Oblečte si pokoru
1 Pastiersky chlapec vkladá dôveru v Jehovu a poráža silného bojovníka. (1. Sam. 17:45–47) Bohatý muž trpezlivo vytrváva v nešťastí. (Jób 1:20–22; 2:9, 10) Boží Syn pripisuje všetku zásluhu za svoje vyučovanie svojmu Otcovi. (Ján 7:15–18; 8:28) V každom z týchto príkladov hrala kľúčovú úlohu pokora. Podobne aj dnes je v situáciách, s ktorými sa stretávame, dôležitá pokora. — Kol. 3:12.
2 Pri kázaní: Ako kresťanskí služobníci sa pokorne delíme o dobré posolstvo s ľuďmi každého druhu a neposudzujeme ich vopred podľa rasy, kultúry alebo pôvodu. (1. Kor. 9:22, 23) Ak sú niektorí ľudia hrubí alebo arogantne odmietajú posolstvo o Kráľovstve, nereagujeme ako oni, ale trpezlivo pokračujeme v hľadaní tých, ktorí si to zaslúžia. (Mat. 10:11, 14) Nepokúšame sa zapôsobiť na iných naším poznaním alebo vzdelaním, ale pozornosť obraciame na Božie Slovo, pretože uznávame, že je presvedčivejšie ako čokoľvek, čo by sme mohli povedať my sami. (1. Kor. 2:1–5; Hebr. 4:12) Tak ako Ježiš všetku chválu vzdávame Jehovovi. — Mar. 10:17, 18.
3 V zbore: Kresťania sa musia tiež ‚prepásať pokorou mysle k sebe navzájom‘. (1. Petra 5:5) Ak považujeme ostatných za vyšších od seba, budeme hľadať spôsoby, ako slúžiť našim bratom, a nebudeme od nich očakávať, aby slúžili oni nám. (Ján 13:12–17; Fil. 2:3, 4) Nebudeme si myslieť, že sme príliš dôležití na to, aby sme robili také úlohy, ako je upratovanie sály Kráľovstva.
4 Pokora nám tiež pomáha, aby ‚sme sa znášali v láske‘, a tak v zbore podporovali pokoj a jednotu. (Ef. 4:1–3) Pomáha nám podriaďovať sa tým, čo sú ustanovení, aby sa ujímali vedenia. (Hebr. 13:17) Pokora nás motivuje, aby sme prijali akúkoľvek radu alebo usmernenie, ktoré azda dostaneme. (Žalm 141:5) A pokora nás podnecuje, aby sme sa pri spĺňaní akýchkoľvek výsad, ktoré v zbore môžeme mať, spoliehali na Jehovu. (1. Petra 4:11) Tak ako Dávid, aj my uznávame, že úspech v takej činnosti nezávisí od našich schopností, ale od Božieho požehnania. — 1. Sam. 17:37.
5 Pred naším Bohom: Predovšetkým sa musíme ‚pokoriť pod mocnú Božiu ruku‘. (1. Petra 5:6) Ak musíme zápasiť s nepríjemnými okolnosťami, môžeme sa tešiť na úľavu, ktorú prinesie Kráľovstvo. Pokorne však prejavujeme trpezlivosť a čakáme na Jehovu, že v ustanovenom čase splní svoje sľuby. (Jak. 5:7–11) Tak ako to bolo v prípade Jóba, ktorý si zachovával rýdzosť, aj nás najviac zaujíma to, aby bolo „naďalej požehnané Jehovovo meno“. — Jób 1:21.
6 Prorok Daniel sa ‚pokoroval pred svojím Bohom‘ a bol požehnaný Jehovovou priazňou a mnohými znamenitými výsadami. (Dan. 10:11, 12) Kiež si aj my oblečieme pokoru, pretože „výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život“. — Prísl. 22:4.