Schránka otázok

◼ Aké je správne použitie výrazov „brat“ a „sestra“?

Keď sa výrazy „brat“ a „sestra“ použijú v doslovnom zmysle, vzťahujú sa na jednotlivcov, ktorí majú tých istých rodičov. Tento prirodzený vzťah obvykle vytvorí vrúcnu príchylnosť; a spoločenské, kultúrne a citové putá ešte viac upevnia vzájomné zväzky týchto jednotlivcov.

Ježiš učil svojich učeníkov, aby v modlitbe oslovovali Jehovu „Náš Otče“. Použitie tohto výrazu naznačuje, že ako kresťania sme všetci časťou úzkeho rodinného kruhu, kde sa tešíme z bohatých duchovných vzťahov. Ježiš to ešte zdôraznil, keď povedal svojim nasledovníkom, že „vy všetci ste bratia“. — Mat. 6:9; 23:8.

Keďže v Božej domácnosti máme blízke duchovné putá, oslovujeme sa „brat“ a „sestra“, najmä na našich zborových zhromaždeniach. Ten, kto predsedá na zhromaždení pri týchto duchovných príležitostiach, oslovuje pokrstených jednotlivcov „brat“ alebo „sestra“ a priezviskom oslovenej osoby.

Čo v prípade, ak sa nepokrstená osoba chce podieľať na zhromaždeniach? Keď niekto už istý čas pestuje spoločenstvo s Jehovovým ľudom, približuje sa ku kroku oddanosti a považuje sa za Jehovovho svedka, nie sú námietky proti tomu, aby sa pred jeho priezviskom použil výraz „brat“ alebo „sestra“. To platí najmä vtedy, keď sa dotyčný stal nepokrsteným zvestovateľom.

Naproti tomu záujemcovia, ktorí iba nedávno začali navštevovať naše zhromaždenia, ešte neurobili kroky, ktorými by sa stotožnili s Božou domácnosťou. Títo jednotlivci by nemali byť oslovovaní „brat“ či „sestra“, lebo u nich ešte nie je duchovný vzťah typický pre Božiu rodinu. A tak ich na zhromaždeniach budeme oslovovať formálnejšie, „pán“, „pani“ alebo „slečna“ a priezviskom.

Používanie výrazov „brat“ a „sestra“ na našich zborových zhromaždeniach vyjadruje puto, ktoré je oveľa tesnejšie a drahocennejšie, než aké by mohlo byť naznačené oslovením niekoho menom. Pripomína nám to ten požehnaný vzťah, z ktorého sa tešíme ako duchovná rodina s jedným Otcom, Jehovom Bohom. Pripomína nám to tiež našu vzájomnú hlbokú lásku a náklonnosť. — Ef. 2:19; 1. Petra 3:8.