INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže
INTERNETOVÁ KNIŽNICA
Strážnej veže
Slovenčina
  • BIBLIA
  • PUBLIKÁCIE
  • ZHROMAŽDENIA
  • w04 1/3 s. 29
  • Otázky čitateľov

Pre zvolený úsek nie je k dispozícii žiadne video.

Ľutujeme, ale pri prehrávaní videa nastala chyba.

  • Otázky čitateľov
  • Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo 2004
  • Podobné články
  • Jehova je môj podiel
    Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo 2011
  • „Nasýtim unavenú dušu“
    Božie slová, ktoré nám odovzdáva Jeremiáš
  • Biblická kniha číslo 24 — Jeremiáš
    „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“
  • „Vložil som ti do úst svoje slová“
    Božie slová, ktoré nám odovzdáva Jeremiáš
Ďalšie články
Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo 2004
w04 1/3 s. 29

Otázky čitateľov

Ako mohol Lévita Chanamel predať pole svojmu lévitskému bratrancovi Jeremiášovi, ako uvádza správa v Jeremiášovi 32:7, keď Léviti nemali v starovekom Izraeli žiadne dedičstvo?

Pokiaľ išlo o Lévitov, Jehova povedal Áronovi: „Nebudeš mať dedičstvo a v ich strede [synov Izraela] sa žiaden podiel nestane tvojím.“ ​(4. Mojžišova 18:20) Léviti však dostali 48 miest rozptýlených po celej Zasľúbenej krajine spolu s pastvinami, ktoré k nim patrili. Jeremiášovým domovským mestom bol Anatót, jedno z miest „kňazov, synov kňaza Árona“. — Jozua 21:13–19; 4. Mojžišova 35:1–8; 1. Paralipomenon 6:54, 60.

V 3. Mojžišovej 25:32–34 čítame, že Jehova dal konkrétne pokyny v súvislosti s ‚výplatným právom‘ na majetok Lévitov. Je zjavné, že jednotlivé lévitské rodiny mali dedičné práva vzťahujúce sa na vlastnenie, používanie a predávanie konkrétneho majetku. K týmto právam logicky patril aj predaj či kúpa pozemku.a Léviti v podstate vlastnili a využívali pozemky podobne ako Izraeliti z ostatných kmeňov.

Takýto lévitský pozemok sa pravdepodobne dedil v rámci rodiny. No vzhľadom na „výplatné právo“ boli transakcie dovolené iba medzi Lévitmi. Okrem toho sa zdá, že Léviti mohli predávať a kupovať len pozemky v meste, lebo „pole pastviny pri ich mestách“ bolo ich ‚vlastníctvom na neurčitý čas‘, ktoré nesmeli predávať. — 3. Mojžišova 25:32, 34.

Teda pole, ktoré odkúpil Jeremiáš od Chanamela, mohlo v súlade s výplatným právom prejsť na iného majiteľa. Pozemok sa pravdepodobne nachádzal v rámci hraníc mesta. Sám Jehova potvrdil, že spomínané „pole“ patrí Chanamelovi a že Jeremiáš má naň „výplatné právo“. (Jeremiáš 32:6, 7) Jehova použil túto transakciu ako symbol na potvrdenie svojho sľubu, že Izraeliti sa nakoniec z vyhnanstva v Babylone vrátia, aby opäť získali krajinu, ktorá je ich dedičným vlastníctvom. — Jeremiáš 32:13–15.

V Biblii nenachádzame nijakú zmienku o tom, že by Chanamel získal pozemok v Anatóte nejakým nenáležitým spôsobom. Nič nenaznačuje, že by porušil Jehovov zákon, keď vyzval Jeremiáša, aby kúpil toto pole, alebo že by Jeremiáš v skutočnosti nemal výplatné právo na kúpu tohto pozemku. — Jeremiáš 32:8–15.

[Poznámka pod čiarou]

a V prvom storočí n. l. Lévita Barnabáš predal pozemok, ktorý vlastnil, a peniaze daroval na pomoc núdznym Kristovým nasledovníkom z Jeruzalema. Tento pozemok sa mohol nachádzať buď v Palestíne, alebo na Cypre. Alebo je možné, že to bolo iba pohrebisko, ktoré Barnabáš získal v oblasti Jeruzalema. — Skutky 4:34–37.

    Publikácie v slovenčine (1986 – 2026)
    Odhlásiť sa
    Prihlásiť sa
    • Slovenčina
    • Poslať odkaz
    • Nastavenia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Podmienky používania
    • Ochrana súkromia
    • Nastavenie súkromia
    • JW.ORG
    • Prihlásiť sa
    Poslať odkaz