Stretnúť plachého kudu
Od dopisovateľa Prebuďte sa! z Kene
„PLACHÝ kto?“ pýtate sa. Plachý kudu! Krásna antilopa, ktorá žije v národných parkoch a v rezerváciách divej zveri vo východnej Afrike. Slovo nedolapiteľný najlepšie charakterizuje toto plaché zviera. Poďme do Národného parku Tsavo v Keni a pozrime sa, či sa nám podarí zazrieť aspoň jedného.
Bolo už ráno, keď sme vkročili do západnej časti parku. Najvyšší africký vrch Kilimandžáro nás zdraví. Jeho veľkolepý, snehom pokrytý vrchol poskytuje jeden z mnohých pohľadov, ktoré obdivujeme, keď cestujeme cez tento nádherný park. Nie, teraz neuvidíme žiadneho kudu. Pasú sa a vychádzajú buď veľmi skoro ráno, alebo neskoro poobede, alebo v noci. Cez horúčavu sa skrývajú v húštine. Aby sme ich mohli uvidieť, musíme si nájsť vhodné stanovište ihneď po východe slnka alebo niekoľko hodín pred západom slnka.
S prichádzajúcim súmrakom sme si postavili stan na táborisku na temene malého piesočnatého pahorku s vyhliadkou na rieku Tsavo. Vstávame za svitania a po jednoduchých raňajkách sa vydávame na cestu a postupujeme pomaly dolu chodníkom. Pozri sa! Nehybne stojaci samec kudu.
Och, ako krásne ho osvetľuje ranný svit. Je to statný samec sýto šedej farby. Jeho telo je zdobené 13 alebo 14 zvislými bielymi pruhmi. Nápadná biela škvrna krášli jeho hrdlo a biely pruh dolnú časť šije. Biela šípka medzi zamatovými očami a biele okružie okolo tlamy charakteristicky dokresľuje jeho tmavý vzhľad. Chladný ranný vánok jemne vlní krátku bielu hrivu na krku, pleciach a chrbte. Na hlave má dva trikrát skrútené rohy, ktoré sa stáčajú dohora a od seba.
Kudu, ktorého pozorujeme, je jedným z dvoch druhov, ktoré žijú v Afrike. Je známy ako kudu malý (Strepsiceros imberbis). Jeho ‚veľký bratranec‘ kudu veľký (Tragelaphus strepsiceros) žije v severnej Keni a zriedkavo ho vidieť v Tsavo. Okrem toho, že je väčší, dá sa rozlíšiť podľa hustej hnedej a bielej brady, ktorá sa tiahne po krku až na hruď pôsobivými strapcami. Jeho rohy sú masívnejšie a uši úmerne väčšie. Nikdy nemá viac ako osem bielych pruhov na tele.
Mláďatá a hájenie územia
Keď sa narodí malý kudu, matka ho ihneď dočista olíže, aby nemal žiaden pach, ktorý by prilákal dravú zver. Keď matka odchádza za potravou, mláďa zostáva poslušne na mieste a pokojne leží tam, kde ho matka zanechala. Matka ho pravidelne olizuje, a tak udržiava bez pachu, aby ho chránila pred dravcami. Ale po desiatich dňoch, keď mláďa začína obhrýzať rastliny, vytvára svoj pach. Tak sa stráca zvláštna ochrana pred zavetrením, a odvtedy mláďa všade nasleduje svoju matku.
Nápadným znakom kudu je, že si vytvára hranice územia. Je to územie, ktoré si samci vyberú a bránia ho. Pri vymedzovaní územia samec značkuje hranicu územia tak, že zanecháva telové výlučky na tráve a krovinách. Potom toto územie chráni a zaháňa iného samca, narušiteľa, ktorý prejde hranicu označeného územia. A čo keď sa jedná o samice? Tie nie sú narušiteľkami, naopak, sú hosťami pozývanými, aby zostali. V skutočnosti sú k tomu možno i donútené.
Dôkaz inteligentného plánu
Inštinktívne konanie značkovaním hraníc územia udržuje stáda roztrúsené a zabraňuje nadmernému spásaniu. Takto pasúci sa kudu má zabezpečenú nepretržitú zásobu listnatých kríkov, ktoré mu chutia. Ale čo sa stane, keď príde sucho?
Ochrankyňa prírody Daphne Sheldricková v časopise Swara, ktorý vydáva Východoafrická spoločnosť pre ochranu zvierat, vysvetľuje: „Ak nastanú ťažké časy a je nedostatok potravy a vody, príroda uvedie do chodu radikálne opatrenie, ktoré je pravým opakom územného rozdelenia... a nazýva sa migrácia. Hájenie územia vedie k oddeľovaniu a k pohotovosti bojovať a páriť sa. Migrácia tlmí tieto dva inštinkty, pretože vzrastá potreba bližšej súdržnosti. Prežitie sa stáva najdôležitejšou vecou. Dotýka sa všetkých, a tak sa samci i samice združujú... do zmiešaného mierumilovného spoločenstva. Potom naraz, ako na Boží príkaz, húfne opúšťajú oblasť a nastáva všeobecný presun“. Áno, odchádzajú a hľadajú nové pastviny, kde je dostatok lístia.
Mohla by neinteligentná, neriadená sila, nazývaná príroda, vytvoriť a rozvinúť takéto protichodné spôsoby správania? Iste iba inteligentný Majster Konštruktér mohol do kudu naprogramovať tento komplex inštinktívneho správania.
Prekvapivý odchod
Nie ste teraz radi, že vás zvedavosť uvidieť kudu priviedla k tomu, že ste išli s nami? Keď sme ho pozorovali, ako usilovne ošklbáva kroviská, nezdal sa nám vôbec plachý. Predsa nás zavetril! Zrazu sa jeho nozdry rozšírili a uši zachveli. S kašľavým brechotom skočil do krovísk a utekal preč. Práve keď sme uvoľnili zatajený dych, boli sme znovu prekvapení. Ani nevieme odkiaľ, svetlošedá samica skákala za ním. Celý čas stála v neďalekej húštine. Jej sfarbenie a nehybnosť ju dokonale kryli.
Takto prežíva mierumilovný kudu v africkej divočine. Jeho ochranou je inštinktívna schopnosť zostať nehybne stáť a splynúť s okolím. Nie div, že je kudu taký plachý. Od toho závisí jeho život.