Obdivujete stále Božie diela?

VŠIMLI ste si, že keď čítame, s akým ocenením sa biblickí pisatelia vyjadrovali o Božích dielach a vlastnostiach, vyvoláva to obdiv aj v nás? „Som obdivuhodne vytvorený,“ vyhlásil žalmista. (Žalm 139:14) A prorok Izaiáš zase napísal: „Ó, Jehova, ty si môj Boh, teba vyvyšujem, tvoje meno chválim, lebo si urobil obdivuhodné veci.“ ​(Izaiáš 25:1) Všimnite si tiež, ako vyjadril obdiv apoštol Pavol. „Ó, hĺbka Božieho bohatstva a múdrosti a poznania!“ — Rimanom 11:33.

Slovník slovenského jazyka definuje slovo „obdiv“ ako neobyčajne zvýšený záujem o niečo mimoriadne, prejav nadšenia, uznania niečomu alebo niekomu.

Je milé pozorovať dieťa, ako neskrýva svoj obdiv, keď vidí, cíti alebo počuje niečo nové. No takýto záujem o niečo mimoriadne či nové sa, žiaľ, časom vytráca.

Ale biblickí pisatelia, ktorých sme citovali, dokázali celý život prejavovať obdiv. Bol trvalý a nevytrácal sa. Prečo? Lebo ho v sebe živili tým, že rozjímali o Božích dielach. Žalmista sa modlil: „Spomínal som na dávne dni; rozjímal som o celej tvojej činnosti; ochotne som sa zaoberal dielom tvojich rúk.“ — Žalm 143:5.

Je chvályhodné, že takýto obdiv majú aj novodobí ctitelia Boha! Máte ho i vy? Živíte ho v sebe?