„Buď požehnaná tvoja rozumnosť“

VYŠŠIE uvedenými slovami pochválil Dávid, budúci kráľ starovekého Izraela, istú ženu, ktorá mu vyšla v ústrety. Volala sa Abigail. Prečo ju Dávid pochválil a čo sa môžeme naučiť z jej príkladu?

Dávid stretol túto vydatú ženu v čase, keď sa skrýval pred kráľom Saulom. Bola manželkou Nábala, bohatého muža, ktorý mal veľké stáda v hornatom kraji na území južného Judska. Dávid a jeho muži sa prejavili ako ochranný múr okolo Nábalových stád a pastierov. Dávid poslal k Nábalovi poslov, aby ho poprosili o nejaké zásoby jedla. (1. Sam. 25:8, 15, 16) Táto žiadosť nebola neoprávnená, pretože Dávid a jeho muži chránili Nábalov majetok.

Avšak Nábal, ktorého meno znamená „nerozumný“ alebo „hlúpy“, sa zachoval presne podľa svojho mena. Na prosbu poslov odpovedal hrubým a urážlivým spôsobom. Dávid sa ho preto chystal potrestať. Nábal so svojou domácnosťou by tak doplatil na svoju nerozumnosť. (1. Sam. 25:2–13, 21, 22)

Keď Abigail pochopila, že tento unáhlený skutok by mal vážne následky, odvážne zakročila. Úctivo prosila Dávida, aby neurobil to, čo mal v úmysle, a odvolávala sa na jeho vzťah k Jehovovi. Zároveň jemu a jeho mužom priniesla hojné zásoby jedla. Dávid ďakoval Jehovovi, že mu do cesty poslal Abigail, a uznal, že keby nezasiahla, bol by sa voči nemu previnil. Povedal jej: „Buď požehnaná tvoja rozumnosť a buď požehnaná ty, ktorá si ma dnes zadržala, aby som sa neprevinil krvou.“ ​(1. Sam. 25:18, 19, 23–35)

Určite by sme nikdy nechceli byť ako Nábal, nevďační za to dobré, čo sa nám dostáva. Ale z tohto príbehu sa môžeme naučiť aj niečo iné. Keď si všimneme, že by sa mohlo stať niečo zlé, mali by sme urobiť, čo môžeme, aby sme tomu predišli. Môžeme tak napodobňovať žalmistu, ktorý povedal Bohu: „Vyučuj ma... rozumnosti a poznaniu.“ ​(Žalm 119:66)

Keď prejavíme rozvážnosť, čiže dobrý úsudok, druhí si to určite všimnú. Či už nám to povedia, alebo nie, pravdepodobne si to ocenia a stotožnia sa s Dávidovými slovami: „Buď požehnaná tvoja rozumnosť.“