Ponor vorvaňovca zobcového

Vorvaňovec zobcový sa dokáže ponoriť do hĺbky 2 992 metrov, kde je tlak okolo 30 300 kilopascalov, a môže zostať ponorený dlhý čas. Jeden vorvaňovec, ktorého výskumníci pozorovali, zostal na jeden nádych pod hladinou 3 hodiny a 42 minút. Ako tieto cicavce, ktoré pre život potrebujú vzduch, dokážu odolávať takému obrovskému tlaku a vydržať tak dlho s minimom kyslíka?

Vorvaňovcom zobcovým sa tak ako iným morským cicavcom hrudný kôš stlačí a ich pľúca spľasnú. Výskumníci zistili, že morské cicavce spotrebujú menej kyslíka, keď sa im prudko zníži tep a tok krvi sa presmeruje zo vzdialených častí tela do mozgu, srdca a svalov.

Okrem toho sa morským cicavcom ukladá kyslík vo svaloch pomocou proteínu myoglobín. Keď sa ponoria do veľkej hĺbky a potrebujú kyslík, myoglobín ho uvoľní. Svaly morských cicavcov obsahujú myoglobín v oveľa väčších koncentráciách než svaly ľudí a suchozemských zvierat.

Jeden výskumník o vorvaňovcoch zobcových povedal: „Ponárajú sa do neuveriteľných hĺbok. Oveľa prekonávajú všetko, čo by sme na základe súčasných poznatkov fyziológie čakali.“ Vedci chcú lepšie pochopiť, ako sa ponárajú veľryby, aby sa to dalo využiť v medicíne pri liečbe kolapsu pľúc a podobných stavov.

Aký je váš názor? Je schopnosť vorvaňovca zobcového ponoriť sa do obrovských hĺbok na dlhý čas výsledkom náhody alebo projektu?