Priateľským rozhovorom môžeme dosiahnuť srdce
1 Rozhovor možno definovať ako „ústnu výmenu myšlienok“. Zavedenie priateľského rozhovoru na námet, ktorý iných zaujíma, môže upútať ich záujem a môže nám pomôcť dosiahnuť ich srdce s posolstvom o Kráľovstve. Skúsenosti ukazujú, že je oveľa účinnejšie zapojiť ľudí do priateľského a uvoľneného rozhovoru, než im predniesť kázeň.
2 Ako zaviesť priateľský rozhovor: Naša schopnosť rozprávať sa s druhými neznamená, že musíme predložiť nejakú pôsobivú ukážku myšlienok a textov. Znamená to jednoducho zapojiť druhú stranu do rozhovoru. Keď sa napríklad priateľsky rozprávame so susedom, rozhovor nie je strnulý, ale uvoľnený. Neuvažujeme nad svojimi ďalšími slovami, ale prirodzene reagujeme na myšlienky, ktoré sused vyjadrí. Prejavovaním opravdivého záujmu o to, čo hovorí, ho možno povzbudíme, aby sa s nami rozprával ďalej. To isté by malo platiť, keď vydávame svedectvo druhým.
3 Na zavedenie priateľského rozhovoru možno využiť také námety, ako je zločinnosť, problémy mladých, miestne problémy, podmienky vo svete alebo i počasie. Na vyvolanie záujmu sú veľmi účinné námety, ktoré sa priamo dotýkajú života ľudí. Keď sa už rozhovor začal, jemne ho môžeme obrátiť na posolstvo o Kráľovstve.
4 Vedenie uvoľneného rozhovoru neznamená, že nie je potrebná príprava vopred. Príprava je potrebná. Nie je však potrebné formulovať strnulú osnovu alebo naučiť sa spamäti kázeň, ktorá by viedla k rozhovoru, ktorý nie je pružný alebo prispôsobený daným okolnostiam. (Porovnaj 1. Korinťanom 9:20–23.) Znamenitým spôsobom prípravy je vybrať si jednu alebo dve biblické témy, o ktorých by sme sa chceli porozprávať. Za tým účelom je užitočné zopakovať si námety z knihy Rozhovory.
5 Vlastnosti, ktoré sú nutné na priateľský rozhovor: Pri rozhovore s inými by sme mali byť srdeční a úprimní. Úsmev a radostný výzor nám pomáha prejavovať tieto vlastnosti. Máme to najlepšie posolstvo na svete; najviac priťahuje ľudí s úprimným srdcom. Ak cítia, že náš záujem o nich je motivovaný úprimnou túžbou podeliť sa s nimi o dobré posolstvo, môže ich to podnietiť k počúvaniu. — 2. Kor. 2:17.
6 Účasť na rozhovore by mala byť príjemným zážitkom. Preto by sme pri predkladaní dobrého posolstva mali byť láskaví a taktní. (Gal. 5:22; Kol. 4:6) Snaž sa u osloveného zanechať priaznivý dojem. Tak aj keď na prvý raz nedosiahneme jeho srdce, môže byť vnímavejší, keď sa s ním najbližšie bude rozprávať nejaký svedok.
7 Zavedenie priateľského rozhovoru nie je otázkou zvládnutia zložitej kázne. Je to jednoducho vec vzbudenia záujmu o námet, ktorý človeka zaujíma. Keď sme sa vopred pripravili, budeme schopní zapájať ľudí do priateľského rozhovoru. Snažme sa dosiahnuť srdce tých, ktorých stretávame, a to tak, že sa s nimi podelíme o tie najlepšie správy, aké môžu byť, správy o večných požehnaniach Kráľovstva. — 2. Petra 3:13.