiakom kondómy, aby smilstvo zostalo bez následkov — čo sa samozrejme nedá takto zabezpečiť. Počet prípadov pohlavných chorôb a tehotenstiev mladistvých prudko stúpa. A obeťami sú dojčatá — pokiaľ sa im vôbec dovolí narodiť sa. Zánikom tradičného rodinného usporiadania sú najviac postihnuté deti.

Laureát Nobelovej ceny Alexis Carrel nechal už pred rokmi zaznieť toto varovanie vo svojej knihe Man, the Unknown (Človek, tvor neznámy): „Súčasná spoločnosť urobila vážnu chybu v tom, že rodinnú výchovu úplne ponechala na školu. Matky nechávajú svoje deti v materských školách [a teraz stále častejšie i v jasliach], aby mali čas na svoje zamestnanie, aby uspokojovali svoje spoločenské ambície, oddávali sa sexuálnym radovánkam, venovali sa literatúre a umeniu, alebo aby si len zahrali bridž, zašli do kina či premrhali čas zaneprázdnené ničnerobením. Sú preto zodpovedné za to, že zaniká rodina, v ktorej dieťa bolo v úzkom spojení s dospelými a mohlo sa od nich mnoho naučiť... Aby sa jedinec mohol plne rozvinúť, potrebuje istú mieru súkromia a pozornosť ohraničenej sociálnej skupiny, ktorou je rodina.“ — Strana 176.

Herec Steve Allen sa nedávno vyjadril k tomu, ako na rodinu útočí televízia, ktorá sa vôbec nevyhýba oplzlej reči a sexuálnej nemravnosti. Povedal: „Táto záplava nás všetkých unáša do bahna. Práve taký spôsob reči, aký rodičia deťom zakazujú, podporujú teraz nielen majitelia staníc kábelovej televízie, u ktorých platí heslo ‚Všetko je dovolené‘, ale aj kedysi seriózne televízne spoločnosti. Televízne programy, v ktorých deti hovoria hrubo, jasne dokazujú zlyhanie americkej rodiny.“

Teda aký odkaz necháva spoločnosť deťom? Prečítajte si noviny, pozrite si televíziu či video, prepnite na večerné správy, počúvajte hudbu rap, pozorujte, aký príklad dávajú dospelí okolo vás. Deti sú presýtené škodlivou duševnou i emocionálnou stravou. „Ak chcete zničiť nejakú krajinu,“ povedal niekdajší britský minister školstva sir Keith Joseph, „znehodnotíte menu tej krajiny.“ Potom dodal: „Spoločnosť možno zničiť tak, že sa pokazia deti.“ „Pokaziť“ v tomto prípade znamená „odviesť od bezúhonnosti a čestnosti“. A práve to sa dnes v strašnej miere deje. Veľmi často sa hovorí o kriminalite mládeže; ale možno by sa malo viac hovoriť o kriminalite dospelých.

To sa nám vráti

Geneva B. Johnsonová, predsedníčka organizácie Family Service America, povedala na jednom svojom vystúpení začiatkom tohto roka: „Rodina ako inštitúcia je ťažko, možno smrteľne chorá.“ Nazvala to „pochmúrnou vyhliadkou pre mnohé naše deti“, a potom dodala zlovestnú predpoveď: „Národ je ochotný vykázať do postavenia vydedencov v bohatej spoločnosti tak veľa našich detí, ktoré biedne bývajú, zle sa stravujú, majú nedostatočnú lekársku starostlivosť a chabé vzdelanie, že sa nám to vráti a bude nás to prenasledovať.“ A už nás to začína prenasledovať. Môžete si o tom prečítať v novinách, vypočuť v rozhlase, či vidieť na televíznej obrazovke. Tu je niekoľko príkladov:

Judonne vytiahne revolver a trikrát strelí Jermaina do pŕs. Jermaine je mŕtvy; mal pätnásť rokov. Judonne má štrnásť. Boli najlepšími priateľmi. Pohádali sa pre dievča.

Sto ľudí sa zúčastnilo na pohrebe šestnásťročného Michaela Hilliarda. Bol zabitý od chrbta strelou do hlavy, keď sa pohádal po basketbalovom zápase.

V Brooklyne v New Yorku zapálili traja mladiství dvojicu bezdomovcov. Denaturovaný lieh na to nestačil, a tak použili benzín. Ten urobil svoje.

Na Floride zhodil päťročný chlapec batoľa z piateho poschodia dolu schodišťovou šachtou a tak ho zabil.

V Texase zastrelil desaťročný chlapec svojho kamaráta a telo skryl pod verandou.

V Georgii pobodal pätnásťročný chlapec riaditeľa školy, ktorý ho karhal.

V New Yorku sa gang mladých ľudí vo veku dvadsiatich rokov vyzbrojil palicami, tyčami, sekerami, nožmi a mäsiarskym sekáčom a šiel „vystrájať“ blízko jedného prístrešku bezdomovcov. Mnohých z nich zranili a jednému podrezali krk. Čo ich k tomu viedlo? Jeden vyšetrovateľ to vysvetlil: „Jednoducho sa zabávali tým, že napadli týchto bezdomovcov.“

V Detroite v štáte Michigan sa jedenásťročný chlapec pripojil k pätnásťročnému a znásilnili dvojročné dievčatko. Obeť údajne nechali v kontajneri na odpadky.

V Clevelande v štáte Ohio znásilnili na základnej škole štyria chlapci vo veku od šiestich do deviatich rokov deväťročné dievča. V clevelandských novinách Plain Dealer sa k tomu vyjadril novinár Brent Larkin: „Je to presvedčivý dôkaz toho, čo sa odohráva v našej krajine, a toho, ako náš systém hodnôt upadá do mravného bahna.“

Doktor Leslie Fisher, ktorý je profesorom psychológie na Cleveland State University, obviňoval televíziu. Nazval ju „veľkou mašinériou sexu“ a povedal, že „na tieto veci sa pozerajú deti, ktoré majú osem či deväť rokov“. Z úpadku rodín v Amerike obviňoval aj rodičov: „Matka a otec sú príliš zabratí do svojich vlastných problémov a nedajú si čas na to, aby sa starali o deti.“

Z odpadu vzíde zas len odpad

Rôzne zložky spoločnosti, najmä oznamovacie prostriedky, komerčné umenie, priemysel zábavy — teda zložky, ktoré zarábajú na tom, že podnecujú v ľuďoch to najhoršie — chrlia sex, násilie a skazenosť, a tak veľmi prispievajú k úpadku mládeže i rodiny. A tak sa začína spĺňať pravidlo: Čo sa seje, to sa tiež žne. Z odpadu vzíde zas len odpad. Hovorí sa, že ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva — a v tomto prípade znie ozvena otrasne.

Vychováva spoločnosť generáciu detí bez svedomia? Táto otázka bola položená po smutne známom vystrájaní party výrastkov v newyorskom Centrálnom parku, ktorí zbili a znásilnili jednu dvadsaťosemročnú ženu a nechali ju ležať v domienke, že je mŕtva. Polícia hovorila o tom, že boli „arogantní a bezohľadní“, a keď ich zatkli, „vtipkovali, hlasne sa bavili a pospevovali si“. Ako dôvod, prečo to urobili, uviedli: „Bola to zábava.“ „Nudili sme sa.“ „Aspoň sme mali čo robiť.“ Časopis Time ich označil za „ľudí s amputovanou psychikou“, ktorí „stratili, či skôr nikdy nemali tú časť psychiky, ktorej hovoríme svedomie“.

Časopis U.S.News & World Report naliehavo žiadal: „Náš ľud musí konať, aby nevyrástla ďalšia generácia detí bez svedomia.“ Popredný psychológ dr. Ken Magid a Carole McKelveyová zdôrazňujú práve toto nebezpečenstvo v knihe plnej napätia High Risk: Children Without a Conscience (Vrcholné nebezpečenstvo: Deti bez svedomia). Súhrn údajov a svedectvá mnohých psychológov a psychiatrov ohromujúcim spôsobom dokladajú tvrdenie doktora Magida: Koreňom tohto problému je zlyhanie pevných väzieb medzi rodičom a dieťaťom pri narodení a v raných rokoch jeho formovania.

Je isté, že každá rodina musí byť zomknutá počas rokov, keď sa utvára osobnosť dieťaťa, kým nebude neskoro!