Svedkami sme stále
1. Čo sa môžeme naučiť zo správy o tom, ako Ježiš pri studni vydal svedectvo istej žene?
1 Ježiš mal za sebou hodiny chôdze. Bol unavený a smädný. Jeho učeníci išli nakúpiť jedlo a on sa posadil pri studni za jedným samaritánskym mestom a odpočíval. Neprišiel do Samárie zvestovať; len tade prechádzal cestou do Galiley, kde chcel pokračovať v službe. Ale aj tak využil príležitosť vydať svedectvo žene, ktorá prišla po vodu. (Ján 4:5–14) Prečo to urobil? Lebo nikdy neprestal byť Jehovovým ‚verným a pravdivým svedkom‘. (Zjav. 3:14) My Ježiša napodobňujeme tým, že sme Jehovovými svedkami stále. (1. Petra 2:21)
2. Ako sa môžeme pripraviť na neformálne vydávanie svedectva?
2 Buď pripravený: Na neformálne vydávanie svedectva môžeme byť pripravení tak, že máme pri sebe literatúru. Mnoho zvestovateľov nosí traktáty a ponúkajú ich predavačom, pumpárom a ďalším ľuďom, s ktorými prídu cez deň do styku. (Kaz. 11:6) Istá sestra, ktorá veľa cestuje hromadnou dopravou, vždy nosí v kabelke Bibliu a knihu Čo učí Biblia? a snaží sa s tými, ktorí sedia vedľa nej, nadväzovať rozhovory.
3. Ako môžeme začať rozhovor?
3 Začiatok rozhovoru: Pri neformálnom vydávaní svedectva nemusíme hneď začať biblickou myšlienkou. Ježiš nezačal rozhovor so ženou pri studni tým, že by povedal, že je Mesiáš. Len ju poprosil o vodu, pričom vzbudil jej záujem. (Ján 4:7–9) Istej sestre podobný prístup umožňuje začínať rozhovory, keď sa jej pýtajú, ako sviatkovala. Nepovie, že sviatky neoslavuje, lebo je Jehovova svedkyňa, ale povie: „Rozhodla som sa vôbec nesviatkovať.“ Dotyčného človeka to obyčajne zaujme a opýta sa na dôvod, čím jej umožní vydať mu svedectvo.
4. Prečo sú slová z Matúša 28:18–20 pre teba podnetné?
4 I keď Ježiš svoju horlivú pozemskú službu už ukončil, stále má záujem na tom, aby sa zvestovalo tak, ako to robil on. (Mat. 28:18–20) Preto sme podobne ako náš Vzor, Ježiš, svedkami, ktorí sú pripravení verejne vyhlasovať svoju vieru kedykoľvek. (Hebr. 10:23)