Božie meno v ruskej klasickej hudbe

V ROKU 1877 známy ruský skladateľ Modest Petrovič Musorgskij vydal zborové dielo založené na príbehu, ktorý sa odohral v biblických krajinách. „Napísal som biblickú hru Jesus Navin [Jozua],“ napísal istému svojmu priateľovi, „úplne podľa Biblie a dokonca som sledoval cestu Navinových víťazných pochodov cez Kanaan.“ Aj v iných skladbách, napríklad v „Záhube Sennacheribovej“, Musorgskij čerpal z biblických tém a postáv.

Je zaujímavé, že v diele „Jesus Navin“, ako aj vo verzii „Záhuby Sennacheribovej“ z roku 1874 Musorgskij pri zmienke o Bohu používa Božie meno — ktoré v Hebrejských Písmach predstavujú štyri spoluhlásky יהוה (JHVH) a objavujú sa v nich takmer 7 000-krát —, tak ako sa vyslovuje v ruštine.

Tieto Musorgského diela teda ukazujú, že biblické meno Boha — Jehova — bolo pred začiatkom 20. storočia v ruskej spoločnosti známe. A bolo to tak správne, keďže sám Jehova povedal Mojžišovi: „To je moje meno na neurčitý čas a to je moje pamätné meno pre pokolenie za pokolením.“ — 2. Mojžišova 3:15.

[Obrázok na strane 32]

Konzervatórium v Sankt Peterburgu v roku 1913, v ktorom je uložená partitúra Musorgského diela

[Pramene ilustrácií na strane 32]

Notový zápis: The Scientific Music Library of the Saint-Petersburg State Conservatory named after N.A. Rimsky-Korsakov; obrázok ulice: National Library of Russia, St. Petersburg