Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú

Alejandrin list

PÍSANIE LISTOV je už roky účinným prostriedkom na vydávanie svedectva. Hoci výsledky sa občas môžu zdať neisté, kresťania, ktorí v písaní listov vytrvávajú, zažívajú bohaté požehnania. Títo zvestovatelia pamätajú na múdru biblickú radu: „Zasievaj ráno svoje semeno a nenechaj svoju ruku odpočinúť až do večera, lebo nevieš, kde to bude mať úspech, či tu, či tam alebo či oboje bude rovnako dobré.“ — Kazateľ 11:6.

Alejandra, mladá svedkyňa, ktorá asi desať rokov slúžila v mexickej odbočke Jehovových svedkov, ochorela na rakovinu a musela podstúpiť chemoterapiu. Jej zdravotný stav sa zhoršil a zoslabla natoľko, že už nedokázala vykonávať ani bežné každodenné činnosti. No nechcela zanedbávať službu, a tak sa rozhodla, že bude písať listy. Písomne ponúkala bezplatné domáce biblické štúdiá a vždy pripojila aj telefónne číslo svojej matky. Potom dávala listy matke, aby ich mohla nechať v schránkach ľudí, ktorých nezastihla doma v službe z domu do domu.

Medzitým Diojany, mladé dievča z Guatemaly, prišlo do Cancúna v Mexiku pracovať ako pomocníčka v domácnosti. V Cancúne sa Diojany stretla s Jehovovými svedkami a veľmi sa tešila z biblických rozhovorov, ktoré spolu viedli. Neskôr sa jej zamestnávatelia rozhodli presťahovať do mesta Mexiko a chceli, aby šla s nimi. No Diojany váhala, lebo nechcela stratiť kontakt so svedkami.

„Neboj sa, svedkovia sú všade,“ upokojovali ju títo manželia. „Len čo tam prídeme, vyhľadáme ich.“ A tak Diojany súhlasila, že pôjde s nimi. Diojanini zamestnávatelia skutočne hneď po príchode do nového bydliska začali hľadať svedkov. No z nejakého dôvodu sa im to nedarilo, hoci v tomto meste bolo vyše 41 000 svedkov a 730 zborov.

Diojany už začínala byť skľúčená z toho, že nemôže nájsť svedkov a pokračovať v biblických rozhovoroch. Jedného dňa však za ňou prišla jej zamestnávateľka so slovami: „Mám pre teba prekvapenie! Tvoj Boh vypočul tvoje modlitby.“ Podala jej list a povedala: „Svedkovia ti tu nechali tento list.“ Bol to list od Alejandry.

Diojany sa skontaktovala s Alejandrinou matkou a sestrou Blancou a dohodli sa na biblickom štúdiu. Po niekoľkých týždňoch sa stretla aj s Alejandrou, z čoho sa obe veľmi tešili. Alejandra ju povzbudila, aby sa ďalej vážne venovala štúdiu Biblie, aby tak mohla robiť duchovný pokrok.

O niekoľko mesiacov, v júli 2003, Alejandra zomrela. Dala svojim spoluveriacim vynikajúci príklad viery a odhodlania. Na pohrebe boli mnohí dojatí, keď stretli Diojany a počuli, ako hovorí: „Alejandra a jej rodina mi dali úžasný príklad. Som rozhodnutá slúžiť Jehovovi a chcem sa dať čoskoro pokrstiť. Tak veľmi túžim znova uvidieť Alejandru, keď bude v raji vzkriesená!“

Mohlo by sa zdať, že jeden list v živote človeka veľa neznamená. Ale aký významný a trvalý účinok môže mať taký list!