Kážme dobré posolstvo s pevným presvedčením
1 V prvej polovici prvého storočia prikázal Ježiš Kristus svojim nasledovníkom, aby kázali dobré posolstvo o Kráľovstve a ‚robili učeníkov z ľudí všetkých národov‘. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Jehovovi svedkovia berú jeho pokyn vážne, a tak koncom 20. storočia sa naše kresťanské bratstvo rozrástlo na viac ako 5 900 000 učeníkov v 234 krajinách. Aké je to veľkolepé volanie na chválu nášmu nebeskému Otcovi!
2 Vstúpili sme do 21. storočia. Náš Nepriateľ sa úskočne pokúša brániť nám v našom hlavnom diele kázania o Kráľovstve a robenia učeníkov. Snaží sa odviesť našu pozornosť, obrať nás o čas a odčerpať našu energiu mnohými nepodstatnými starosťami a záujmami a využíva na to tlak zo strany tohto systému vecí. Nedovoľujeme tomuto systému, aby nám diktoval, čo je v živote dôležité, ale sami sa z Božieho Slova presviedčame, čo je prvoradé — konať Jehovovu vôľu. (Rim. 12:2) To znamená poslúchať biblické pobádanie a ‚zvestovať slovo v priaznivom i v obťažnom období a úplne dovŕšiť svoju službu‘. — 2. Tim. 4:2, 5.
3 Rozvíjajme si pevné presvedčenie: Kresťania musia ‚stáť v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli‘. (Kol. 4:12) Slovo „presvedčenie“ je podľa jedného slovníka „istota alebo vyhranený názor“. Ako kresťania musíme byť presvedčení, že Božie prorocké slovo je spoľahlivé a že teraz sme hlboko v čase konca. Musíme mať také pevné presvedčenie ako apoštol Pavol, ktorý povedal, že dobré posolstvo „je Božou mocou na záchranu každého, kto má vieru“. — Rim. 1:16.
4 Diabol používa zlých ľudí a podvodníkov, ktorí sami sú zvedení, aby ovplyvňovali a zvádzali iných. (2. Tim. 3:13) Keďže sme pred tým vopred varovaní, podnikáme kroky na posilnenie svojho presvedčenia o tom, že poznáme pravdu. Nedovoľujeme úzkostlivým životným starostiam, aby utlmili našu horlivosť, ale miesto toho naďalej kladieme záujmy Kráľovstva na prvé miesto. (Mat. 6:33, 34) Nechceme tiež pustiť zo zreteľa naliehavosť doby, možno s pocitom, že koniec tohto systému je ešte ďaleko. Koniec sa stále približuje. (1. Petra 4:7) I keď azda máme pocit, že šírenie dobrého posolstva má vzhľadom na svedectvo, ktoré už bolo vydané, v niektorých krajinách slabý ohlas, dielo varovania musí pokračovať. — Ezech. 33:7–9.
5 V tomto pokročilom čase je dôležité spýtať sa: ‚Beriem vážne Ježišovo poverenie robiť učeníkov? Dávam pri kázaní dobrého posolstva najavo pevné presvedčenie, že Kráľovstvo je skutočnosť? Som odhodlaný mať na tejto službe zachraňujúcej život čo najväčší podiel?‘ Keďže si uvedomujeme, ako ďaleko sme v čase konca, musíme dávať pozor na seba i na naše poverenie kázať a vyučovať. Takým počínaním zachránime seba aj tých, čo nás počúvajú. (1. Tim. 4:16) Ako si môže každý z nás ako služobník posilniť svoje presvedčenie?
6 Napodobňujme Tesaloničanov: Keď apoštol Pavol spomínal na usilovnú prácu bratov z Tesaloniky, povedal im: „Dobré posolstvo, ktoré zvestujeme, sa medzi vami neprejavilo iba slovami, ale aj mocou a svätým duchom a pevným presvedčením. Predsa viete, akými ľuďmi sme sa stali kvôli vám. A stali ste sa našimi a Pánovými napodobňovateľmi, lebo ste prijali slovo v mnohom súžení s radosťou svätého ducha.“ (1. Tes. 1:5, 6) Áno, Pavol pochválil zbor Tesaloničanov, lebo napriek mnohému súženiu kázali s horlivosťou a pevným presvedčením. Vďaka čomu to boli schopní robiť? Do veľkej miery ich priaznivo ovplyvnila horlivosť a presvedčenie, ktoré videli u apoštola Pavla a jeho spolupracovníkov. Ako to mohli vidieť?
7 Samotný život Pavla a jeho cestujúcich spoločníkov svedčil o tom, že majú Božieho ducha a že úprimne veria tomu, čo kážu. Predtým ako Pavol a Sílas prišli do Tesaloniky, vo Filipi sa s nimi hanebne zaobchádzalo. Bez súdu boli zbití, uväznení a daní do klady. No táto tvrdá skúsenosť neutlmila ich horlivosť pre dobré posolstvo. Božím zásahom boli oslobodení a to viedlo k obráteniu žalárnika i jeho domácnosti a týmto bratom to umožnilo pokračovať v službe. — Sk. 16:19–34.
8 V sile Božieho ducha prišiel Pavol do Tesaloniky. Tu namáhavo pracoval, aby si zadovážil veci potrebné pre život, a potom sa naplno venoval vyučovaniu pravdy Tesaloničanov. Neváhal oznamovať dobré posolstvo pri každej príležitosti. (1. Tes. 2:9) Pavlovo kázanie s pevným presvedčením malo na miestnych ľudí taký mocný účinok, že niektorí z nich zanechali svoje predchádzajúce modlárske uctievanie a stali sa služobníkmi pravého Boha, Jehovu. — 1. Tes. 1:8–10.
9 Týmto novým veriacim nezabránilo v kázaní dobrého posolstva ani prenasledovanie. Tesaloničania, podnecovaní novonájdenou vierou a plne presvedčení, že dostanú večné požehnania, boli pobádaní oznamovať pravdu, ktorú s nadšením prijali. Tento zbor sa stal takým aktívnym, že správa o jeho viere a horlivosti sa rozšírila do ostatných častí Macedónie a aj do Achaje. A tak keď Pavol písal Tesaloničanom svoj prvý list, ich dobré skutky už boli dobre známe. (1. Tes. 1:7) Aký vynikajúci príklad!
10 Motivovaní láskou k Bohu a k ľuďom: Ako si dnes môžeme pri kázaní dobrého posolstva udržať pevné osobné presvedčenie tak ako Tesaloničania? O Tesaloničanoch Pavol napísal: „Stále pamätáme na vaše dielo viery a vaše namáhavé úsilie z lásky.“ (1. Tes. 1:3, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Je zrejmé, že mali hlbokú a vrúcnu lásku k Jehovovi Bohu a k ľuďom, ktorým kázali. Bola to taká istá láska, aká podnecovala Pavla a jeho spoločníkov, aby Tesaloničanom odovzdali „nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše“. — 1. Tes. 2:8.
11 Podobne aj nás hlboká láska k Jehovovi a k našim blížnym pobáda k tomu, aby sme túžili naplno sa zúčastňovať kazateľského diela, ktorého konaním nás poveril Boh. Keď máme takú lásku, uznávame, že máme osobnú zodpovednosť od Boha šíriť dobré posolstvo. Keď pozitívne a s ocenením rozjímame o všetkom, čo pre nás Jehova urobil a čo pre nás robí, aby nás viedol k „skutočnému životu“, potom nás to motivuje hovoriť druhým tie isté úžasné pravdy, ktorým celým srdcom veríme. — 1. Tim. 6:19.
12 Zatiaľ čo máme mnoho práce v kazateľskom diele, naša láska k Jehovovi a k ľuďom musí neustále rásť. Ak je to tak, potom budeme podnecovaní zvyšovať svoj podiel na službe od dverí k dverám a na ďalších formách vydávania svedectva, ktoré sa nám núkajú. Budeme využívať príležitosti na vydanie neformálneho svedectva príbuzným, susedom a známym. Hoci väčšina ľudí azda odmieta dobré posolstvo, ktoré predkladáme, a niektorí sa budú snažiť brániť nám v oznamovaní Kráľovstva, my zažívame vnútornú radosť. Prečo? Lebo vieme, že robíme, čo môžeme, aby sme vydávali svedectvo o Kráľovstve a pomáhali ľuďom získať záchranu. A Jehova požehná naše snahy nájsť ľudí so správnym sklonom srdca. I keď nás zvierajú tlaky života a Satan sa usiluje vziať nám radosť, sme schopní zachovať si pevné presvedčenie a horlivosť vo vydávaní svedectva iným ľuďom. Keď všetci prispejeme svojím dielom, výsledkom budú také silné a horlivé zbory, ako bol zbor v Tesalonike.
13 V skúškach sa nikdy nevzdávajme: Presvedčenie je potrebné, aj keď sa stretávame s rôznymi skúškami. (1. Petra 1:6, 7) Ježiš svojim učeníkom objasnil, že ak ho budú nasledovať, budú „predmetom nenávisti všetkých národov“. (Mat. 24:9) Pavol a Sílas to zažili, keď boli vo Filipi. Správa zo 16. kapitoly Skutkov hovorí, že Pavol a Sílas boli uvrhnutí do vnútorného väzenia a boli daní do klady. Hlavné väzenie tvoril obyčajne akýsi dvor či vestibul, okolo ktorého boli cely a tie mali tú výhodu, že do nich prenikalo svetlo a vzduch. No do vnútorného väzenia nemalo ako prenikať svetlo a bolo tam nedostatočné vetranie. Pavol a Sílas museli znášať zlé podmienky biedneho miesta, kde boli uväznení — tmu, horúčavu a zápach. Vieš si predstaviť bolesť, ktorú určite pociťovali, keď boli celé hodiny spútaní v klade, pričom mali na chrbte otvorené krvácajúce rany spôsobené palicovaním?
14 Pavol a Sílas zostali verní aj napriek týmto skúškam. Dali najavo úprimné presvedčenie, ktoré ich posilňovalo slúžiť Jehovovi bez ohľadu na skúšky. Ich presvedčenie je zdôraznené v 25. verši 16. kapitoly, kde sa hovorí, že Pavol a Sílas sa „modlili a spievali Bohu chvály“. Skutočne, hoci boli vo vnútornom väzení, boli si takí istí Božím schválením, že spievali tak nahlas, až ich počuli ostatní väzni! Dnes musíme mať podobné presvedčenie, keď sa vyrovnávame so skúškami v súvislosti so svojou vierou.
15 Skúšok, ktoré na nás Diabol privádza, je mnoho. Pre niekoho je to azda prenasledovanie zo strany rodiny. Mnohí naši bratia sú postavení pred súd. Možno sa stretnúť s odporom odpadlíkov. Je tu finančné bremeno a úzkostlivá starosť, ako sa postarať o živobytie. Mladí v škole sú vystavení tlaku vrstovníkov. Ako sa môžeme úspešne vyrovnávať s týmito skúškami? Čo je potrebné, aby sme prejavovali presvedčenie?
16 V prvom rade a predovšetkým si musíme zachovať blízky osobný vzťah k Jehovovi. Keď boli Pavol a Sílas vo vnútornom väzení, nevyužili čas na to, aby sa sťažovali na svoj životný údel, ani na to, aby sa ľutovali. Ihneď sa obrátili k Bohu v modlitbe a spievali mu chvály. Prečo? Lebo mali k svojmu nebeskému Otcovi blízky osobný vzťah. Uvedomovali si, že trpia pre spravodlivosť a že ich záchrana je v Jehovových rukách. — Žalm 3:8.
17 Aj my sa musíme obracať na Jehovu, keď dnes stojíme pred skúškami. Pavol nás ako kresťanov povzbudzuje, aby sa ‚naše pokorné prosby oznamovali Bohu; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť naše srdce a naše myšlienkové sily‘. (Fil. 4:6, 7) Aké utešujúce je vedieť, že Jehova nás nenechá prechádzať skúškami samých! (Iz. 41:10) Vždy je s nami, keď mu slúžime s naozajstným presvedčením. — Žalm 46:7.
18 Ďalšou dôležitou pomocou pri prejavovaní presvedčenia je mať stále veľa práce v službe Jehovovi. (1. Kor. 15:58) Pavol a Sílas boli uvrhnutí do väzenia, pretože boli zamestnaní kázaním dobrého posolstva. Prestali pre tieto utrpenia kázať? Nie, pokračovali v kázaní i vo väzení a po prepustení cestovali do Tesaloniky a išli do židovskej synagógy, aby ‚Židom hovorili z Písma‘. (Sk. 17:1–3) Keď máme pevné presvedčenie, čiže vieru v Jehovu, a sme presvedčení, že vieme, čo je pravda, nič nás nebude „môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi“. — Rim. 8:35–39.
19 Novodobé príklady pevného presvedčenia: V dnešných dňoch je mnoho vynikajúcich príkladov tých, ktorí podobne ako Pavol a Sílas prejavovali a prejavujú pevné presvedčenie. Jedna sestra, ktorá prežila koncentračný tábor v Osvienčime, hovorí o neotrasiteľnej viere a presvedčení, ktoré tam prejavovali bratia a sestry. Hovorí: „Raz, počas jedného výsluchu, prišiel ku mne nejaký dôstojník so zovretými päsťami. ‚Čo máme s vami robiť?‘ skríkol. ‚Keď vás zatkneme, nevadí vám to. Keď vás pošleme do väzenia, nerobíte si pre to starosti. Keď vás pošleme do koncentračného tábora, netrápi vás to. Keď vás odsúdime na smrť, stojíte si tam, akoby sa vás to netýkalo. Čo máme s vami robiť?‘“ Ako to posilňuje vieru, keď vidíme, akú vieru mali naši bratia za takých ťažkých okolností! Neustále sa obracali na Jehovu, aby im pomohol vytrvať.
20 Iste si pamätáme na presvedčenie mnohých našich bratov, i keď stáli zoči-voči etnickej nenávisti, ktorá sa prejavila v posledných rokoch. Napriek tomu, že sa zodpovední bratia ocitajú v nebezpečných situáciách, sú odhodlaní postarať sa, aby ich bratia a sestry boli duchovne sýtení. Všetci ďalej verne pokračujú so silným presvedčením, že ‚akákoľvek zbraň vytvorená proti nim nebude mať úspech‘. — Iz. 54:17.
21 Mnoho našich bratov a sestier, ktorí majú neveriacich manželských partnerov, tiež prejavuje silnú vieru a vytrvalosť. Istý brat na Guadeloupe sa stretol so silným odporom zo strany neveriacej manželky. Nepripravovala mu jedlo, neprala, nežehlila a neopravovala mu odev, aby ho odradila od návštevy kresťanských zhromaždení a aby mu v tom zabránila. Dlhý čas sa s ním nerozprávala. No tento brat prejavoval v službe Jehovovi úprimné presvedčenie a v modlitbách ho prosil o pomoc, a tak to všetko dokázal vydržať. Ako dlho? Približne 20 rokov — potom manželka začala postupne meniť postoj svojho srdca. Napokon sa mohol skutočne radovať, lebo prijala nádej na Božie Kráľovstvo.
22 Napokon nesmieme zabudnúť ani na pevné presvedčenie našich mladých bratov a sestier, ktorí každý deň navštevujú školu a vyrovnávajú sa s tlakom vrstovníkov a s ďalšími náročnými situáciami. O tlaku prispôsobiť sa, ktorý v škole pôsobí, jedna mladá svedkyňa povedala: „V škole vás stále všetci povzbudzujú, aby ste sa trochu búrili. Decká si vás viac vážia, keď robíte niečo na hranici.“ Aký tlak naši mladí prekonávajú! V mysli a srdci musia byť pevne rozhodnutí odolať pokušeniu.
23 Mnoho našich mladých si v zachovávaní rýdzosti napriek skúškam počína dobre. Ukazuje to príklad mladej sestry, ktorá žije vo Francúzsku. Jedného dňa po obede sa niekoľko chlapcov pokúšalo prinútiť ju, aby sa s nimi bozkávala, ale ona sa modlila a silne odporovala, a tak jej chlapci dali pokoj. Neskôr sa jeden z nich vrátil a povedal jej, že ju pre jej odvahu obdivuje. Vydala mu dobré svedectvo o Kráľovstve, pričom mu povedala o vysokých normách, ktoré Jehova stanovil pre všetkých, ktorí chcú mať podiel na požehnaniach Kráľovstva. V tom istom školskom roku objasnila svoje presvedčenie aj celej triede.
24 Akou cennou výsadou je patriť k tým, ktorých Jehova s radosťou používa, aby s pevným presvedčením hovorili o jeho vôli! (Kol. 4:12) Okrem toho máme úžasnú príležitosť dokázať svoju rýdzosť zoči-voči útokom nášho Nepriateľa podobného levovi, Satana Diabla. (1. Petra 5:8, 9) Nikdy nezabudni, že Jehova používa posolstvo o Kráľovstve, aby zachránil tých, ktorí toto posolstvo kážu, i tých, ktorí ho počúvajú. Kiež rozhodnutia, ktoré robíme, a náš každodenný spôsob života dokazujú, že kladieme záujmy Kráľovstva na prvé miesto. Ďalej kážme dobré posolstvo s pevným presvedčením!