Myslia si Jehovovi svedkovia, že si chodením po domoch vyslúžia spásu?

Nie. Chodíme síce s biblickým posolstvom po domoch, ale nemyslíme si, že si tým vyslúžime spásu, čiže záchranu. (Efezanom 2:8) Prečo?

Zamyslite sa nad týmto prirovnaním. Predstavte si, že akýsi veľkorysý človek sľúbil, že každý, kto príde v konkrétny deň na určité miesto, dostane drahý dar. Keby ste verili, že svoj sľub splní, prišli by ste tam? Určite áno. A zrejme by ste o tejto príležitosti povedali aj priateľom a rodine, aby ju mohli využiť aj oni. No tým, že by ste urobili, čo ten človek povedal, by ste si ten dar nevyslúžili. Stále by to bol dar.

Podobne Jehovovi svedkovia veria, že Boh dá večný život všetkým, ktorí ho poslúchajú. (Rimanom 6:23) Usilujeme sa o tom hovoriť aj druhým a dúfame, že využijú príležitosť, ktorá sa im vďaka tomuto sľubu otvára. No nemyslíme si, že si svojou duchovnou službou vyslúžime spásu. (Rimanom 1:17; 3:28) Nikto, nech by vykonal akokoľvek veľa, si také úžasné požehnanie od Boha nemôže zaslúžiť. „Boh nás vo svojej láske a dobrote zachránil. Nie pre nejaké naše zásluhy, ale zo svojej láskavosti a súcitu.“ ​(Títovi 3:4, 5; Nový zákon v modernom jazyku)