Mys Lobos — Dramatické stretnutie zeme a vody

NIELEN dramatické. Toto stretnutie zeme a vody pri myse Lobos je niekedy priam divoké! Keď je vysoký príliv a z mora vanie silný vietor, vytvárajú sa obrovské vlny a valia sa a trieštia o skaliská. S dunením vystreľujú 13 až 16 metrov do vzduchu. Keď sa to deje, zbiehajú sa návštevníci na Mroží mys kvôli tomu pohľadu. Postavia sa tak blízko, ako sa len odvážia a dych sa im tají bázňou, keď vlna za vlnou naráža na útes. Očarovaní touto ukážkou sily, ktorá vymršťuje tony vody k oblohe, nevšímajú si sprchu vodnej triešte, ktorá sa na nich znáša. Dokiaľ vlny zúria, divákom sa odtiaľ nechce.

Ale odísť musia, pretože na myse Lobos je toho ešte mnoho čo pozerať. Má mnoho pozorohudností, a preto ho okrem iného, v roku 1933 kúpil štát Kalifornia a urobil z neho štátnu rezerváciu. Druhý, najdôležitejší dôvod bola ochrana ľúbezného Montereyského cyprusu. V prírode rastie len na myse Lobos a na blízkom Montereyskom polostrove. Zráz týchto skalísk je teraz posledným útočiskom Montereyského cyprusu.

Kým sa stal mys Lobos štátnou rezerváciou, prešiel pestrou históriou. Po stáročia zbierali Indiáni kôrovce a táborili na jeho predhorí. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa stal pastvinou pre dobytok. Portugalci tu mali v rokoch 1865 až 1884 veľrybársku stanicu. Potom tam mali japonskí rybári konzerváreň na morské lastúry, ktorá vyvážala do Orientu státisíce lastúr. Krajina často menila majiteľov — raz vraj pri hre v karty.

Cestičky

Do štátnej rezervácie mys Lobos je prístup po Tichomorskom pobreží diaľnicou 1, desať míľ južne od Monterey a tri míle pod Carmelom. V rezervácii je málo ciest. Vedú na tri hlavné parkoviská a odtiaľ sa vejárovite rozchádzajú cestičky, ktoré sa vinú borovicovými lesmi a cyprusovými hájmi. Jedna cestička dlhá šesť míl sleduje líniu pobrežia v rezervácii, striedavo sa tiahne po hrane vysokých skál a poskytuje nádherné výhľady na more peniace sa dolu v hĺbke a potom zostupuje až k vode, aby ste videli prílivové jazierka plné života — morských sasaniek, koníkov, krabov, hviezdic, kôrovcov, zelených a červených rias a mnoho iných tvorov. Postojte, kľaknite si a zadívajte sa do strhujúcich malých svetov obklopených balvanmi. Ale pozor! Plazivé vlny vás príjemne premáčajú!

Cestou po cestičke k Vtáčiemu ostrovu sa pozrite dolu na nefritovo zelené vody Čínskej zátoky, ktorá je dolu stúlená ako drahokam obklopený strmými útesmi. Vlny lenivo plieskajú o malú piesočnú pláž na jednom konci, kde neplavci i plavci užívajú chladnú vodu a potom sa slnia v teple na krytej pláži. Z toho blaha sa tešia i druhí — na skalných útesoch sa na slniečku rozvaľujú tulene.

Cestička pokračuje až na úroveň Vtáčieho ostrova, kde sa po stovkách zhromažďujú vodní vtáci. Kormorány v čase hniezdenia usilovne preletujú s pramienkami morských rias v zobáku a stavajú si hniezda tak blízko pri sebe, ako by to boli stavitelia prehustených sídlisk. Pelikány prilietajú a odlietajú loviť ryby a potápajú sa do mora, keď vidia plávať pod hladinou svoju potravu. Čajky sa vznášajú a krúžia tak úžasne slobodne, že im závidíte, lebo ste pripútaní k zemi.

Cestička cyprusovým hájom, ktorá sa vinie jedným z dvoch posledných prirodzených stanovísk Montereyského cyprusu na zemeguli, je obľúbenou cestičkou mnohých návštevníkov. Zo skál je nádherne vidieť more. Červené riasy obrastajú skaly a pne vystavené vlhkému morskému vzduchu. Z vetiev borovíc a cyprusov splývajú krajky lišajníkov. V lesoch je možné vidieť jeleňa čiernochvostého — lane s jeleniatkami sa často popásajú na kríkoch. Z vrcholu tohto polostrova je vidieť štyridsaťtonové veľryby sivé, ako chrlia vodu a niekedy vyskakujú, keď míňajú mys Lobos na svojej desaťtisíc míľovej okružnej púti k Baja California, kde sa v decemberi a v januári pária a rodia a v marci a v apríli sa vracajú za potravou do Beringovho mora.

Morské vydry

Najobľúbenejšími zvieratami však nie sú tieto morské kolosy putujúce pozdĺž pobrežia. Ochrancovia rezervácie najčastejšie počúvajú otázku: „Kde sú morské vydry?“ Obyčajne sú medzi chumáčmi chalúh v chránených zátokách. Návštevníci si tieto oblasti prehliadajú ďalekohľadom, a keď spozorujú vydry, sledujú ich, ako sa potápajú za potravou. Na jedálnom lístku majú lahôdky ako škľabky, kraby, slávky, medúzy, chobotnice, lastúrniky a morské koníky. Miesto stola majú kameň, ktorý si kladú na prsia a oň roztĺkajú škrupiny svojich chodov, aby sa dostali k mäsu vo vnútri. Pokiaľ neobedujú, spávajú zamotané v chaluhách, aby ich to neodplavilo. Inokedy uvidíte matku s mláďaťom na prsiach, ako ho upravuje alebo krmí. Mláďa sa rodí vo vode, žije vo vode, a predsa sa musí učiť plávať. Ale nemôže sa utopiť — mláďatá morskej vydry sú prirodzene nadnášané.

Čokoládovo hnedá srsť morskej vydry — u dospelých často sivá alebo biela okolo hlavy — je jemná a hustá. V informačnom stredisku Mroží mys majú kožušinu z morskej vydry. Prehrabnete ju prstami a zacítite jej hodvábnu mäkkosť. Práve táto veľmi jemná kožušina takmer znamenala vyhubenie vydry. Je dvakrát hustejšia ako tulenia a má na štvorcovom centimetri 10 000 chlpov, spolu asi 800 miliónov. Vydru však nehreje iba kožuch. Hodiny trávi tým, že sa prečesáva, a tak zachytáva v kožuchu vzduch. Práve ten izoluje kožu vydry pred studenou vodou. Jedinečná, mierna, neútočná — niet divu, že morská vydra je miláčikom návštevníkov!

Podvodná rezervácia

Tieto cestičky sprístupňujú 224 hektárov mysu Lobos. Ale to nie je celá štátna rezervácia mys Lobos. Nie je to ani polovica. Tristo hektárov je pod vodou. Dajte sa cestou, ktorá odbočuje na parkovisko pri Veľrybárskej zátoke, kde asi uvidíte potápačov v gumovom úbore, ako sa spúšťajú do prvej podvodnej rezervácie v Spojených štátoch. Bola zriadená v roku 1960. Je to jedna z najbohatších podvodných lokalít v Kalifornii a je zákonom úplne chránená. Divy tohto sveta pod vodou však na nešťastie nie sú pre vás — pokiaľ nemáte povolenie obliecť si potápačskú výstroj a skúmať hlbiny.

Skladačka, ktorú dostanete pri vstupe do rezervácie naznačuje, o čo prichádzate: „V tridsaťcentimetrových chaluhových lesoch tvoria živošíchy bez chrbtice a rastliny bez koreňov svet meňavých farieb. Plávajú tam ryby rodu Scorpaenichae i Sebastodes a Ophiodon elongatus. Nečakané zjavenie sa tuleňa, vydry alebo veľryby rozbúcha srdce.“ Jedným obyvateľom týchto hlbín, z ktorého by sa vám asi zovrelo srdce, je najväčšia hviezdica na svete, takzvaná netopieria hviezdica dosahujúca až meter dvadsať v priemere. Rovnako ako máte sprievodcu po cestách, keď prechádzate po suchozemskej oblasti mysu Lobos, majú potápači nepremokavú knihu s 38 farebnými fotografiami, aby mohli rozpoznať morských živočíchov.

Mys Lobos je miesto na pokojné premýšľanie. Pri viac ako 300 druhoch rastlín a 250 druhoch vtákov a zvierat je skutočne o čom premýšľať: o dlhých prameňoch hnedých chalúh, ktoré sa pôvabne vlnia na morskej hladine v Zátoke modrých rýb, o orgovánoch, ktoré prevoňali slaný morský vzduch, o listoch šalvie, ktoré rozmrvené v prstoch prenikavo rozvoniavajú. Neskúšajte to však s lesklými listami sumachy, ktorá lemuje cestičky: Prečo tu nechávajú tento jedovatý ker? Pretože je obľúbeným príbytkom malých vtákov a zvierat. Na Lobose sú doma ony a nie my.

Premýšľajte o túžobnej piesni vrabca bielotemenného, ktorú ticho opakuje z najvyššej vetvičky brotana, o vysokom kriku lastúrničiara čierneho, ktorý pobieha po skalách na hranici príboja a jasne červený zobák sa mu leskne na slnku. Na skalnatých ostrovčekoch a pobreží sa ozýva nezameniteľné štekanie mrožov. A žasnite nad vydrou, ktorá používa nástroj — kameň na prsiach, o ktorý roztĺka škrupiny. A opäť vychutnajte tlmené zvuky tichého príboja alebo jeho burácanie medzi skalami, keď má divú náladu.

Je to miesto na rozjímanie. Hlboko vdychujte morský vánok. Pomaly kráčajte po cestičkách. Urobte si čas vnímať atmosféru. Zhromažďujte si spomienky. Presiaknite tunajším duchom.

Azda vám pripadne prehnaný výrok krajinára Francisa Melomasa o myse Lobos, že je to „najväčšie stretnutie zeme a vody na svete“. Ale po niekoľkých dňoch prechádzok po jeho cestičkách, keď zhlboka dýchate slaný morský vzduch, načúvate zvukom, prezeráte si zaujímavosti a upúta vás všeobecný pokoj jeho neporušenej krásy, už vám možno tá chvála nebude pripadať taká prehnaná.

Mys Lobos je bezosporu liek na podráždené nervy, hojivý balzam na ducha, chvála umenia svojho tvorcu, Boha Jehovu.

[Obrázky na stranách 16, 17]

Vľavo hore: Vrchy

Vpravo hore: Južná morská vydra

Vľavo uprostred: Nefritovo zelené vody Čínskej zátoky

Vpravo uprostred: Medialuna californiensis v lese chalúh

Vpravo dolu: Vietor a voda nahlodali pieskovec