Vedeli ste?

Ako sa v staroveku prenášal oheň?

V 1. MOJŽIŠOVEJ 22:6 sa píše, že keď chcel Abrahám predložiť obeť ďaleko od domova, „vzal drevo na zápalnú obeť a naložil ho na svojho syna Izáka a vzal si do rúk oheň a nôž na zabíjanie a obaja šli spoločne ďalej“.

V Písme nenachádzame žiadnu zmienku o tom, akým spôsobom sa v staroveku zakladal oheň. V súvislosti so spomínaným záznamom sa jeden biblický komentátor vyjadril, že oheň „sotva mohol zostať horieť počas celej dlhej cesty“, ktorú Abrahám a Izák prešli. Preto je možné, že išlo o náradie na založenie ohňa.

Iní však poukazujú na skutočnosť, že založiť oheň v staroveku vôbec nebolo jednoduché. Pre ľudí bolo jednoduchšie zobrať si žeravé uhlíky od susedov ako zakladať vlastný oheň. Preto sa mnohí učenci domnievajú, že Abrahám si so sebou niesol nádobu, možno hrniec zavesený na reťazi, v ktorom boli žeravé uhlíky z pahreby z predchádzajúceho večera. (Iz. 30:14) S pomocou takto prenášaných uhlíkov sa dal ľahko založiť nový oheň kedykoľvek počas cesty.