Naša služba — prejav súcitu
1 Ježiš si všímal, že množstvo jeho poslucháčov bolo ‚zodratých a zmietaných sem a tam ako ovce bez pastiera‘. (Mat. 9:36) Nežne a s láskou ich učil Jehovove normy, utešoval ich a súcitne uspokojoval ich duchovné potreby. Keď rozjímame o jeho spôsobe konania a uvažovania, učíme sa myslieť a cítiť rovnako ako on a v našej službe sa začína prejavovať súcit.
2 Zamyslime sa, ako Ježiš reagoval, keď ho zúfalí ľudia prosili o pomoc. (Luk. 5:12, 13; 8:43–48) Bol ohľaduplný k ľuďom so zvláštnymi potrebami. (Mar. 7:31–35) Vnímal pocity ľudí a bral na ne ohľad. Nedal sa ovplyvniť vzhľadom. (Luk. 7:36–40) Ježiš skutočne dokonale prejavoval nežný súcit nášho Boha.
3 ‚Prišlo mu ich ľúto‘: Ježiš neslúžil len z povinnosti. ‚Bolo mu ľúto‘ ľudí. (Mar. 6:34) Podobne sa i my dnes snažíme nielen odovzdať posolstvo, ale aj zachrániť drahocenné životy. Chceme pochopiť, prečo ľudia reagujú tak, ako reagujú. Prečo sú plní obáv a starostí? Zanedbávajú ich a zaslepujú predstavitelia falošného náboženstva? Keď sa budeme o nich úprimne zaujímať, možno ich to podnieti vypočuť si dobré posolstvo. — 2. Kor. 6:4, 6.
4 Súcit pôsobí na srdce. Uveďme si príklad: Istá žena utrpela veľkú stratu — zomrela jej trojmesačná dcérka. Keď na jej dvere zaklopali dve svedkyne, pozvala ich dnu, rozhodnutá vyvrátiť im argumenty, ktorými zdôvodňovali, prečo Boh pripúšťa utrpenie. Neskôr však uviedla: „Veľmi súcitne ma počúvali. Keď odchádzali, cítila som sa oveľa lepšie, a tak som súhlasila, aby ma znova navštívili.“ Usiluješ sa prejavovať súcit každému, koho v službe stretneš?
5 Keď si budeme rozvíjať súcit, pomôže nám to poskytovať ľuďom skutočnú útechu. Tak oslávime ‚Otca nežného milosrdenstva‘, Jehovu. — 2. Kor. 1:3.