‚Láska vás všetkých vzrastá‘
V ROKU 2004 postihlo Japonsko niekoľko prírodných katastrof, napríklad tajfúny, záplavy a zemetrasenia. Drasticky zasiahli život mnohých ľudí vrátane Jehovových svedkov. (Kazateľ 9:11) Tieto nešťastia však boli pre svedkov príležitosťou, aby si prejavili bratskú náklonnosť. — 1. Petra 1:22.
Napríklad v júli sa následkom silných dažďov vyliala z brehov jedna rieka v strednom Japonsku. Záplava poškodila vyše 20 domov Jehovových svedkov. V jednej sále Kráľovstva voda vystúpila až do výšky jedného metra. Na pomoc hneď prišli Jehovovi svedkovia zo susedných zborov. Stovky dobrovoľníkov odstraňovali bahno zo zaplavených domov. Sála Kráľovstva bola úplne vyčistená a opravená už za dva týždne.
Dňa 23. októbra postihlo tú istú oblasť zemetrasenie s magnitúdom 6,8. Najmenej 40 ľudí prišlo o život a vyše 100 000 muselo byť evakuovaných zo svojich domovov. Bola prerušená dodávka vody, plynu a elektriny. Hoci epicentrum zemetrasenia bolo iba 50 kilometrov od sály Kráľovstva, ktorá bola po záplave opravená, nedošlo k jej poškodeniu. Okamžite v nej bolo dočasne zriadené centrum humanitárnej pomoci. Kresťanskí dozorcovia sa snažili čo najrýchlejšie zistiť, či sú ich spoluveriaci v bezpečí, a boli šťastní, že nikto nebol zabitý ani zranený. Nasledujúci deň skoro ráno sa šesť svedkov, ktorých postihla júlová záplava, dalo veľmi ochotne k dispozícii a do postihnutej oblasti dopravili jedlo a vodu. Niekoľko hodín po zemetrasení už bola pomoc pre postihnutých na mieste.
„Tí, ktorých postihli záplavy, považovali možnosť poskytnúť pomoc pre postihnutých zemetrasením za príležitosť vyjadriť svoju vďačnosť za pomoc, ktorú predtým sami dostali,“ hovorí jeden dozorca. „Ťažko pracovali od skorého rána do neskorého večera. A mali ste vidieť, ako ich tváre žiarili radosťou!“
Ani záplavy, ani zemetrasenia nemôžu pretrhnúť puto lásky, ktoré spája kresťanské bratstvo Jehovových svedkov. Naopak, keď vzniknú takéto katastrofy, kresťania zažívajú to, čo povedal apoštol Pavol spoluveriacim v Tesalonike: „Vzrastá láska každého, a vás všetkých navzájom.“ — 2. Tesaloničanom 1:3.