Umelá inteligencia na úrovni červíka
„MOŽNO, že ste v minulom roku počuli mnoho o neurónových sieťach, paralelných procesoroch, multiprocesoroch a iných komerčných a akademických pokusoch vybudovať počítače bližšie ľudskému mozgu. Ale možno, že ste už toľko nepočuli o tom, čo tieto snahy skutočne znamenajú, alebo čo nové technológie skutočne dosahujú. Priateľ zo spoločnosti vyrábajúcej neurónové siete mi povedal, že v pojmoch ‚biomentálna‘ evolúcia môžu dnešné výrobky úspešne súťažiť s inteligenciou na úrovni červíka... Iba červíka, pýtate sa? Áno, červíka. Pokúšať sa o výkony ľudského mozgu, na to treba... no áno, ľudský mozog.“ — Computerworld, 27. februára 1989, strana 21.
Mozog získava informácie elektrochemickými impulzmi. „Hoci sú takéto impulzy všeobecne známe ako pomalé — asi 33 metrov za sekundu —, napriek tomu prekonávajú výkonnosť elektrických impulzov po kovových vodičoch, ktoré môžu putovať rýchlosťou 30 cm za nanosekundu, alebo 300 miliónov metrov za sekundu.“ Dnes má jedna z najúžasnejších počítačových jednotiek 65 536 procesorov na spracovanie informácií a má veľkosť pračky, ale „mozog vtesná 150 000 krát viac procesorov do ľudskej lebky“. Najdrahší počítač je iba mudrc zameraný sám na seba. Vie počítať tak rýchlo, ako ho kŕmite číslami, ale chcite od neho racionálne rozhodnutie, a zrúti sa.
Článok v Computerworld končí: „Celé toto cvičenie jednoducho len ukázalo, aké je ťažké pokúšať sa nahradiť ľudský mozog akoukoľvek stavbou z hardware alebo software. I v najjednoduchších podmienkach je mozog stále tým pôvodným počítačom a všetky ostatné modely — bez ohľadu na výkon — sú napodobeninami, ktoré sa v porovnaní s ním iba plazia.“